Dracula ✔

6.kapitola: Opäť on.

Od nášho malého výletu prešli už tri roky. Ja som pracovala v nemeckej firme ako itečkarka. Popritom som študovala a mala aj brigádu. Raz večer som mala smenu ako brigádnička v jednej reštaurácii.

Prišla za mnou moja kolegyňa a spýtala sa ma: ,,Alina, nešla by si za mňa obslúžiť stôl číslo tri? Mám toho naozaj veľa. Prosím.''

,,Dobre vieš, že pôjdem. J toho mám zase málo.''

Vyšla som z kuchyne a zamierila k stolu číslo tri. A koho som tam nevidela. Bol to on. Najradšej by som sa otočila na päte a odišla, ale povedala som, že tam pôjdem.

,,Schop sa. Nevidíš prízrak ani nič také,'' Okríklo ma moje podvedomie.

Podišla som k stolu a opýtala sa ich: ,,Páni, tak čo si dáte?''

Traja z nich mi nadiktovali všetko, čo si dajú.

Jeden z nich sa potom ozval: ,,No tak Vlad, už si niečo objednaj.''

Mala som zatiaľ šťastie, že ho nenapadlo zdvihnúť hlavu od jedálneho lístka.

,,Ja si dám len tie kuracie prsia a k tomu pohár Martini,'' a vtom zdvihol hlavu.

Naše pohľady sa na chvíľu stretli, ale sa som sa radšej rýchlo pozrela na papier, kde som mala zapísanú objednávku.

Z milým hlasom a úsmevom na perách som dodala: ,,Hneď to bude.''Odišla som.

Objednávku som zaniesla do kuchyne. Vybrala som sa roznášať objednávky k mojim stolom a primať ďalšie. Občas mi pohľad zaletel k nemu. Vždy ma pozoroval. Rozprával sa asi zo svojimi kamarátmi, alebo kolegami. Keď som popri nich prešla, započula som, ako si z neho občas robia srandu. Vošla som do kuchyne pre ďalšiu objednávku.

,,Prosím ťa odniesla by si to k tomu stolu?''

,,Christiana nemôžem, aj ja toho mám teraz veľa. Choď to odniesť ty.''

,,Dobre.''

S veľkou nechuťou to išla odniesť. Ona je trocha ako dieťa. Neurobíte jej po vôli a už sa urazí a nazlostí. Dosť dlho som ešte obsluhovala. Moja pracovná smena mi končila do polnoci. On odchádzal z reštaurácie o pol dvanástej. Mala som ešte nejaké povinnosti, ale o dvanástej som odchádzala aj ja. Kuchári ma poprosili, aby som zašla odniesť odpad. Mám to predsa po ceste. V kuchyni sme boli super partia. Brali ma ako svoju, aj keď som bola len brigádnička. No áno, mala som dva práce. Zapla som si hudbu a vybrala sa vyniesť odpad. Koše boli tak trocha v uličke. Vyzeralo to tam ako z nejakého hororového filmu, v ktorom hlavnú postavu zabijú, keď sa oddelí od ostatných. No čo už ja som si už zvykla. Chcela som odísť, keď som uvidela v uličke tieň. Rozhodne na ulici musel niekto stáť. Nie som veľmi odvážny typ. Po chvíli som sa rozhodla vyjsť, predsa len mám väčšiu šancu na otvorenom priestore ako v slepej uličke. Pomaly som sa približovala ku svetlu. Stál tam muž. Asi si ma všimol, pretože sa otočil. Teraz som mu videla do tváre. Bol to on.

,,Sleduješ ma, alebo čo?''

,,Nie. No dobre môžno trocha. Chcel som sa s tebou rozprávať.''

,,Tak to máš asi smolu, pretože ja som unavená a rozhodne sa s tebou rozprávať nechcem.''

Chcela som odísť, ale on ma chytila pritiahol si ma ku sebe. Pobozkal ma. V tu ránu mu moja dlaň pristála na tvári. Ostal stáť ako prikovaný. Mne sa na prvý pohľad nezdalo, žeby ho to zabolelo.

,,Tak to som si asi zaslúžil,'' usmial sa.

,,To si píš, že si si to zaslúžil. Ešte raz to urob a skončíš ako žrádlo pre psi.''

,,Presne takáto sa mi páčiš. Si odvážna a sebavedomá.''

,,Tak to sa mýliš. Sebavedomá možno som, ale nie odvážna. A ty tu nemáš čo robiť. Takže sa maj,'' Zakývala som mu a odchádzala.

,,Počkaj. Naozaj sa chcem s tebou porozprávať.''

Zastala som.

,,Dobre. Zajtra v tejto reštaurácii. Povedzme, že o piatej . Nemeškaj. Ja ty ďalšiu šancu už nedám.'' Ani som sa neotočila a odišla som.

Tak a je tu ďalšia časť. Mám toho teraz veľa, preto neviem, kedy bude ďalšia časť. Dúfam, že čoskoro. :):) Mohli by ste mi napísať mená hercov, herečiek alebo niekoho iného, koho by ste obsadili do hlavných postáv. Vlastne môžte napísať mená aj pre vedľajšie postavy. :)

Verča:)