Urodzená

Do temnoty

Draco odniesol Lesanu do nemocničného krídla. Od Veľkej haly bolo celkom vzdialené, no on ju aj napriek tomu niesol na rukách. Jemne mu dala ruky za krk, aby sa uistila, že nespadne. Chavier za nou prekvapivo nešiel, a tak jej rany stále trochu krvácali. Modré šaty vyzerali ako čierne, kamienky na nich zdobila krv. Vlasy jej zo spoločenského účesu spadli a tak viali vždy, ked urobila nejaký pohyb."Slečna Lantherová vy ste tu nejako často." Skomentovala madam Ponfreyová. "Položte ju tuto na posteľ, idem pre bylinky." Starostlivo prikázala Malfoyovi.

Draco ju opatrne položil na biele prikrývky. "Ďakujem." Poďakovala mu a usmiala sa. On jej však úsmev neopätoval. Príliš sa o nu obával. Samozrejme vedel, že je iná. Ale nepočul ešte o nikom, kto nemôže umrieť. A tak sa bál, kde vlastne je Lesanina hranica. Pretože istotne sa dá prekročiť.

"Tak, čo sa vám stalo tentoraz?" spýtala sa sestrička, ked sa zadívala na rany, ktoré Lesana nadobudla. "Ehm.. trošku som sa nechala uniesť bojom." Prehodila. Madam Ponfreyová o incidente na plese ešte nepočula, takže vyzvedala, aký boj sa vlastne stal. Lesana s Dracom jej prerozprávali, čo všetko sa za krátky čas udialo. "Ó môj bože! Prečo vždy toľko riskujete slečna? Tss.." a prikladala jej na ranky zelené lístky s tekutinou, ktorá sa podobala medu, avšak bola viac zelenšia ako žltá."Nechám vás na chvíľu samých a idem skontrolovať, čo sa deje. Ešte za tebou prídem." Jemne nadvihol kútik úst a odkráčal z nemocničnej izby.

"Slečna, budete si musieť prezliecť šaty a viac si niečo pohodlnejšie."

Ozrejmila sestrička. Lesana prikývla. "Salaaxid darka3!" vyslovila zaklínadlo. V sekunde sa z modrých plesových čiat stalo domáce oblečenie vo forme sivých teplákov a tielka, ktoré farbou a logom poukazovalo na Slizolin."Ste naozaj zvláštna osôbka." Pohladkala ju po čiernych vlasoch. Opatrne jej priložila bylinkový lektvar na hrudník a ramená, na ktorých boli väčšie škrabance. Madam Ponfreyová robila všemožné veci a tak sa Lesana zakrátko cítila oveľa lepšie.

"Idem pre lístky zo skorocela, tie vám pomôžu aj na spánok." Usmiala sa a pohladila ju po líci. Za vrstvou mejkapu zacítila jazvu avšak jej nevenovala pozornosť.

Ked staršia pani odišla, Lesana zacítila samotu. Na nemocničnom oddelení bolo mnoho postelí, všetky však boli prázdne. V miestnosti bola len ona. Vyčarovala si pergamen s tušom a začala písať. Slová, ktoré písala ju však boleli. Na pergamen dopadali kvapky jej sĺz. Snažila sa prestať ale nedokázala to.

Vedela, čo musí urobiť. Hoci to urobiť nechcela. Napísala hned niekoľko listov. Zaslala na nich kúzlo, aby ich nedokázal čítať nikto iba ten, pre koho boli určené. Na obálku napísala mená a čarami ju ozdobila. Všetky pergameny do nej starostlivo vložila a previazala stužkou.

"Chavier!" zakričala. Jej biely pomocník sa pri nej v sekunde zjavil. "Vezmi nám všetky veci. Odchádzame." Mačka sa vytratila a za krátky okamih jej oznámila, že je všetko pripravené.Lesana si rukami prešla po ranách a prsty jej spočinuli na jazve na jej tvári. Podvedome sa usmiala. Spomienky. To jediné jej ostane.Zadívala sa na miestnosť, na okno cez ktoré videla padať snehové vločky. Je to presne také, ako vtedy. Spomenula si."Darien darkness.4" Vyslovila. Na mieste, kde stála sa objavil záblesk svetla a čierneho prachu. Avšak zakrátko po nej neostalo nič.

Poznámka:Prepáčte, za takýto zvrat. Neskôr sa všetko vysvetlí. :D A rovnako aj za to, že je kapitolka takto krátka. Ale viete, to sú tie medzikapitoly, ktoré nemajú v sebe žiadne väčšie kúzlo ale musia byť v príbehu, inak by to bolo divné.

3: - kúzlo v doslovnom preklade :prezleč ma

4:- "do temnoty"