Urodzená

Smrť na perách

"Bude v poriadku?" spýtala sa vystrašená Petronela. Na nemocničnej posteli ležala Lesana, okolo nej stál Dumbledore, Snape aj profesorka McGonagallová. Všetci traja sa pozreli na Petru. "Tichšie dievča." Skomentoval jej konanie Dumbledore. Podišla k nemu bližšie. Lesana tam bezmocne ležala. Čo však bolo pre všetkých záhadou, bola jej regeneračná schopnosť. Krátko po tom, čo ju profesori priviezli do tejto izby sa na jej tele začali objavovať čierne písmená. Neustále sa po nej pohybovali. "Čo je to?" spýtala sa a pohľad namierila na pohybujúce sa písmeno A. "Počul som, že niektorí čarodeji majú zvláštne schopnosti. Ako je napríklad takáto regenerácia. Jej telo sa samo snaží zbaviť jedu." Oznámil riaditeľ školy. "Jedu?" Petronela nespustila z kamarátky oči. "Meňavec, ktorého ste zastihli mal veľmi nebezpečný jed. Ked vašu kamarátku škrabol do hrude, jed sa vypustil. Jeho silu sme ešte neidentifikovali, ale podľa toho, čo práve vidíme bol veľmi silný." Odpovedal jej na otázku. Snape sa pozrel na bezmocne ležiace dievča. Bola stále v bezvedomí a neustále zvrašťovala obočie na znak bolesti. Profesorka McGonagallová zavolala Poppy, aby jej na tú bolesť niečo dala. "Obávam sa, že vám neviem pomôcť Minerva. Nie som si istá, či jej v takomto stave môžem podať nejaké bylinky." Sklamane prehodila sestrička v modrobielom oblečení. "Albus, čo budeme robiť? Dementori ho uväznili, ale neustále sa snaží uniknúť. A navyše nevieme, ako pomôcť slečne Lantherovej." Dumbledore si prešiel po brade. "Myslím, že by sme ju mali nechať odpočívať. Schopnosti jej pomôžu uzdraviť sa."

"Pán Dumbledore!" ozvalo sa z dverí. Vstúpil školník, pán Filch. "Túto mačku som našiel na chodbe, ako sa sem dobíja." Ukázal na tučnú huňatú guľu v jeho rukách. "To je Chavier!" zvolala Petronela a bežala pre kamarátkinho pomocníka. Mačka zamňaučala. Ked sa vrátila k Lesaninej posteli, skočila z jej rúk rovno na Lesanu. Pristála na jej hrudníku a ľahla si na ňu. Začala vyžarovať liečivú mágiu. Dumbledore ostal prekvapený, ale neustále to potvrdzovalo jeho teóriu. "Dobre, necháme ich tu, dnes už nič nevyriešime, vrátime sa ráno." Usmial sa a pohladil Lesanu po ruke. "Môžem.. tu ostať pán profesor?" spýtala sa Petra smutnými očami. "Ale len na chvíľku, mala by si si odpočinúť." Petronela prikývla.

Naozaj pri Lesane nechcela ostať dlho. Avšak jej oči sa pomaly zatvárali a tak zaspala vedľa nej. Ruky si položila pod hlavu a modlila sa, aby sa z toho Lesana dostala.

╦╦╦

Snape sa potichu zjavil pri Lesaninej posteli. Ked započul, že Petronela pravidelne dýcha, priblížil sa viac. Zachránila ma. Bol by som zomrel. Ale prečo to urobila? Toto dievča, za mňa takmer obetovalo život. Uvedomil si. Nespustil z nej pohľad. Jeho chladné hnedé oči si premeriavali jej bledú pokožku. Mačka na jej hrudi spala. Lesana pravidelne dýchala, čo spôsobovalo, že sa huňaté klbko srsti neustále dvíhalo. Bol to príjemný pohľad. Všimol si, že písmená sa po nej pohybujú pomalšie a bolesť už zjavne necíti. Potešil sa.

Nevedel, prečo za ňou prišiel. Prečo sa na ňu díva, prečo priťahuje jeho pozornosť. Možno preto, že tu bezmocne leží, zatiaľ, čo by tu mal ležať on. Presne tak. Tým to bolo. Hodila sa pred netvora a zachránila ona jeho. Vedela, že sa z toho dostane? Preto to urobila? Alebo mu naozaj chcela zachrániť život?
Písmená sa prestali pohybovať. Jej mačka sa prebudila a zadívala sa na Snapa. Ostal prekvapený, nechcel a nečakal svedkov. Opatrne si priložil prst k perám. Mačka zamňaučala na znak súhlasu. Bude to ich tajomstvo.

Za krátku chvíľu sa Lesana prebudila. Cítila sa, akoby práve bojovala s celou armádou prapodivných bytostí. Posadila sa na posteľ a uvidela vedľa seba spiacu Petru. Pohladila ju po vlasoch. "Ach kamarátka moja." Rovnako pohladkala aj Chaviera. Opatrne vstala z postele, snažila sa, aby Petronelu nezobudila. Podišla k oknu a zadívala sa na tmavú nočnú oblohu.