Metlobal

1.6K 79 2
                                    


"Klopeš? Ja rozprávam." Otočila sa na Lesanu. Tá sa zasmiala a zaklopala. Po chvíľke sa otvorili dvere a v nich stál profesor.

Mal na tvári ten výraz typu "Pre všetkých čertov je už neskoro, čo tu sakra robíte?" Avšak rýchlo ho vystriedala povestná kamenná tvár. "Želáte si?" slušne prehodil svojim hrubým hlasom. "Ehm.. dobrý večer pán profesor. Ja by som vám chcela odovzdať moju žiadosť odísť na sviatky k rodičom." Podávala mu pergamen. Zadíval sa na Lesanu. "Vy tiež odchádzate?" spýtal sa. Tón hlasu sa mu nemenil hoci sa zdalo, že to urobiť chcel. "Nie. Ostávam tu." Milo mu odpovedala. Ked sa mu dívala do očí, ktoré v tom okamihu práve ladili s temnotou okolo nich, zamyslela sa. Asi by mala ísť niekam preč. To by bolo najlepšie. Ale príliš lipla na veciach, ktoré mala, hoc len na krátky čas. Snape nevyzeral prekvapene. Ved Dumbledore čosi také spomínal. Ale bál sa samého seba. Pretože mal pocit, že o tejto dievčine, ktorá sa na ňho sklenenými očami pozerá chce vedieť viac. "V poriadku. Zapíšem si vás." Dievčatá už chceli odísť, ked v tom profesor pokračoval. "O dva dni bude turnaj v metlobale. Očakávam, že sa zúčastníte. Predovšetkým vy, slečna Lantherová, kedže som sa dopočul, že vdaka vám naša fakulta vyhráva." Skomentoval chýry, ktoré Rokfortom kolovali. Snape bol jedným z učiteľov, ktorí sa na metlobal nikdy nedívali. Vlastne sa o to ani nezajímal, skôr o výsledky. Zdalo sa, že sa vždy teší, ked Slizolin vyhráva ale prehra ho nejako netrápila. Preto sa Lesana začudovala, ked o ňom teraz rozprával. "Ak nám to dovolia budeme hrať." Usmiala sa na ňho. "Ďakujeme profesor. Dobrú noc." Zaželala mu Petra a vzdialili sa z jeho blízkosti.


Snape zavrel dvere a oprel sa o ne. V rukách zovrel pergamen. Vždy rád videl Lesanin úsmev. To ako sa usmievala. Tak nevinne a predsa tajomne. V tom si uvedomil čo robí a rýchlo sa spamätal. Pergamen položil na kopu k ďalším a sadol si za pracovný stôl. Snažil sa vymyslieť nové zaklínadlá. To robil vždy, ked sa snažil od niečoho odpútať.

Na ďalší deň mali iba štyri hodiny. A tak sa po vyučovaní vydali trénovať na metlobal. Avšak mali to v pláne aj družstvá samotné. "Zdravím." Pozdravila Lesana Draca a ďalších žiakov v tíme. "Môžeme trénovať s vami? Rady by sme sa zúčastnili." Usmiala sa. Potomkovi málokto vedel povedať nie. Hoc s Petronelinou účasťou tak spokojní neboli. "Iste, že môžete. Obe." Pri poslednom slove Draco zvýšil hlas a namieril ho na ostatných. Lesana si všimla, že sa k nim snaží byť milý a tak sa usmiala. Rodina Malfoyovcov mala vo svete mágie dôležité slovo. Preto ak sa ich zastal Draco, všetci to rešpektovali. "Tu máš." Podala Lesana Petre svoj Nimbus 2000. Petra sa len s úžasom pozerala, ona mala starú no zachovalú metlu po bratovi. Až sa trochu hanbila ju Lesane dať. Tá si ju však bez problémov vzala.

"Tak, všetci vieme kde sme? Okey! Začíname." Zakričal Draco. Všetci vzlietli a rozostúpili sa podľa formácie.
Začal sa zápas. Kedže to bol tréning, česť mali len slizolinčania, tí sa rozdelili do dvoch tímov a bojovali proti sebe. Ved tak či onak sa budú musieť pripraviť na Duowiz, súboj, kde budú bojovať jeden proti druhému aby si pomerili sily. Lesana bola stíhačom a Petronela mala byť odrážačom. V tú chvíľu sa o ňu Lesana bála. Metlobal bol totiž trochu krutý šport.
Ked hra začala, každý zabudol na svet okolo neho a venoval sa len hre samotnej. Chlapci pri tom strácali hlavu a dievčatá sa stali nebezpečnejšie než inokedy. Petra raz spadla z metly ale Pansy Parkinsová jej pomohla, aby nedopadla na zem. Síce o nej mnohí hovorili, že je zlá, k žiakom svojej fakulty taká očividne nebola.

Hra trvala tri hodiny. Vstupný tréning, samotná hra a potom výboj zlosti. Po ukončení tréningu šli žiaci do šatne a diskutovali o hre. Chlapci sa zhodli na tom, že Lesane dovolia zúčastniť sa hlavnej hry. S Petrou však nesúhlasili. "Čo si o tom myslíš Draco?" spýtali sa o chlapci, ked sa prezliekali. Draco sa zamyslel. Na jednej strane chcel byť ich kamarátom, ale nemohol tak rýchlo meniť názory. Ešte včera nadával na mudlov, už dnes sa ich raz zastal. Nemohol to urobiť znova, aj ked chcel. "Nemusí hrať. Ale trénovať by s nami mohla." Pokrčil plecami. "Súhlasím." Skomentoval Crabbe. Aj ostatní súhlasili.

UrodzenáWhere stories live. Discover now