Olivia and Nash

Olivia

Ten hlas patril neznámemu chlapcovi z rána. Pozrela som naňho a ihneď som si všimla tie jasno modré oči. On podal predavačke 20 centov. Vzala som si svoj nákup a strčila ho do ruksaku. Počkala som však na toho chalana, nech sa mu poďakujem. O chvíľu šiel okolo a ja som ho zastavila.

,,Čo je?" nechápal.

,,Chcela som sa ti poďakovať za tých 20 centov," usmiala som sa.

,,Ale prosím ťa! 20 centov hore-dole..." kývol rukou. Spoločne sme vyšli z obchodu.

,,Ako sa vlastne voláš?" spýtal sa ma práve, keď sa naše cesty rozchádzali.

,,Olivia," usmiala som sa a mala v pláne pokračovať v ceste.

,,Ja som Nick," chytil ma za rameno. Otočila som sa čelom k nemu a usmiala sa.

,,Teší ma," podali sme si ruky. Nastalo medzi nami chvíľkové trápne ticho. Rozhodla som sa ho ukončiť a tak som so slovami ,,Ponáhľam sa, Ahoj!" aj odišla.

***

Zaklapla som notebook do zápisníka si zapísala dnešný dátum a meno Nash. Možno mi aj niečo odpísal, ale moja chvíľa na Facebooku sa skončila. Nemám chuť tam byť dlhšie, pretože je to návykové a nechcem sa na ňom stať ešte viac závislá. V hlave mi ale stále víril on. Nechápala som prečo mi napísal. Prečo mi napísal on? Chalan, na ktorom neuvidíte nič iné ako košeľu. Prečo napísal mne? Dievčaťu, ktoré sa bez blbého zápisníka ani nezaobíde.

V premýšľaní ma prerušil tón zvonenia môjho mobilu. Mama.

,,Mami?"

,,Olivia, prosím ťa. Cassandra je doma?" spýtala sa ma vystrašene.

,,Nie, prečo?" 

,,Pohádali sme sa, lebo mi volala, že ide ku kamarátke a nebude spať doma. Zrušila ma, že na čo jej je takýto život a bla bla bla. Má vypnutý mobil a mám o ňu strach. Neviem čoho je schopná! Bože...Som zlá matka..." rozplakala sa.

,,Mami, pokoj! Nie si vôbec zlá matka. Je ťažké vychovávať dve pubertálne dievčatá a úplne sama! Cassandra bude v poriadku, neboj sa...Zajtra príde po škole domov. Veď je len u kamarátky, nemáš sa čoho báť," upokojovala som ju, aj keď som si svojimi slovami o Cassandre nebola stopercentne istá.

,,Dúfam, že máš pravdu..." trochu sa upokojila a z jej hlasu bolo poznať, že už neplače.

,,Uvidíme zajtra, dobre? Prosím ťa, už sa nestresuj."

,,Dobre, Olivia. Uf...Večer prídem. Ahoj," rozlúčili sme sa a hovor sa skončil. Tá Cassandra nie je normálna. Dobre vie, aká je mama a ešte rozpráva takéto reči.

Do uší som si strčila sluchátka a všetky myšlienky nechala ujsť. Vzala som si rozčítanú knihu a počas hudby sa začítala. Čítala som až do tmy, teda dovtedy dokým som ju neprečítala. Väčšinu pesničiek som počula dvakrát. Knihu aj sluchátka som odložila a zišla dolu do obývačky.

,,Ahoj," odomkli sa dvere a dnu vstúpila mama s dvomi taškami plnými potravín.

,,Ahoj, mami," pozdravila som ju a šla jej pomôcť s taškami.

,,Môžu byť na večeru palacinky?" (_BlackSnoww :'D) spýtala sa ma počas vybaľovania nákupu.

,,Jasné," potešila som sa a do skrinky s múkou a inými práškami, dala cukor.

,,Pomôžem ti ak chceš s prípravou. Aj tak nemám čo robiť..."

,,Budem len rada," usmiala sa.

Na druhý deň.

Sadla som si vedľa Nasha, ako inak. Vytiahla som si matematiku a hľadela do blba. Konečne zazvonilo a do triedy vošla Karin so širokým úsmevom a pozdravom. Porozhliadla som sa po triede, pretože som si spomenula na Cassandru. Nikde som ju nevidela. Nechala som si však chladnú hlavu a nemyslela na nič zlé, určite príde.

Matematika prešla veľmi rýchlo, až som sa čudovala či ju neskrátili. Avšak ani cez druhú hodinu sa Cassandra v triede nezjavila. To sme mali hodinu s triednou a tá zapisovala prítomných. Prišiel rad na Cassnadru a učiteľka sa automaticky pozrela na mňa.

,,Kde je Cassandra?" spýtala sa ma.

,,Neviem," mykla som plecami.

,,Akože nevieš? Nebývate náhodou v spoločnom dome?" nechápala.

,,Bývame, ale túto noc spala u nejakej kamarátky..." vysvetlila som. Učiteľka ju zapísala ako neprítomnú a pokračovala ďalej v zozname.

,,Olivia?" drgol do mňa Nash počas hodiny.

,,No?" ozvala som sa, ale pohľad od zošita neodtrhla.

,,Čo si myslela tým naozaj?" spýtal sa ma.

,,Čo?" nechápala som o čom točí.

,,Veď čo sme si včera písali..." pripomenul mi.

,,Nič, len som bola v šoku, že si chceš so mnou písať. To je jedno..." zahovorila som to.

,,Hmm...Ja som rozmýšľal, že..." nedokončil.

,,No? Dokonči to," pozrela som naňho. Zaujímalo ma čo chce, aj keď som niečo tušila.

,,Nič, je to blbosť. Nechaj tak," nervózne sa zasmial a tváril sa akoby sa nič nestalo.

,,Chcel si ma pozvať von, že?" povedala som to zaňho. Neviem prečo, ale mala som tie slová na jazyku. 

,,Ako vieš?" prekvapil sa a aj on odtrhol oči od zošita.

,,Čo iné by si chcel..."

,,A tvoja odpoveď?" 

,,Nezáväzne?" pozrela som naňho s úškrnom.

,,Hej, skočíme na zákusok alebo na čo chceš..."

,,Fajn, ale po škole, dobre?" súhlasila som. Neviem prečo som súhlasila...Nash sa mi nepáči, ani s ním nič nechcem mať. Ale zase neuškodí mi stráviť chvíľu poobede nejak inak ako vždy.

Ani počas celého dňa sa v škole Cassnadra neobjavila. S Nashom sa odvtedy ani nerozprávala, až mi prišlo divné, že ideme spolu poobede von. Ale šli sme. Počkal ma vonku pred školou a spolu sme šli do blízkej cukrárne. Neviedli sme bohvieaký rozhovor, ale dozvedela som sa, že má mladšieho brata a v piatok ide s kamarátom do Barcelony.

,,Tak to máš teda oveľa zaujímavejší život ako ja," zasmiala som sa, keď sme si sadli za stôl pre dvoch.

,,Ale ty si mi o tom svojom nič nepovedala. Stále rozprávam len ja..."

,,Čo by si chcel vedieť?"

,,Všetko," zasmial sa. Zamyslela som sa čo mu tak poviem. Nebolo toho moc na výber.

,,Tak ja žijem s mamou a Cassandrou. S Cassandoru nemám dobrý vzťah, ale to si si už určite všimol...Často sa sťahujeme, kvôli maminej práci..." rozprávala som.

,,A tvoj otec?" spýtal sa ma po mojom monológu o živote.

,,Nežijeme s ním. Naši sa rozviedli," vysvetlila som mu jednoducho. Povedala som mu dokonca aj historku s otcom, aký bol a všetko okolo. Čašník nám priniesol naše zákusky a my sme sa do nich pustili.

Ahojte ^^ Asi tento príbeh pomaly ukončím, lebo mi došli nápady :/ Chystám však nový príbeh, ale najprv si predpíšem pár častí :) 

Ktorú postavu máte vy osobne najradšej?

Honey202