Olivia and Nash

Olivia

Prvý deň v novej škole. Mám zmiešané pocity. Bojím sa ako zapadnem. Veď ani na predošlej škole som nezapadla najlepšie. Ani na tej predtým...Len v tej prvej som sa cítila dobre. Aj tak sa čoskoro opäť presťahujeme a znovu pôjdem do novej školy. Už to tak raz je...

,,Olivia vstávaj! Chceš meškať už v prvý deň?" zvreskla po mne mama. Nahlas som si vzdychla a vstala. Rozostrela som závesy. Do očí mi svietili slabé lúče slnka. Otvorila som skriňu, v ktorej vládla prevažne tmavá farba. Vzala som si čierne legíny, šedé tričko a čierny kardigan. Všetko som na seba navliekla a zbehla dolu do kuchyne, kde to vládlo ruchom a to tam bola len mama. Behala zo strany na stranu a nevedela čo skôr spraviť.

,,Na stole máš raňajky! Nezavadzaj mi tu!" odstrčila ma a ukázala prstom na stôl. Sadla som si k miske s ceráliami a mliekom a začala jesť.

,,Kde je Cassandra?" spýtala som sa mamy, ktorá sa konečne usadila s miskou oproti mne.

,,V kúpeľni, kde asi?" 

Dojedla som cereálie a misku odložila do umývačky. Zaklopala som na dvere kúpeľne.

,,Aj iní chcú ísť do kúpeľne," oznámila som jej.

,,Dobre, veď vydrž!" skríkla. Oprela som sa o stenu vedľa kúpeľne a podupkávala nohou. Po piatich minútach sa dvere otvorili a z nich vyšla zmaľovaná Cassandra.

,,Konečne! Viacej make-upu už nešlo dať na tú tvár?" prevrátila som očami.

,,Ty buď ticho, dobre? Nepotrebujem vyzerať ako ty! Ešte aby vedeli, že sme sestry..."

,,Pozor, dvojičky!" uškrnula som sa a zavrela sa v kúpeľni. Umyla som si tvár, zuby a prečesala vlasy. Hotovo! Nepotrebujem toľko času ako Cassandra...Stačia mi tri minúty.

Vrátila som sa do izby po tašku, v ktorej boli nejaké zošity, pero, zápisník, mobil a sluchátka. Tašku som si zavesila na rameno a zišla do chodby.

,,Mami, ako dlho sa tu chceš zdržať, vieš, aby som vedela, či si mám nájsť priateľov alebo nie!" ironizovala Cassandra drzým tónom na mamu.

,,Cas, prestaň! Vieš, že za to nemôžem...Myslela som, že v Rakúsku ostaneme dlhšie, ale znovu ma preložili," hovorila pokojne mama.

,,Jasné! Nemôžeš si nájsť normálnu prácu? Stále sa len presúvame. Nebaví ma to!" kričala.

,,Cassandra Mellarková! Prestaň po mne kričať! Táto práca je dobre platená a živím aj teba, tak sa prosím ťa upokoj. Prečo s tým Olivia nemá problém? Vždy si len ty tá problémová!" kričala mama.

,,Áno! Olivia, Olivia, Olivia! Ona je dokonalé dieťa! Vieš mami, ona nemá žiadnych kamarátov, ani nebude! Preto s tým nemá problém. Do toho svojho zošita si môže písať hocikde, aj na Marse! Preto jej to nerobí problém, ale normálnemu šestnásťročnému dieťaťu, teda mne, to vadí!"

Mama si hlasno vzdychla a tvár si vložila do rúk. Cassandra schmatla tašku a s hlasným buchnutím dverí odišla. Podišla som k mame a objala ju.

,,Ju to prejde," povedala som.

,,Ja viem, ale je mi to ľúto. Viem, že to má ťažké, ale nemôžem za to," rozplakala sa.

,,Neplač..." usmiala som sa na ňu.

,,Choď už do školy, dobre? Ja tiež už pôjdem do práce. Maj sa," postavila sa a odišla do obývačky. Vyšla som von a vybrala sa do školy. Nie je ďaleko. Len päť minút chôdzou.

Už je to naša štvrtá škola za posledné štyri roky. Prvýkrát som reagovala rovnako ako Cassandra, ale už som si zvykla. Zvykla som si na to, že často bývam sama a len zriedka sa mi niekto prihovorí. Mám hudbu a zápisník. To mi stačí.

Neoplatilo sa mi počúvať po ceste hudbu, lebo tak či tak v škole to budem musieť vypnúť. Aj keby som nemusela, urobím tak.

Zastala som pred veľkou budovou, ktorá bola oplotená a okolo nej bola veľká plocha s trávnikom, sem-tam s betónom. Vošla som cez bránu dnu s davom iných žiakov. Širokým a dlhým chodníkom som prešla ku vchodu školy a vstúpila dnu. Ocitla som sa na dlhej chodbe, na ktorej boli húfy žiakov a pozdĺž stien skrinky. Šla som do riaditeľne, tak ako nám kázali. Kým som ju našla mi to chvíľu trvalo, ale nakoniec som sa ocitla pred bielymi dverami s nápisom riaditeľňa. Opatrne som zaklopala. Dvere sa otvorili a v nich stála staršia pani so skoro šedivými vlasmi a okuliarmi.

,,Ahoj, ty budeš Olivia, však?" usmiala sa na mňa. Prikývla som a poslala ma dnu. Cassandra už sedela v kresle a ani sa na mňa nepozrela. Riaditeľka ma usadila do druhého kresla.

,,Tak vy ste sestry Mellarkové ak sa nemýlim," pozrela na nás.

,,Áno," odpovedala som, lebo Cassandrine prikývnutie asi nestačilo.

,,Tak vás tu teda vítam. Najprv vám poukazujem školu a potom odprevadím do vašej triedy. Máme tu pravidlá a to také, že nesmiete fajčiť v areáli školy. Mobilné telefóny sú dovolené len počas prestávok, ktoré trvajú dlhšie ako 15 minút a to sú teda len dve prestávky. Žiadame vás, aby ste sa správali slušne a disciplinovane. Neporušujeme školský poriadok, jasné? Tu máte rozvrhy," podala nám dva papiere.

Vzala som si ten svoj a pozorne si ho poprezerala.

,,Už o siedmej do školy a ešte k tomu na telesnú?" frflala Cassandra.

,,Hej, v jeden deň máte telesnú už o siedmej a ďalšiu máte poobede. Budete chodiť aj na obedy, však?" Prikývla som.

,,Tak potom tu máte stravné lístky. Treba si vždy maximálne ráno v ten deň vybrať jedlo alebo nahlásiť, že nepôjdete na obed, inak vám lístok prepadne."

Rozvrh s lístkami som si odložila do tašky. Cassandrin výraz hovoril za všetko. Najradšej by to všetko roztrhala. Prvá telesná jej bude robiť problém, myslím, že aj ta poobede. 

Započula som hlasný zvuk, asi školský zvonček.

,,Zazvonilo, čiže vám môžem poukazovať školu, poďte," vyzvala nás. Obidve sme sa postavili a nasledovali ju. Nízka pani riaditeľka nám poukazovala každý kút tejto školy. Rozprávala nám dokonca ja históriu školy a nezabudla nám ukázať nástenku najúspešnejších žiakov tejto školy. Je celkom ukecaná. Mne to vôbec nevadilo, no Cassandre áno. Stále zívala, prevracala očami a upravovala si nechty. Viacmenej to riaditeľka rozprávala len mne. Cassandru to vôbec nezaujímalo, zaujímalo ju len to, čo má dobre upravené nechty a akých bude mať spolužiakov. Nič viac.

Ahojte :) Toto bola prvá kapitola mojej novej story. Dúfam, že sa vám bude páčiť :) Kapitoly budú robené raz z pohľadu Olivie a raz Nasha. Nie vždy budú rovnako dlhé, tak ako sa mi podarí a bude chcieť :) Som zvedavá na vaše názory :)

Honey202