Urodzená

Čistá pravda

"Idem na ples s Dracom." Oznámila Lesana Petre. Tá si po tejto informácii musela sadnúť na taburetku, ktorú v butiku mali. Pravda, je to zrejmé. Oni sa k sebe aj celkom hodia. Pomyslela si. Síce by si pri svojej kamarátke priala niekoho, kto si zaslúži ženu ako je ona, nemohla sa čudovať. Draco pochádzal z veľmi významnej čarodejníckej rodiny. Ich krv bola známa v celkom magickom svete. O Lesane síce doteraz nepočula, ale stavila by sa, že ak by Lesana dbala na chýry a povesť, celý svet by sa točil okolo nej. Na druhej strane sa Draco od ich prvého stretnutia zmenil. Je k nim milý a snaží sa byť ich kamarátom.

"Páči sa ti?" vyhŕkla zo seba, ked sa zadívala na Lesanu.
Tá rozmýšľala, čo má povedať. Ak povie áno, nikto sa nebude čudovať. Mohla by zahrať romantickú osobu, a síce nečakala, že by ju mal Draco rád v tomto slova zmysle, nikomu nechcela ublížiť. Nie viac, ako to doteraz robila. Takže tento plán rýchlo zamietla. "Ach Petruška. Nie. Teda.... Musím uznať, že je pekný a dobrý. To isto je. Avšak v mojom srdci je miesto len pre jedného muža." Povedala pravdu. Aspoň v niečom. Petronela ostala ešte viac v šoku. Nikdy od Lesany niečo také nepočula. Také osobné. Také...iné. "Kto je to? Poznám ho?.." množstvo otázok. Lesana si sadla vedľa nej. "Áno aj nie. On na mňa už isto zabudol." Sklamane povedala. "Nerozumiem? Kto by na teba zabudol?" Lesana si uvedomila, čo rozpráva. Uvedomila si, tak to smeruje. "Vieš.. ľudia ako ja.. sa zamilujú len raz za život. A nie vždy to výjde." Odmlčala sa avšak Petra poslúchala dalej. "Nie vždy som bola takáto. Často vyzerám inak, správam sa inak. Som iná.." povedala ďalšiu z právd. Vtedy to Petre došlo. Žije dlhšie ako ona. Určite to tak je. To ako rozpráva, čo všetko pozná. Ale nechcela ju stratiť. Zadívala sa jej do očí a chytila ju za ruku. "Ty.. si iná ako my však?" spýtala sa. Lesana mlčala. Nevedela, čo má povedať. A či vôbec niečo môže povedať. Petra sa k nej priblížila. "Si moja najlepšia kamarátka. To, čo mi povieš si vezmem do hrobu. Sľubujem." Povedala.

"Nejde o to, že by som ti nedôverovala Peti. Avšak zbytočne ti to budem hovoriť. O chvíľu budem musieť aj tak odísť. A aj ty na mňa zabudneš." Opäť prehodila sklamane. "Prečo by si odchádzala?" zarazene sa spýtala. "Pretože ja nemôžem žiť s ľuďmi. Nie dlho. Všimla si si to však. Moje regeneračné schopnosti. Dokážem žiť dlhšie ako iní. Dívam sa na mojich kamarátov ako starnú a umierajú. Ako ma každý z nich postupne opúšťa. Preto nerada tvorím pevné vzťahy." Priznala. Petra si prehrala vetu o láske jej života. Chcela by ho spoznať. Chcela by vedieť, čo sa s ním stalo. "Aj.. jeho si musela opustiť?" taktne naznačila ďalšiu otázku. "Áno. Opustiť ho, bola najťažšia vec, ktorú som v živote musela urobiť. A bola to prvá vec, ktorú som urobiť nechcela. Ale musela som." Petra počula bolesť v jej hlase. Mala už len jedinú otázku. "Povieš mi.. kto si?" ruku jej stále nepustila. Práve naopak. Stisla ju pevnejšie. Lesana sa jej dlho zadívala do očí. Naša v nich to, čo hľadala. Dôveru. Povie jej to. Ved.. pozná mnohé čary, ked niečo, prinúti ju zabudnúť. Ale myslela si, že to nebude potrebné.

"Som.. čistokrvná." Vyslovila ticho, aby to nikto okrem nich nepočul. Petronela jemne pootvorila ústa. V mysli si povedala poučku o čistokrvných a zrazu všetko do seba zapadlo. Zvláštny pomocník, mocné čary, nevýslovná krása. Všetko. Usmiala sa. Lesana ďakovala bohom, že našla tak múdreho a milého človeka. "Koľko máš rokov?" spýtala sa so smiechom v hlase. "Veľa." Stroho odpovedala. Síce bola situácia trochu odľahčená, na takéto otázky odpovedala veľmi ťažko.

"A .. ako naozaj vyzeráš? Uvidím to niekedy?" nevedela si predstaviť, že by bola ešte krajšia. "Moja pravá podoba sa len trochu odlišuje od tejto. Mám dlhšie vlasy, inej farby, a aj farba mojich očí je iná. A či ju niekedy uvidíš? Dúfam, že nie. Pretože my svoju pravú podobu ukazujeme len za veľmi zvláštnych okolností. Vtedy, ked čerpáme silu z predkov."