Profesor Snape s kamenným výrazom vstúpil do arény, ako vždy odetý v čiernom zvieral v ruke svoju čiernu paličku a zadíval sa na Dumbledora vraždiacim pohľadom. Prečo dovolil, aby profesori bojovali proti študentom? Síce ho prekvapilo, že profesor Moody tak ľahko prehral, on svoje sily dobre poznal. V kliatbách a podobných zaklínadlách bol najlepší. A tak od tohto boja nič nečakal.
Ostal prekvapený, ked sa Lesana držala tak dlho. Bojovali už vyše pol hodiny a ona na sebe nedávala poznať žiadne znaky únavy či vyčerpania. Vždy ju odhodil ďaleko, no ona sa rýchlo postavila a vrátila sa do boja. V tom si uvedomil, že s ňou bojovať nechce. Že nechce aby sa jej niečo stalo. Že ju chce chrániť. Nepoznával vlastné pocity a začal preklínať samého seba za to, čo práve cítil. Vinil za zo zrady, pretože žene, ktorú pred ôsmimi rokmi miloval sľúbil, že už žiadnu inú nebude nikdy ľúbiť. Pravda, tá žena jeho sľub nikdy nepočula. Ale jeho srdce to vedelo. A teraz sa díval na čiernovlásku s porcelánovými očami, ktorá s jeho láskou nemala nič spoločné, no predsa sa rozhodol priznať si, že k nej niečo cíti. A to ho vytočilo. Jej nevinné pohľady, žiarivé úsmevy, tá statočnosť a ochota v ňom bublali ako láva, ktorá sa chcela dostať na povrch. Ani nevedel ako, namieril na nu paličku. "Sectumsempra!"
Zaklínadlo, ktoré vás poreže ako neviditeľný meč. Bol to on, kto ho vytvoril. Lesana niečo také nečakala a nedokázala sa uhnúť zásahu. Jej zelenú košeľu začali ozdobovať fľaky krvi. Na celom tele mala rezné rany, ktoré krvácali. Jedna sa jej dokonca dotkla tváre. Tiahla sa od stredu líca až po konečné línie brady smerom ku krku. Spadla na zem a kľakla si. Z rán sa jej neustále valila krv. Paličku si položila do ľavej ruky a pravou si prechádzala po ranách. Všetci v hľadisku sa dívali najpresnejšie ako videli, no nedokázali uveriť tomu, čo sa práve odohrávalo pred nimi. Lesana si sama zatvárala rany. Zastavila krvácanie a rany sa rýchlosťou blesku zacelili. Ani jazvy po nich neostali. V tom sa rukou priblížila k tvári, na ktorej stále trónila otvorená rana. Rukou vytvorila závan vzduchu a krvácanie prestalo. Avšak túto ranu nezavrela tak, ako ostatné. Dovolila aby na jej mieste ostala jazva. Ružové zjazvené miesto si opatrne chytila a zadívala sa na profesora.
Ten v nemom úžase sledoval, čo robí. Palička mu z rúk vypadla v momente, ked Lesana spadla na zem. Čo som to preboha urobil? Zranil som ženu, o ktorú som sa začal zaujímať. Tú, ktorá mi zachránila život! Preklínal sa.
Avšak Dumbledore ani profesorka McGonagallová súboj ešte nezastavili. Sakra čo má byť zase toto? Použil som nedovolené zaklínadlo, zastavte to dočerta! Nadával. Vedel, že Lesana je silná natoľko, že sa postaví a bude bojovať dalej. Vlastne to chcel. Chcel aby sa mu pomstila, chcel trest za to, čo urobil. Ale ona už nemala chuť bojovať. Nepostavila sa z miesta a dovolila profesorke aby uznala výhru profesora Snapa. Prehrala. Prvý a jediný raz na tejto škole prehrala.
Lesana mierila na dievčenské záchody na prvom poschodí.
V ich strede boli umývadlá s obrovskými zrkadlami. Studenou vodou si osviežila tvár a zadívala sa na svoju jazvu. Snape bol prvý človek, ktorému dovolila aby ju porazil. Prvý človek, ktorý jej dokázal spôsobiť bolesť.
"Veľmi sa ospravedlňujem." Zaznel hlas spoza nej. Neotočila sa, videla ho v zrkadle. Stál za ňou. Trochu otrasený tým, čo urobil. "Nechcel som to, verte mi. Viem, že ste mi zachránili život. Neviem prečo som to urobil, jednoducho to bolo silnejšie ako ja." Priznával svoju vinu. Niečo také by od Snapa nikto nečakal. On nebol stvorený na ospravedlnenia a nikdy nepočúval tiché hlásky svojho svedomia, o ktorom si všetci mysleli, že neexistuje.
"Nech sa páči." Podával jej svoju paličku a vtedy sa na ňho Lesana otočila. Kryštálovými očami sa zadívala do jeho čiernych, rozpustené vlasy jej jemne padali do tváre. "Čo je to?" spýtala sa, no na podúvajúcu paličku sa ani nepozrela. "Použil som Sectumsempra. Dávam vám svoju paličku, aby ste ho použila proti mne." Lesana ostala v šoku. Niečo také jej ešte nikdy nikto neponúkol. Šibalsky zodvihla kútiky úst. "Nikto vám nemôže ublížiť zaklínadlom, ktoré ste sám vytvoril." Skomentovala a Severus ostal zarazený. Na Rokforte učil už osem rokov, dokonca tu študoval. Poznal jedného z najväčších čarodejníkov tejto doby - Dumbledora. Ale to, čo mu Lesana práve povedala nevedel. Dala sa na odchod. Mala v pláne nechať ho tam stáť v nemom úžase, ktorý na svojej tvári práve predvádzal. Pomalými krokmi odchádzala, no v tom ju zastavil. "Mám ešte jednu otázku." Pootočila sa, aby sa na neho zadívala. "Prečo ste si ju nechali?" ukázal rukou na zjazvené miesto. "Všetky ostatné ste zničila. Prečo túto nie?" vypytoval sa. Lesana si rukou po jazve prešla znovu. "Jazvy nám pripomínajú, čo sme prežili."
YOU ARE READING
Urodzená
FanfictionViete si predstaviť, čo by sa v čarodejníckom svete stalo, ak by bol niekto silnejší ako Voldemort? Niekto, koho by nedokázali zabiť ani smrtiace kliatby? Niekto, kto by dokázal žiť stovky rokov? Čo by to pre magický svet znamenalo? Lesana Lanther...
