Urodzená

Palička z ebenového dreva

V tej sekunde Lesana z metly spadla. Petronela, Draco aj Pansy sa zadívali jej smerom. V publiku nastalo hrobové ticho, Hagrid už zvolával Poppy. Dumbledore sa postavil a Snape so strachom hľadel na ihrisko.

Padala z veľkej výšky a jej metla za nou. "Incante broom!" vyslovila. V tom ju metla pri páde predbehla. Asi tri metre nad zemou ju počkala a Lesana na nu spadla. Jemne si udrela zadok aj predné partie, ale to ju neodradilo od návratu k hre. Ako blesk sa vydala za ohnivou strelou, ktorú Cedric našťastie ešte nechytil.

"Čo sa to práve stalo?" spýtal sa šokovaný Lucius Snapa, ktorý si práve vydýchol. "Ako to čaruje?" upresnil svoju otázku. "Vie kúzliť bez paličky. Ak sa pýtaš na to." Pohotovo reagoval. Luciusovi to nedalo. Ved niečo také nevie ani on sám!

"Lesana Lantherová chytila ohnivú strelu. 150 bodov pre Slizolin. Slizolin vyhráva!" zakričal komentátor a všetci sa potešili.

V druhom tíme vyhral Chrabromil. Harry bol jednoducho dobrý stíhač, takže ohnivú strelu chytil ľavou zadnou. Výsledný turnaj Chrabromil-Slizolin sa mal konať budúci týždeň.

╦╦╦

Žiaci mohli po turnaji odísť s profesorkou McGonagallovou a Hagridom do mesta. Na to sa veľmi tešili. Niektorí šli dopredu so svojimi rodičmi, iní šli pekne spolu.

"Pôjdeš so mnou k Olivanderovi?" spýtala sa Lesana Petry. "Chceš si kúpiť novú paličku?" prekvapene zažmurkala. "Také niečo."

V meste bolo rušno. Ved akoby nie ked sa v mnohých kútoch dali kúpiť rôzne magické predmety. Cesta do mesta trvala niečo cez pol hodinu. Mohli letieť na metle ale profesori im to nedovolili a tak cesta trvala dlhšie.

"Tu máte rozchod. Zídeme sa tu presne o tri hodiny. Meškanie netolerujeme!" upozornila ich profesorka. Každý sa rozpŕchol na strany.

"Dobrý deň." Pozdravila Lesana ked s Petrou vošli do Olivanderovho obchodu. Ten bol známy svojou precíznou výrobou a predajom čarovných paličiek. Pri veľkom pulte už stál jeden zákazník. Dracov otec. Prišiel mu kúpiť nový prútik. Draco si prezeral rôzne prútiky na starých poličkách oprášených prachom.

"Dobrý deň. Ako vám pomôžem?" spýtal sa postarší muž dievčat. Dracov otec im nevenoval pozornosť, neustále sa díval na svojho syna hoc stál len obďaleč.
"Chcela by som si dať vyrobiť paličku podobnú tejto." Vytiahla z habitu čierny prútik a položila ho na stôl pred starého pána. Ten si paličku vzal do rúk a z úžasom prehovoril. "Starodávna palička z najcennejšieho ebenového dreva!" zareval na prekvapenie. Dracov otec spozornel a pozrel sa ich smerom. "Je veľmi stará dievča. A veľmi cenná." Pozrel sa starček na Lesanu. "Dokázali by ste vyrobiť rovnakú? Alebo aspoň čo najviac podobnú." Spýtala sa. Olivander sa zamyslel. "Ach neviem dievča. Potrebujem materiál. Takéto drevo už hádam ani nerastie. Kde si k nej prišla, ak sa smiem opýtať? Má vyše tristo rokov." Stále ju zvieral v rukách. "Dedičstvo. Ak máte problém s materiálom, viem vám drevo dodať. Aj kryštály. Potrebujem len aby ste ju opracovali." Ponúkla sa. Petra ticho stála vedľa nej a dívala sa na veľmi zaujímavú debatu. "Ideálne by bolo, keby ste to dokázali urobiť do dvoch týždňov." Vyslovila pripomienku. Olivander sa zamyslel. "Ale.. slečna to bude drahé. Takáto práca." Starostlivo upozornil. Lesana vytiahla mešec zlatých galeónov. "S tým počítam." Hodila ho na stôl. Olivander pochopil, že to bude jeho veľmi dôležitá zákazníčka. "Idem si pre meter. Musím ju premerať." Prikývla a pán odišiel.

Dracov otec sa spamätával z toho, čo počul. Podišiel k dievčatám bližšie. "Zdravím vás." Prehodil známym hlasom. Lesana s Petrou sa otočili jeho smerom. "Dobrý deň." Usmiala sa. Čierne vlasy mala zopnuté v jednoduchom cope a previazané zlatistou stužkou. Ich habity určovali, že sú zo Slizolinu. "Moje meno je Lucius Malfoy. Môjho syna tamto určite poznáte." Ukázal na večne nerozhodného Draca. "Áno. Poznáme." Odpovedala mu Petra. "Lesana Lantherová." Podala čiernovláska Luciusovi ruku. Potriasol nou. "Rada vás spoznávam." Dodala pri pohľade do sivomodrých očí. "Potešenie je na mojej strane." Usmial sa. "Petronela Resterová." Predstavila sa Petra. "Teší ma." Odpovedal jej Dracov otec.

"Prečo si dávate vyrobiť novú paličku, ked už jednu máte?" vyzvedal. "Možno sa zúčastním súboja Duowiz. Nechcem riskovať, že sa tej mojej niečo stane." Vysvetlila. "Takéto paličky sú veľká vzácnosť. Dokážu vyčarovať takmer všetko." Tajomne sa usmial. "Paličky sú len paličky pán Malfoy. Čarodejník vytvára čary." Prehodila Lesana.
Lucius rezignovane stíchol, pretože vedel, že mala pravdu. "Prepáčte moju trúfalosť, ale neštudovala tu vaša matka? Asi pred dvadsiatimi rokmi? Poznal som totiž ženu vám veľmi podobnú." Zadíval sa jej do očí sivých ako bola momentálna farba mrakov.
"Možno áno." Premýšľala Lesana. "Bola to skvelá žena. Naozaj úžasná čarodejnica. Kde pracuje momentálne?" pokračoval rozprávanie Lucius.
Lesana preletela očami po miestnosti. "Ona.. zomrela." Prehodila ticho. Lucius ostal jemne zarazený. V tej chvíli k nim prišiel Draco a počul ich rozhovor. "To.. ma mrzí. Nechcel som sa vás dotknúť." Úprimne sa ospravedlnil. "To nevadí. Ved ste to predsa nevedeli." Paličku s motívom hada si presunul do druhej ruky a oprel sa o ňu. "Čo.. čo sa jej stalo?" neprestával.
"Zomrela na následok kúzla. Už dávno. Veľmi som ju nepoznala." Skončila rozprávanie. Lucius sa viac nepýtal. "Ach Draco, našiel si čo si hľadal?" Ukázal otcovi nový prútik. "Áno." Chvastal sa.

"Tak tu to je." Povedal Olivander, ked sa k nim vrátil. Začal paličku niekoľkokrát merať z rôznych strán. "Do ôsmych dní si po ňu môžete prísť."
"Musím prísť osobne alebo to môže urobiť môj spoločník?" spýtala sa. Olivander trochu nerozumel. "Spoločník? No, ked to zvládne. Aké zvieratko to má byť? Aby som vedel, že patrí k vám." Petronela sa jemne zachichotala. Vedela, čo starého pána čaká. "Chavier." Vyslovila Lesana zreteľne. Zrazu sa na pulte objavila tučná biela mačka. "To je on. Nebuďte prekvapený -". Nedopovedala, Chavier jej skočil do reči. ""Dobrý." "Rozpráva." Pokračovala Lesana. Olivander, Lucius aj samotný Draco boli udivený. "Spoločník čo rozpráva?" spýtal sa starček. "Je to čarodej. Občas je milý, inokedy ani nie." V tom si ho Petra predstavila ako bieleho psieho bojovníka, ktorého videla v tú noc, čo ich napadol meňavec. Len pred dvoma dnami ho odviedli do Azkabanu.