Olivia and Nash

Olivia

,,Mami, musím sa týchto rodinných nákupov zúčastňovať aj ja?" zakňučala Cassandra. Predsa kto iný by takto fňukal?

,,Cassandra! Nedeľa je jediný deň, kedy sme spolu. Dnes som sa rozhodla vziať vás na nákupy. Keby vezmem len Oliviu, tak by si frflala, že ona má nové veci a ty nie! Tak prestaň! Ideme kupovať aj niečo do obývačky a vašich izieb..." okrikovala ju mama. Na konci svojho monológu si hlasne vzdychla a pokrútila hlavou so zavretými očami.

,,Mohla som si ísť kúpiť sama," neprestávala Cassandra.

,,Cassandra ty si tak odporná! Nevidíš, že mama sa snaží nám dať čo najlepšie, aby sme boli šťastné a nenudili si doma a snaží sa s nami byť čo najviac a ty si ešte nevďačná! Týmito rečami jej to neuľahčuješ, len zťažuješ. Tak sa uvedom moja milá!" zvýšila som na ňu hlas aj ja. Ľudia v obchodnom centre na nás pozerali nepríjemnými pohľadmi.

,,Ty buď ticho moja milá, dobre? Toto všetko je len kvôli tebe..." fľochla po mne. Nemala som chuť sa s ňou hádať uprostred ľudí a tak som to nechala tak a myšlienky na Cassandru zahodila von z hlavy.

,,Poďme najprv vybrať do tej obývačky ten nový stolík..." rozhodla mama a my sme zabočili do obchodu s nábytkom. Prechádzali sme pomedzi rôzne druhy nábytkov až ku menším stolíkom.

,,Čo tento?" pozrela na mňa mama ukazujúc na čierny stolík so skleneným vrchom.

,,Podľa mňa super, môžme ho vziať," usmiala som sa na mamu.

,,Čo ty naňho Cassandra?" vrhla pohľadom po Cassandre, ktorá pozerala do mobilu. Určite sa sťažovala svojim kamarátom, akú má hroznú sestru a mamu a musí trpieť s nimi nákupy.

,,Uhm, fajn," prikývla a ani sa na ten stolík nepozrela. Mama mykla plecami a šla za najbližším pracovníkom predajne, u ktorého objednala stolík.

,,Mami? Nemôžem si vziať do izby tento obraz?" spýtala som sa jej po ceste z obchodu. Zbadala som skoro na konci obraz strednej veľkosti. Bol čierno-biely a neznázorňoval žiaden obrázok. Bola to len taká zmes týchto dvoch farieb, no padol mi do oka.

,,To sa ti páči?" pozrela na mňa prekvapene mama. Prikývla som.

,,Čo stojí?" pozrela na cenovku visiacu na obraze. Nakoniec sme ho kúpili. Cassandra ho samozrejme ofrflala a zhodnotila, že je odporný a to mohla namaľovať aj ona. Vraj nechápe ako niekto môže mať obrazy doma na stene. Podľa nej to kazí dizajn. Jej názor mi hlavou len tak prefrčal. Nezaujíma ma nič, čo povie.

Prešli sme si radšej niekam sadnúť a najesť sa. Hlavne odpočinúť. Síce sme boli len v jednom obchode, ale verte, že aj to je únavné! S mamou sme si dali hranolky a fantu, ale Cassandra namietala. Vraj: ,,Nebudem jesť také kalorické veci. Dám si šalát a vodu." Takže Cassandra si jedla šalatík. Viac čumela do mobilu ako jedla, ale to je už druhá vec. S mamou sme viedli svoju vlastnú debatu. Cassandra tiež tú vlastnú, virtuálnu.

,,Cassandra! Ahoj! Aká náhoda, že sme sa tu stretli!" zvýsklo zrazu pri nás dievča. Cassandrina kamarátka. Veľká náhoda! Stavím sa, že to jej vypisovala celý čas a dohadovala sa, aby ju odtiaľto dostala, lebo tak sa aj stalo. Viem o tom svoje, pretože Cassandru poznám. Sme predsa dvojičky. Ona spraví čokoľvek preto, aby sa dostala preč odtiaľ, kde byť nechce. Až na školu. Mimochodom! Tá zázračná maska, ktorú mala na tvári, jej pomohla a tá vyrážka jej zmizla. Ešte však nezistila, že čo som o nej povedala v škole. Jej kamarátky vedia o tom, že si dávala tú masku, lebo s nimi sa radila, počula som kúsok ich rozhovoru včera cez telefón. Tak uvidíme zajtra...

,,Mami? Môžem ísť s Vilmou?" pozrela prosebne na mamu. Tá s prevrátenými očami prikývla.

,,Čo už s ňou..." zamrmlala, keď Cassandra odišla.

,,Kam ideme teraz?" spýtala sa ma mama, keď sme dojedli a dopili.

,,Tam..." ukázala som na obchod s oblečením. Mama sa usmiala a o chvíľu sme už boli zastrčené medzi oblečením. Vyskúšali sme si niekoľko kúskov a druhov oblečenia. A kúpili len tie najlepšie z nich. Takéto nedele by mohli byť každý deň.

***

,,Kde to dáme?" spýtal sa starší pán s fúzmi pod nosom.

,,Tu," ukázala mama uprostred obývačky. Dvaja muži nám tam položili stôl a po zaplatení aj odišli.

,,Pekné nie," spýtala sa ma mama a s úsmevom si prehliadla celú obývačku.

,,Áno," prikývla som. Obývačka sa mi veľmi páčila. Bola moderne zariadená. Nie ako v tom minulom dome. Ten minulý sme kúpili od staršieho páru, ktorí sa presťahovali k dcére a myslím, že ho nerekonštruovali od svojich 40-tich a to mohli mať tak 75. Tento nový dom je od mladej ženy, ktorá sa vydala a tým pádom aj presťahovala. Zaujal ma už pri prezeraní fotiek. Musím uznať, že má vkus.

Celá obývačka bola zladená do čierno-biela. Biele steny, čierny gauč, teraz už aj čierny stolík, parkety z tmavého dreva a čierne skrinky, sme-tam biele. Uprostred pod stolíkom bol ešte biely, chlpatý koberec.

,,A teraz módna prehliadka!" rozveselila sa mama. To robíme vždy, keď si niečo kúpime. Nazývame to našou módnou prehliadkou. Každá si na seba navlečieme nové oblečenie a promenádujeme po celom dome. Hneď potom to hodíme do pračky a horúcou čokoládou ukončujeme náš deň. Cassandra sa toho nezúčastňuje, maximálne tej horúcej čokolády, ktorej nie vždy odolá. Je to trápne podľa jej slov.

Po zvyšok večera sme si skúšali rôzne varianty outfitov z nových kúskov oblečenia. Trvalo to celkom dlho, lebo dnes sme toho kúpili dosť. Veselé a upotené sme sa zvalili na gauč a len tak dychčali.

,,Horúcu čokoládu?" posadila sa mama po chvíli a s úškrnom na mňa pozrela. Na tvári sa mi objavil široký úsmev a šla som jej pomôcť.

Náš spoločný deň, ktorý by mal byť aj s Cassandrou, sa ukončil presne tak ako mal. Po horúcej čokoláde sme sa rozdelili a šli spať.  Máme ďalší z krásnych dní za sebou a ešte kopu ďalších pred sebou. Aspoň dúfam.

Ahojte ^^
Dúfam, že sa vám časť páčila :) V najbližších dňoch ako som spomínala nečakajte veľa mojej aktivity. Chcela som vás oboznámiť s projektom, ktorý spolu s _BlackSnoww robíme :) Nájdete ho na jej profile, keďže link mi sem nejde z neznámeho dôvodu dať :)

Honey202