Urodzená

Pozvanie na ples

Petra dobehla do spoločenskej miestnosti spolu s Harrym, Ronom a Hermionou. "Si v poriadku?" spýtal sa Harry Lesany. Prikývla. "Ako si niečo také dovolil? Mal to byť len ľahký súboj!" vrčala Hermiona, ktorá nemalý odpor k profesorovi vôbec neskrývala. "Nemusíš sa za to naňho hnevať. Je to v poriadku." Usmiala sa Lesana. Ani náznak prehry, žiaden smútok či bolesť z rán. Akoby sa nič nestalo. Iba jazva na jej líci vravela opak.

"Ked už sme tu všetci spolu..." začal rozprávanie Ron. Avšak monológ mu nikdy nešiel. "Petra... ehm.. nechcela by si.." jemne koktal. "Nechcela by si ísť so mnou na ples?" Petra sa najprv zatvárila šokovane, nečakala, že ju vôbec niekto pozve. "Samozrejme, budem rada." Usmiala sa.

"Vy idete s kým?" spýtala sa Petra Harryho a Hermiony. "Mňa pozval Cedrik." Rozčarene priznala Hermiona. "Ja idem s Ginny." Uzavrel Harry.

"A ty?" Namierila Hermiona otázku na Lesanu. "Ešte s nikým. Uvidím, či ma vôbec niekto pozve." Prehodila, akoby sa nič nedialo. Mnohé dievčatá z Rokfortu sa najviac báli toho, že ich nikto nepozve. Ona však vyzerala, že ju to netrápi. "Určite ťa niekto pozve. Ved si krásna ako obrázok." Polichotil jej Harry a Ron sa zasmial.

Nasledujúce ráno sa študenti Slizolinu dohodli, že pôjdu do mesta nakupovať. Potrebovali všemožné veci na ples, od šiat či oblekov až po doplnky. Profesor Snape síce s nevôľou ale súhlasil, že ich bude doprevádzať.

"Už sa teším, ako si kúpim plesové šaty!" neskrývala nadšenie Petronela. Peniaze na šaty si šetrila už od septembra. Bol to jej prvý ples, dokonca bola už aj pozvaná a tak chcela, aby všetko bolo tip-top.

Kráčala spolu s Lesanou v strede celej party študentov, ktorých takmer ani nepoznala, hoc boli z rovnakej fakulty. Profesor Snape sa neustále premiestňoval medzi študentmi, aby zistil, či sú všetci v poriadku a nikto nikde neodbehol. Ked sa dostal k partii, ktorej členmi bol Draco, jeho verní Crabbe a Goyle, Lesana a Petra, rozhodol sa opatrne kráčať za nimi.

"Tak čo, už ste pozvané?" spýtal sa dievčat Draco. Petronela prikývla. "Idem s Ronom." Usmiala sa. Dracovi sa to veľmi nepáčilo, Weasleyovcov nemal rád. Avšak nič nepovedal. "A ty?" spýtal sa Lesany. Tá pokrútila hlavou. "Určite ju do večera niekto pozve! O to sa stavím!" šťuchla ju Petra.

Profesor Snape ich rozprávanie počul. Čudoval sa, že Lesanu ešte nikto nepozval. Jedno musel uznať, bola krásna, tajomná a dokonca aj silná. To bolo možno tým, že niektorí chlapci ešte nenabrali odvahu niečo si s ňou začať.

+++

V butiku kam sa vybrali našli všetko. Šaty boli tak krásne, že si nevedeli vybrať. "Aká farba sa mi podľa teba hodí?" spýtala sa Petra Lesany. Tá trochu pouvažovala. "Niečo svetlé. Si taká hyperaktívna."

Ona sama si však správne šaty nevedela vybrať. Mala rada temné farby. Ale už aj tak vyzerala dosť pochmúrne. Aspoň raz chcela žiariť. Samozrejme si mohla vyčarovať šaty, ktoré by nikto iný na svete nemal. Ale nechcela sa líšiť ešte aj v tom. Aj ked sa rozhodla, že ked si nenájde nič iné, použije svoje čary.

Našla si tmavomodré šaty s posypanými kamienkami. Ked si ich skúšala, Petra vyvaľovala oči. Dokonale jej sedeli. Avšak ako si Lesana myslela, vyzerala smutne. Čierne vlasy, strieborné oči a k tomu chladná modrá. Chcela si ich vyzliecť a vyskúšať niečo svetlejšie ale Petra ju zastavila. "Nerob to. Takto si to ty. Myslím, že ti svetlá jednoducho nejde." Usmiala sa a povedala kamarátke pravdu. Hoc chcela, nevedela si ju v svetlých farbách predstaviť.

O niekoľko minút na to si obe zaobstarali šaty aké chceli, dokonca si kúpili aj lodičky a šperky. "Och, som na mizine." So zúfalstvom v hlase prehodila Petronela. Lesana sa zachichotala.

V tom im na okienko do butiku niekto zaklopal. Draco. Ukázal Lesane vzdušný pokyn aby vyšla von. Lesana poslúchla.

"Ahoj. Potrebuješ niečo?" spýtala sa s jemnosťou v hlase. Draco bol pripravený na ňu vypustiť frázu Poď so mnou na ples! Avšak vedel, že k žene ako je ona sa musí správať zdvorilo. Síce sa mu niečo také nikdy nedarilo, riskol to. "Chcela.. chcela by si.. ísť na ples? So mnou?" opatrne sa spýtal a pri posledných slovách úplne stíšil hlas.
Lesana sa na neho zadívala. Mala ho rada. Boj svojský ale celkom normálny. Páčila sa jej jeho pýcha, ktorá sa deň za dňom vytrácala. Už sa nenavážal do Petry ani do iných študentov, ktorí nemali významnú krv. A to sa jej páčilo. Tá jeho zmena.
Ked dlhšie neodpovedala, Draco sa zháčil. Je to predsa Malfoy! Jeho nikto nemôže odmietnuť! Ešte si to nikdy nikto nedovolil! Obával sa však právom. Pretože vedel, že Lesana prekračuje všetky medze normálnosti, s ktorú sa doteraz stretol.

"Rada s tebou pôjdem." Usmiala sa. Draco sa jej zadíval do očí. Vďaka bohu! Vydýchol si. "Budem mať tmavomodré šaty. Ak by si si chcel doladiť kravatu." Usmiala sa znova. Dracovi sa na tvári objavila spokojnosť. "Dobre. Som rád. Idem si ešte niečo vybaviť. Tak zatiaľ." Usmial sa a odišiel. Našťastie si nevšimla, ako sa červenám..

Poznámka autora:

Chcem  poďakovať všetkým ľudom, ktorí sa rozhodli čítať túto poviedku. Bola by som rada, ak by ste mi vyjadrili svoj názor/svoje pocity z nej či už v komentároch alebo aspoň hlasovaním. Ďakujem každému z Vás ^^