Urodzená

Znamenie

Od Lesaninho odchodu uplynuli už dva mesiace. Kedže odišla tesne pred Vianocami, na ktoré mnohí študenti odišli domov, nikto si tak skoro neuvedomil jej neprítomnosť. Petra odišla do sveta ľudí, k rodičom a bratom. Hoc sa na Vianoce každý rok tešila a od rodičov dostala úžasné darčeky, na jej tvári sa javil smútok a bolesť. Dôvod Lesaninho odchodu poznala a svojim spôsobom aj chápala,no neustále sa cítila opustená. Lesana bola jej prvá skutočná kamarátka. Spomínala si na prežité chvíle. Na to, ako ju vždy obraňovala. Čo si počne bez nej? Bude sa aj nadalej baviť s Dracom? Určite nie. Bavil sa so mnou len preto, že som bola Lesanina kamarátka. Stále je to Malfoy. Chlapec, ktorého pôvod až príliš zaujíma. Pomyslela si v duchu. Je pravda, že sa s nou po oslave Nového roka rozprával ale v jeho hlase cítila zmenu.

Hodiny sa jej zdali nudnejšie ako predtým. Častokrát len sedela duchom neprítomne, čarbala si do zošita obrázky alebo sa len dívala na učiteľov, no nepočúvala čo hovorili.

Draco bol na tom rovnako. List si prečítal hned, ako ho dostal no spálil ho rýchlejšie než dovolil slovám z pergamenu dostať sa mu do hlavy. Ranili ho? Nie. Ranil ho jej odchod. Konečne našiel niekoho, kto mu rozumel. Niekoho, koho nezaujímalo, že je Malfoy, že je potomok. Niekoho, kto sa zaujímal o neho samotného a videl v ňom aj dobré veci, hoc on sám o sebe často pochyboval.
Ale kedže to bol Draco, nedal to na sebe poznať. Opäť trávil veľa času s Crabbom a Goylom, urážal mudlov a robil si posmešky z Rona, či Harryho.
Iba Petronelu nechal na pokoji.

"Neber si to k srdcu Ron. Každý rieši problémy inak. A so smútkom sa vyrovnávame rozličnými spôsobmi. Ved si videl, ako mal Draco Lesanu rád. Určite ho zasiahol jej odchod. Tak ho aspoň na chvíľu neprovokuj." Povedala v jedno ráno Hermiona Ronovi, krátko po tom, čo začal nadávať na Dracove správanie. Ron si to uvedomil a tak sa snažil krotiť.

Avšak problém s Lesaniným odchodom nemali len študenti. Mal ho aj Severus. Jej odchod ho zasiahol viac, než kohokoľvek iného. O to viac, ked sa mu to už raz v minulosti stalo. Pred ôsmymi rokmi ho opustila žena, ktorú na svete najviac miloval. A teraz, ked k Lesane začínal niečo cítiť, opustila ho aj ona.List si doteraz neprečítal. Bál sa toho, čo v ňom mohlo byť. Starostlivo ho odložil do čiernej truhlice, ktorú mal neďaleko svojho stolíka, zaslal na nu niekoľko kúziel a nikdy sa jej nedotkol. Obranu učil aj nadalej rovnakým spôsobom. Po chodbách behal ako netopier, Slizolinu pridával body a iným fakultám ich strhával. Iba Dumbledore vedel, čo sa v ten deň na terase stalo. Jemu Snape dôveroval a tak sa mu zdôveril aj so svojimi pocitmi. Dumbledore hoc pravdu vedel, Severusovi pomôcť nedokázal.

"Všetko sa deje z nejakého dôvodu Severus. Ver mi. Možno sa jedného dňa vráti." Snažil sa odľahčiť situáciu riaditeľ.

+++

"To je..!" zakričal Ron, ked sa so svojim novým škrečkom potuloval po areály školy. "Harry! Pozri!" zakričal na chlapca s jazvou na čele, ktorý sa práve snažil zalepiť svoju zlomenú metlu. "Dementor!" vyhlásil Harry, ked sa zadíval na oblohu."Poďme za Dumbledorom!" rýchlo zvolal, metlu nechal na mieste a spolu s Ronom bežali za riaditeľom.

"Obávam sa, že je to znamenie konca." Postavil sa od svojho pracovného stola a zadíval sa von cez obrovské okno. "Vojna sa už blíži Harry. Budeme musieť bojovať." Prekrížil si ruky.

"Pán.. pán riaditeľ myslíte si, že sme pripravení? Že to zvládneme?" Na rovinu sa spýtal Harry. Pravda, učili ho bojovať. Učili ho brániť sa proti Pánovi zla. V triede vynikal schopnosťami. Navyše mal pri sebe Hermionu, ktorá vedela rôzne veci o bylinkách či kúzlach. Celý Rokfort bol na jeho strane. Len niekoľko študentov, prevažne potomkov, akým bol aj Draco boli nútení pridať sa na stranu Smrťožrútov.

"Zvládneme to Harry. Určite." Upokojil ho riaditeľ.Ak nie.. pomôžeš nám? Lesana. Pomyslel si v duchu, s hlavou uprenou na oblohu.Krátko na to mala McGonagallová hlásenie o opatreniach, ktoré sú nútení urobiť. Žiaci sa začali častejšie učiť odrážať kúzla, zasielať silné útoky a hlavne sa nenechať zabiť. Ochrana hradu bola posilnená na najvyššiu úroveň. Žiaci sa nikde nemohli pohybovať sami, stále s nimi šiel niekto z učiteľského zboru.

Profesori na čele s riaditeľom postavili okolo celej školy ochrannú bublinu. Dúfali, že vydrží čo najdlhšie. Vedeli, že útok príde, nevedeli však kedy to bude. A tak sa nadalej venovali učeniu a svojmu životu na škole.

Až do dňa D.