Urodzená

Prvý rok na Rokforte

Kráčala chodbami veľkého hradu. Ťahala za sebou obrovský červený kufor, ktorého kolieska hrčali akoby kráčala po kamenistej ceste. Na jej ramene sedela tučná biela mačka s červeným obojkom. "Si tu prvý krát?" spýtalo sa jej hnedovlasé dievča s prenikavými hnedými očami. Prikývla. "Aj ja. List som dostala len nedávno, ale tešila som sa už roky predtým." Usmievala sa od ucha k uchu. "Sú tu aj moji bratia. Sú už štvrtáci." Vysvetlila.

"Tak milí študenti. Najprv sa vám predstavím." Začala svoje rozprávanie postaršia pani v čiernom habite s vlasami začesanými do drdola. Študenti sa zhromaždili v obrovskej sále. Každý sa trochu obával, no na druhej strane neskrývali nadšenie. "Moje meno je Minerva McGonagallová. Som prezidentkou fakulty Chrabromilu. Sovy vám rozniesli obálky so školským poriadkom. Prosím prečítajte si ich a svojim podpisom dajte na vedomie, že súhlasíte a budete ich rešpektovať. Porušenie sa trestá." Oznámila. "Ako v každej škole." Skomentoval chlapec s blond vlasmi. "Máš pravdu." Prikývli ďalší dvaja vedľa neho. "Klobúk vás zaradí do fakulty. Ako iste viete, máme tu štyri." Vymenovala a predstavila všetko, čo študenti mali vedieť. "Ked prečítam vaše meno, pristúpte ku mne." Dlhý zoznam mien už držala v ruke. "Ronald Weasley." Z radu vystúpil ryšavý chlapec s podivným výrazom v tvári. S jemnou neistotou si sadol na pripravenú stoličku a profesorka McGonagallovú mu na hlavu položila starý, hnedý klobúk. "Weasley. Z tvojej rodiny tu ľudia prebývajú už niekoľko rokov. Chrabromil!" zakričal klobúk a potešený Ronald sa vydal k svojim bratom. Nasledovala Hermiona Grangerová a nemálo známy Harry Potter. Všetci Chrabromil.

"Petronela Resterová!" zakričala profesorka. "To som ja." Usmiala sa na Lesanu jej nová známa. S obrovským úsmevom si sadala na stoličku. Klobúk chvíľu rozmýšľal a potom povedal "Slizolin!" Petronela ostala trochu prekvapená no zo stoličky skočila úsmevom.

"Lesana Lantherová." Bola ďalšia na rade. Neisto podišla ku klobúku a nechala si ho nasadiť na hlavu. "Hmm.. ťažké rozhodovanie. Tvoje schopnosti by sa zišli v každej fakulte." Skomentoval klobúk. Profesor Dumbledore sa pomrvil na stoličke. Už niekoľko desiatok rokov nepočul od klobúka podobné slová. "Dajte ma do Slizolinu, pane." Oslovila Lesana klobúk. Vážnosť v jej hlase ale rovnako aj štedrosť a dobrota donútila klobúk vyhovieť jej žiadosti. "Slizolin!" vykríkol a mnohí sa potešili.

"Tak, po slávnostnej večeri vám budú predstavené jednotlivé fakulty." Usmieval sa Dumbledore. "Nevieš si predstaviť, ako sa teším." Riekla Petronela s množstvom jedla v ústach. Lesana sa zasmiala.

╦╦╦

Hoc sa zdalo, že si študenti školu rýchlo pozrú a naučia sa orientovať, ešte aj pár týždňov od ich príchodu mnohí meškali na hodiny a strácali sa v chodbách.
Po dlhom namáhavom dni si išli študenti odpočinúť do spoločenských miestností jednotlivých fakúlt. "Ach som tak vyčerpaný!" povedal Draco a ľahol si na čierny kožený gauč. Jeho verný prisluhovači Crabbe a Goyle si sadli na stoličky vedľa neho. Lesana sa obzerala po knihách, ktoré v spoločenskej miestnosti boli. Nevenovala pozornosť tomu, čo sa okolo nej hovorilo, pretože to väčšinou boli nenávistné slová mierené na Harryho Pottera. "Slávny Potter! Nedokázal ešte nič a už je hrdina." Započula Dracovo rozprávanie. "Možno by si mu už mal dať pokoj." Snažila sa ho chrániť Petronela. Zvuk jej slov Lesanu prebudil z rozjímania nad knihami a otočila sa smerom k diskusii. Draco sa postavil. "Mám mu dať pokoj?" arogantne osopil na Petronelu. V tom jej na ruke uvidel náramok z modrých perál. "A to mi hovorí potomok muklov?" povýšenecky okomentoval. Petronela trochu zosmutnela. Lesana sa všimla, že mala slzy na krajíčku. "Niekto ako ty, by mal počúvať čarodejov!" upravil si golier na uniforme. Crabbe a Goyle prikývli.

"Potomkovia čistokrvných by však nemali robiť hanbu vlastným predkom." Tichým hlasom prehodila Lesana. "To mi tvrdí kto?" namysleným pohľadom sa jej pozrel do strieborných očí. Na ruke mala rovnaký červený náramok ako on. "Pche, ked si aj ty ich potomok, nemala by si sa baviť s niekým, ako je ona." Ukázal na Petronelu. Lesana k nej podišla bližšie. "Asi si zabudol na prísahu, ktorú dali tvoji predkovia. Alebo si sa ju nikdy nenaučil?" po týchto slovách spozorneli všetci študenti, ktorí sa v tej chvíli nachádzali v miestnosti. "Iste ju viem, ale ked si taká múdra predveď sa ty!" prikázal jej, ako sluhovi. "Od počiatku vekov, tu boli čarodejníci. Tí, ktorí sa zrodili z temnoty sú stvorení pre čiernu mágiu, tí, ktorí sa zrodili zo svetla inklinujú k bielej mágii, inak povedané k všednému dobru. Odvtedy tí, čo sa nemiešali s ľuďmi sú čistokrvní. Prevziať silu od iných pre nich nie je nič. Majú množstvo špeciálnych schopností. A ich schopnosť regenerácie je na veľmi vysokej úrovni. Avšak, čistokrvní dali sľub, že nech sa stane čokoľvek, budú chrániť aj svet ľudí. Tí, ktorí sa s ľuďmi spojili aby zachránili ľudskú rasu sa nazývajú čarodejmi. Po čistokrvných sú elitou čarodejníckeho sveta." Pozdvihla kútiky úst. Draco jemne vyvalil oči. Takto dokonale to nepovedia ani jeho rodičia, ktorí jedného čistokrvného poznali. Čistokrvní, ktorí kedysi žili na zemi už väčšinou umreli a tak po nich ostali len ich potomkovia. Ľudia, ktorí majú v tele ich krv, no ani zďaleka nedokážu to, čo oni. Lesana chytila Petronele ruku. "Ak budeš predkom robiť hanbu, môže sa stať, že vo chvíli, ked budeš svoju mágiu najviac potrebovať ona od teba odíde." Škodoradostne sa usmiala a ťahala Petronelu preč. "Mágia nie je nejaká vec, čo len tak môže odísť." Zakričal za nimi Draco.

"Prečo si tak zosmutnela, ked spomenul muklov?" spýtala sa jej Lesana, zatiaľ čo si Petronela utierala slzy z očí. "Pretože.." nevedela odkiaľ začať. Učupená sedela na schodoch fakulty s rukami zaborenými vo vlasoch. Lesana si kľakla k nej. "Počúvaj. Draco má v jednom pravdu. Krv je dôležitá. Ale aj my sme sa od ľudí veľa naučili. Nebyť ľudí, náš svet by nebol tak dokonalý, ako je. Na tom, že tvoji rodičia nie sú čarodejníci nie je nič zlé. To, že nemáš čistú krv predsa nie je hriech. Ver mi, ked to hovorím ja." Usmiala sa na ňu. Petronela sa na ňu pozrela s jemne červenými očami. Potomok. A kamaráti sa s nou. A ešte ju aj obraňuje. Rozmýšľala, či sa má cítiť ešte viac slabšia alebo sa má radovať, akú skvelú kamarátku má. Nakoniec si zvolila druhú možnosť. "Ďakujem. Ale.. Nie je to pre teba problém, ak sa so mnou bavíš?" starostlivo a spýtala. Lesana jej utrela slzičku, ktorá sa jej kotúľala po líci. "Problém? Ohováranie od detí, ktoré nepoznajú samých seba? Nenávistne pohľady od Malfoya? Myslím, že to prežijem." Opäť sa usmiala. Jej oči dodávali Petronele istotu. Má pravdu. To ona urobila chybu. Mala obraňovať svojich rodičov, namiesto toho tu teraz plače. "Poďme sa prejsť. Večera je až o dve hodiny." Navrhla Lesana.

Vyšli na školský dvor. Petronela ho už dôverne poznala, jej bratia jej neustále písali čo sa na škole deje. Vedela takmer všetko. Poznala mnohé bylinky, magické bytosti a prečítala každú knihu o mágii, akú dostala. Chcela v niečom vynikať. Je pravda, že jej rodičia nevedeli o tom, že Rokfort je čarodejnícka škola a o svete mágie nemali ani potuchy, ale chcela, aby na ňu boli hrdí. Aspoň v jej myšlienkach.

"Kto z tvojich rodičov je potomok, alebo sú nebodaj sami čistokrvnými?" spýtala sa jej Petronela, aby prerušila minútu trápneho ticha. Lesana obdivovala obrovské stromy, ktoré sa tiahli takmer k nebesiam. "Nikto." Odpovedala Petronele. Tá sa na ňu nechápavo pozrela. "Moji rodičia sú mŕtvi. Veľmi som ich nepoznala. Vychoval ma milý pár zo sveta muklov." Usmiala sa pri tej spomienke. Petronela sa zahanbila. Potomok a tak milo rozpráva o mukloch, zatiaľ, čo ona sa hned urazí... akým právom?

"Pozri! To je Harry." Rozbehla sa za ním Petronela. Aj Lesana bola zvedavá na chlapca s jazvou na čele. "Ahojte." Pozdravila trojicu kamarátov. "Ahoj." Usmiala sa Lesana a nespustila z Harryho oči. Už dávno chcela poznať chlapca, ktorý prežil smrtiacu kliatbu. Chcela poznať toho výnimočného čarodeja, ktorému predkovia určili tak slávny osud. Ron Petronele ukázal svoje zvieratko a Hermiona sa na ňu vrhla s množstvom informácií. Bola presne taká, ako ona sama, preto sa jej tak zapáčila. Ked si Harry všimol, že z neho Lesana nespúšťa pohľad, opatrne sa jej spýtal "Prečo sa na mňa tak dívaš?" bol odjakživa zvedavý. "Nie každý deň stretávam legendu." Pousmiala sa.

Nasledujúca kapitola bude vychádzať každú sobotu. :-)

Poznámka autorky:

Každému, kto sa rozhodne čítať tento príbeh vopred dakujem. Znesiem aj dobre mierenú kritiku. Baví ma písať takéto príbehy, ale snále sa len učím a snažím zlepšovať. Preto uvítam akékoľvek rady :-)