Dracula ✔

9.kapitola: Cesta do nebezpečia

Do Rumunska sme prileteli neskoro v noci. Do jeho domu sme prišli ešte neskôr. Tak povediac za úplnej tmy. Okolo domu nesvietili žiadne svetlá. Nemohla som si obzrieť okolie domu ani samotný dom. Už som sa tešila na ráno, kedy ho uvidím. Vlad mi celú cestu nerozprával o ničom inom, len o tom ako sa mi tu bude páčiť. Ako náhle som vošla dnu som ho chápala, prečo sa mi tu bude páčiť. Väčšina domu bola zariadená vo viktoriánskom a tiež trocha v gotickom štýle a sem tam mal prvky z baroka. V podstate to bola taká zmes štýlov. Keď sme prechádzali po chodbe z obrazmi, ma trocha striaslo. Možno preto, že to boli zrejme jeho predkovia. Všetci sa na mňa pozerali ako na vraha. Ukázal mi izbu, v ktorej budem bývať. Skladala sa hlavne z červenej a čiernej farby. Nie som si istá, či som mu povedala moje obľúbené farby, alebo ich len trafil. Vlastne aj keby som mu ich povedala nestihol by ju tak rýchlo zariadiť a rozhodne by nestihol nájsť ten štýl nábytku v takej farbe. Tak to musela byť náhoda.

,,Je to tu nádherné.''

,,Vravel som ty, že sa ty tu bude páčiť.''

,,Aj napriek tomu to predčilo moje očakávania.''

,,Dobre. Tak sa vyspi a zajtra ty to tu ukážem, áno.''

,,Isteže. Dobrú.''

Ešte ma pobozkal a odišiel. Predpokladám, že do svojej izby.

VLAD:

Ona je tak nádherná. Nechcel som ju nechať samotnú, lenže mám tu nejaké problémy s upírmi, ktorý sa mi nechcú podrobiť.

,,Pane ste si istí, že to bol dobrý nápad ju sem priviesť.''

,,Možno nie, môj drahý Williem, ale ja bez nej nemôžem byť.''

,,Raz vás aj ona opustí vie to nie. Predsa je to len smrtelnica.''

,,Tak ju premením.''

,,A ak taká nebude chcieť byť, alebo vás znenávidí zato.''

Zaboril som si hlavu do rúk. To by snáď neurobila, ona ma predsa miluje.

,,Pane, myslím si, že by ste jej mali povedať pravdu. Než na to sa ma príde. Určite by to potom nechcela nepochopiť.''

,,Asi máš pravdu. Ak na to príde sama určite ma znenávidí. Ale ak jej to poviem ja,'' trocha som sa nadvihol v kresle od radosti, že by mohla pochopiť ale vzápätí som sa vrátil na späť do kresla: ,,ale aj tak ma znenávidí.''

Zmietali sa vo mne rôzne pocity. Rozhodne som ju nemohol stratiť. Po takom dlhom odlúčení som je nemohol opäť stratiť.

,,Povedz mi, čo je nové? Nebol som tu dlho. Ako sa vyvinula situácia s tými hlupákmi, ktorý si myslia, že mi môžu vzdorovať beztrestne.''

,,Nič, pane. Presviedčajú aj ostatných, že vy nie ste ten za koho sa pokladáte.''

,,Hlupáci. Musím sa s nimi vysporiadať raz a navždy.''

,,Je tu ešte niečo, pane.''

,,Tak hovor. Čo?''

,,Niektorých presvedčili a odišli od vás. Neveria vám.''

,,Tak to by už stačilo. Mňa nikto nebude pokladať za pokrytca. A tých čo od nás odišli stihne krutý trest.''

,,Potrebujete ešte niečo, pane?''

,,Daj na ňu pozor. Môžeš už ísť.''

William sa svojmu pánovi uklonil a pomaly odišiel k dverám. Ako náhle sa za ním zatvorili, začal sa spiklenecky usmievať. Konečne našiel zbraň, ktorú bude mohol použiť proti nemu. Jedinú osobu, na ktorej mu záleží. Teraz len potrebuje plán ako ona pomaly zistí, kto je v skutočnosti Vlad. Potom jej len povie vymyslenú báchorku o tom ako zabil svoju ženu a, že tu nie je v bezpečí.

Tak máme tu novú časť. Tento týždeň už asi tretia. Opäť dúfam, že sa vám bude páčiť. Kedže som bola včera vonku a načerpala som mnoho síl a odhodlania do písania ďalšej časti. Ako vždy votes a komenty potešia.