Urodzená

Super mesiac!

Po pár dňoch Lesane dovolili vrátiť sa do svojej izby. Petra sa potešila, konečne nebude sama. Hodiny ubiehali rýchlo. Pomery na škole sa však nezmenili. Začala sa viac rozprávať s Harrym, Ronom a Hermionou a rovnako viac času trávila s Dracom. Hoc sa poväčšine len hádali, často si nevedela predstaviť deň bez jeho uštipačných poznámok. Začali chodiť na nové hodiny, ako herbatológia či náuka o kúzelných tvoroch, ktorú učil Hagrid. V škole vládol pokoj. Teda, aspoň niekedy. Hodiny lektvarov s Umbridgeovou boli ako lekcie v pekle. Tá žena im tak hrala na nervy. Už len jej ružový kostým na Lesanu pôsobil pobúrene.

"Prosím o pozornosť, pán riaditeľ chce niečo oznámiť." Upozornila študentov profesorka McGonagallová. Na veľkých stoloch sa objavilo honosné jedlo, skvelé limonády a sladkosti. Začal sa nový mesiac.

"Milí študenti. Jeseň sa skončila a vystriedala ju zima. Možno ste sa to už od starších študentov dozvedeli, december je pre nás veľmi dôležitý čas. V tomto mesiaci nás čakajú veľké veci. Na Mikuláša máme čarodejnícke predstavenie, kde si môžete zmerať sily s vašimi kamarátmi. Krátko po tom, 12.teho bude na našej škole prebiehať ples. Podmienkou je spoločenské oblečenie." Odkašlal si a pokračoval. "Viem, že niektorí študenti budú chcieť ísť na sviatky domov. Preto prosím, aby ste svoje žiadosti smerovali na riaditeľov jednotlivých fakúlt. Tí, ktorí sa rozhodli stráviť Vianoce v Rokforte sa budú podieľať na zmene školy." Usmial sa. Žiaci si začali šepkať a vyzvedať. "Ešte niečo vám musím povedať." Utíšil ich Dumbledorov silný hlas. "Na všetky vymenované akcie budú pripustení len študenti, ktorí v deň porady nebudú mať z nijakého predmetu známku horšiu ako trojku. Ale nezúfajte, máte stále niekoľko dní na opravu vašich nešťastných známok." Sadol si za učiteľský stôl k svojim kolegom.

Po večery šli žiaci do spoločenských miestností. "Teším sa! Bude to úplne super." Začal Ron. "Ale nevieme, kto bude ochotní s nami ísť." Sklamane prehodil Harry.
"Už vieš koho pozveš?" spýtal sa Crabbe Draca. Na chvíľu sa zamyslel. "Viem, koho by som chcel pozvať. Ale tá ma pravdepodobne odmietne." Usmial sa, aby to vyzeralo, že ho to netrápi. "Kto by teba odmietol." Skomentoval Goyle. Dracovi napadla práve tá jediná osoba, na ktorú myslel.

"Sakra!" zanadávala Petra, ked sa dívala ako si Lesana robí domáce úlohy. Otočila sa k nej. "Čo sa deje?"
"Vychádza mi trojka z Obrany a Metlobalu. To nedám." Preplietla si prsty. "Dáš to. Neboj sa, budem ťa doučovať. Obranu proti čiernej mágii učí Snape. A síce o ňom hovoria, že je zlý a chladný, nie vždy je taký. Naučím ťa používať zaklínadlá a čarovať budeš lepšie ako ja!" povzbudila ju. "A čo Metlobal? Vieš, že som na to ľavá." Zodvihla plecia. Lesana si zahryzla do pery. "Nevadí. Každý deň po škole pôjdeme trénovať." Vymyslela jednoduchý plán. "Ale.. čo ak si zlomím metlu? Naši mi na novú peniaze nedajú." Trochu sa začervenala. "Tak si ich vymeníme. Ak sa niečo stane, zlomíš tú moju. A ja si to už nejako zariadim." Navrhla. Petronela sa trochu zahanbila. Jej kamarátka jej vždy pomáha. Možno by už bolo na čase, aby jej to vrátila. "To nemôžeš urobiť." Ticho prehodila. Lesana si sadla na gauč k nej. "Kamarátky si predsa pomáhajú nie?" usmiala sa. Ona takéto problémy nemala. Vlastne to vyzeralo, že vie všetko. Dokonca lepšie ako Hermiona. O nej bolo známe, že je sčítaná, pozná mnohé kúzla a zaklínadlá. No vždy len na teoretickej úrovni. Naopak Lesana vynikala v praxi. Mnohí sa čudovali, že používa neznáme čary a dokonca to často vyzeralo, že vie čarovať bez pomoci čarovnej paličky. Neustále omieľala, že je to preto, že je potomok a tak sa to snažili naučiť aj iní potomkovia. No zatiaľ neúspešne. Vedela hrať aj metlobal, ked bola v tíme, Slizolin často vyhrával. Čo však mnohých prekvapilo bola jej povaha. Čakali namyslené dievča z dobrej kúzelníckej rodiny. Ona však bola skromná, tichá, nepredvádzala sa tak, ako niektorí. A navyše nikdy neurážala mudlov či ľudí tak, ako to mali vo zvyku iní. Ona o nich rozprávala vždy pekne. Ved ako by mohla povedať niečo zlé na ľudí, ktorí ju vychovali? "Dobre, takže zajtra začneme." Potvrdila Petra.

╦╦╦

"Tak, ako ju vnímaš po niekoľkých mesiacoch?" spýtal sa Dumbledore Snapa v strede tmavej chodby. "Ako by som mal?" pobúrene prehodil. "Neviem. To ty si za mnou prišiel s tým, či to nie je žena z pred ôsmych rokov." Snape sa zarazil. Ako je možné, že má Dumbledore vždy pravdu? Rezignovane prikývol. "Takže si zistil, že to nie je ona." Potvrdil mu bielovlasý muž. "Nemá s nou nič spoločné." Trochu stíšil hlas. Chcel tam dodať nejaké ale. Sám nevedel prečo, no musel si priznať, že ho zaujala. Ale nevedel čím. Možno spôsobom čarovania, možno očami. A možno tým, že mu zachránia život. Vtedy si uvedomil, že jej za to vôbec nepoďakoval.

"Ešte stále ju hľadáš?" vytrhol ho z premýšľania Dumbledore. Snape prikývol. "Prečo?" vyzvedal riaditeľ. Váhal. Nevedel, čo mu má na to povedať. Ona bola jediná žena, ktorá poznala to, čo sa pred každým snažil skrývať. Poznala jeho skutočnú povahu, jeho zraniteľné srdce za plášťom temnoty. Ona bola jediné žiariace svetlo v jeho tmavých očiach. Miloval ju. Síce o nej vedel málo, nikdy na ňu nedokázal zabudnúť. Prebudila v ňom čosi, čo sa ešte nikomu nepodarilo. Ked zmizla, bol celý bez seba. Ani sa nerozlúčila a odvtedy ju už nikdy nevidel. Nevedel prečo tak náhle odišla, prečo sa v jeho živote už neukázala. Ked bol na pokraji zúfalstva našiel ho Albus. A kedže Snape v mladosti na Rokforte študoval, prijal miesto učiteľa na tejto škole. Z počiatku učil hodiny lektvarov neskôr prešiel na čiernu mágiu. Síce sa zdalo, že hľadanie po svojej láske vzdal, nikdy to neurobil. Cítil, že ju ešte niekedy stretne. A preto čakal. Hoc aj celú večnosť.
Dumbledore sa na ňho skúmavo díval. Ani on sám Snapa takého nepoznal. A síce mu chcel všemožne pomôcť, nevedel ako.
"Ako som ti už povedal. Vždy ti budem pomáhať. Takže nech sa pokúsiš urobiť čokoľvek, rátaj so mnou." Navrhol mu riaditeľ. Snape sa na ňho pozrel tmavými očami. Zase vie niečo, čo ja neviem? O čom sakra hovorí? Napadlo mu. "Už ti slečna Lantherová priniesla žiadosť o svojom odchode na sviatky?" spýtal sa ho. Snape pokrútil hlavou. "Možno neodíde a kedže ty tiež ostávaš v škole môžete sa bližšie spoznať." Usmial sa naňho. Snapovi za zväčšili zreničky. Spoznať? S ňou? Prečo by som to robil? Po týchto slovách ho Dumbledore opustil a on ostal na chodbe sám. Díval sa na živé obrazy a mieril do svojho kabinetu.

"Pôjdeš so mnou za Snapom?" spýtala sa Lesany Petra. "Načo?" odkusla si z jablkového koláčika, ktoré napiekli žiaci z Chrabromilu. "Odniesť žiadosť o uvoľnenie na sviatky." Zamávala pred nou pergamenom. "Jasné." Dojedla a postavila sa od stola. "Kde máš svoj?" prekvapivo sa zadívala. "Ja ostávam tu." Odpila si z hrnčeka broskyňový džús. "Vážne? Ja som napísala, že sa vrátim až na dvadsiatehosiedmeho. Sakra mala som sa spýtať skôr, ostala by som tu s tebou." Aspoň niečo chcela pre kamarátku urobiť. Ved Lesana jej vždy pomáha. "Ale prestaň. Ved ja tu budem mať kopec práce. Vraj budem pomáhať učiteľom triediť veci v kabinetoch a budem pracovať na výzdobe. A navyše, ved tu nebudem sama. Čo viem tak aj Harry s Ronom tu ostávajú." Usmiala sa. Petra sa stále cítila nesvoja. Domov sa síce veľmi tešila ale nechcela tu Lesanu nechávať samu. "Kde má vlastne kabinet?" spýtala sa Lesany, ked vyšli zo spoločenskej miestnosti. "Na druhom." Odpovedala jej. "Vieš všetko." Zasmiala sa. "Nešiel Chavier za nami?" otočila sa do prázdneho priestoru, ked nepočula známe mačacie kroky. "Vráti sa. Ved vieš." Boli na chodbe. Kedže bolo už dávno po večery, svetlá len tlmene svietili. Večierka mala byť až za dve hodiny ale bolo cítiť, že vonku je zima. Stmievalo sa rýchlejšie a aj vzduch bol chladnejší.

Kabinet 724: Ochrana proti čiernej mágii
Vyučujúci profesor: Severus Snape