Dracula ✔

4.kapitola: Stretnutie

Zobudila som sa nato, že niekto klopal na dvere izby. V prvej chvíli som si myslela, že sú to chalani, ale oni predsa nevsávajú tak skoro ráno. Obliekla som si župan a vyšla som teda s postele. Zamierila som ku vchodovým dverám a otvorila ich. Predo mnou sa objavila veľká kytica ruží. Troška sa odtiahla. Spoza nej vykukol hotelový poslíček.

,,Slečna, dnes ráno vám poslali túto kyticu. Nariadili mi, aby som vám ju okamžite doniesol.''

,,Ďakujem. Neviete od koho je?''

,,Bohužiaľ nie, priniesol ju poslíček s kvetinárstva.''

,,Tak veľmi pekne ďakujem.'' Podal mi kyticu do ruku a zatvoril dvere. Priniesol mi ju aj s vázou. Položila som ju na stôl. Bola som ohromená jej veľkosťou. Po chvíli som sa spamätala. Všimla som si medzi nimi kartičku. Vzala som ju do ruky. Na dotyk bola hebká. Mala červenú farbu. Otvorila som ju.

,,Ďakujem za včerajšie pozvanie na prechádzku. Mohli by sme sa stretnúť dnes o večer o šiestej na námestí, pred stánkom s kvetmi. Ako prvýkrát. Dúfam, že sa vám kvety páčili. Váš Vlad.''

Úplne som nato zabudla. V tom do izby prišla Zuzana. Ako prvé mi vytrhla kartičku z ruku a začala ju čítať. Po chvíli sa pozrela na mňa a víťazoslávne sa usmiala.

,,Lucia vyhrala som,'' zvolala na druhú kamarátku, ktorá ešte len vchádzala do izby.

,,Rob si zo mňa srandu.''

,,Naozaj Lucia. Pozri sa,'' podávala jej Zuzana kartičku.

Lucia len neveriacky pozrela na kartičku a potom aj na mňa. Po chvíli dodala: ,,Priznávam vyhrala si. Kto mohol tušiť, že Alina by ho pozvala na prechádzku, alebo aby prijala pozvanie.''

Nechápala som čo sa to medzi nimi odohráva. Zložila som ruky v bok a čakala na vysvetlenie. Obidva si to všimli.Lucia sa ozvala ako prvá.

,,No vieš, potom ako ste odišli sme sa zo Zuzanou stavili...'' Na chvíľu sa odmlčala. 

Preto pokračovala Zuza: ,,Stavili sme sa o to, že s ním nepôjdeš von. Lucia prehrala.''

,,Takže takto to je. Stávky za mojim chrbtom. Veď ja vám ešte ukážem.'' Zasmiala som sa.

Odišla som sa obliecť a odísť na raňajky, do hotelovej reštaurácie. Neskôr prišli za mnou aj ostatný.

,,Pôjdeme dnes na hrad Poenari?'' Spýtala som sa.

,,Po včerajšku sa mi ani trocha nechce niekde ísť. Ja ostávam tu!'' Rázne mi odpovedal Alex.

,,Takže sa nikam nejde.''

,,Ako to vieš, tak rozhodne povedať?'' Spýtal sa ma Oliver.

,,No, keďže nejde Alex, tak nemáme auto. Za druhé Pavol tiež nepôjde, pretože by sa nemal s kým rozprávať.''

,,Zase máš pravdu.'' Povedal Pavol.

,,Neviem ako vy, ale ja sa idem prejsť. Nechcem celý deň sedieť na izbe. Prídem na obed a potom si pobalím veci.''

,,Mi tu ale ostávame,'' odpovedali mi Zuzana s Luciou zároveň.

,,Ja by som sa s tebou aj šiel poprechádzať,'' povedal Alex.

,,Veď si povedal, že sa ty nechce nikam ísť,'' trocha som sa usmiala.

,,Predsa s tebou musím ísť, aby sa ty nič nestalo.''