Olivia and Nash

Olivia

,,Mami upokoj sa! Skús jej zavolať znovu..." upokojovala som mama, ktorá bola na pokraji šialenstva, pretože Cassandra sa od utorka nevrátila domov a to je piatok.

,,Na čo? Aj tak nedvihne? Nedvíha vôbec..." hovorila mama s plačom.

,,Ja to skúsim. Dnes sme jej ešte nevolali, možno už dvihne..." snažila som sa byť čo najoptimistickejšia, aj keď sa mi to moc nedarilo. Vzala som mobil a vytočila Cassandrine číslo. Zvonilo, no nedvíhala.

,,Vravela som ti to!" plakala.

,,Polícia sa ešte neozvala?"

,,Nie..." kývla hlavou.

,,Mami, bude to dobre, neboj sa..." stále som ju upokojovala.

***

Stále sa neozýva. Začínam mať o ňu už aj ja strach. Kde je? Čo robí? Aj keď som si povedala, že budem pokojná a optimistická. Už sa to nedá. Aj keď sme nemali s Cassadnrou najlepší vzťah mám ju rada a záleží mi na nej. Je to predsa moja sestra. Zrazu mi zazvonil mobil. Na displeji sa zjavilo Cassandra.

,,Haló?" ozvala som sa.

,,Olivia?" povedala úplne pokojne.

,,Cassandra! Pre boha! Kde si?!" skríkla som.

,,Ježíš...Ukľudni sa. Som u otca," povedala.

,,U otca? Čo tam robíš?" nechápala som.

,,Vyzerá to tak, že sa k nemu nasťahujem. Už ma to tam s vami nebavilo, prepáč...Zajtra by sme mali prísť po moje veci a rozlúčiť sa s vami..."

,,Cassandra! To nemyslíš vážne! Naozaj chceš byť u otca?" stále som tomu neverila.

,,Hej. Je to tak lepšie, Olivia! Aj pre mňa aj pre vás, tak to prosím nerieš! Povedz mame, že zajtra prídeme a bodka! Ahoj..." a zrušila ma. Okamžite som utekala za mamou všetko jej povedať.

,,A žije?" spýtala sa ma.

,,Veď sme spolu volali, mami..." prevrátila som očami.

,,Dobre...Och, som taká rada, že to je takto a nie inak," objala ma. Obe sme boli už oveľa pokojnejšie. Odľahlo nám, že je v poriadku a že vôbec žije. Všetko odrazu bolo iné. Zavolali sme polícií, že je všetko v poriadku.

O dva mesiace neskôr.

,,Nick! Nerob!" skríkla som, práve keď na mňa dopadlo vedro so studenou vodou. teda len tá voda samozrejme, to vedro nie. Našťastie som bola v plavkách.

,,To máš za ten včerajšok!" skríkol a rozosmial sa.

,,Je ti niečo vtipné?" zazrela som po ňom. Premočený zápisník som položila na lavičku, vyžmýkala vodu zo svojich vlasov a rozbehla sa za Nickom.

,,Stoj! Odskáčeš si to!" smiala som sa a utekala. Verte, že v žabkách a k tomu mokrých, sa veľmi ťažko uteká. 

,,Myslíš si, že ma chytíš?" 

,,Nie. Vzdávam sa," zastavila som zrazu a hrala, že som udýchaná. Vtom ma niečo napadlo. Hodila som sa o zem a držala nohu.

,,Au! Au!" kričala som a tvár som zvraštila do bolestivého výrazu. Nick sa zľakol a okamžite pribehol ku mne.

,,Čo sa stalo?" spýtal sa ma ustrachane a čupol si.

,,Vyvrtla som si nohu, asi!" zaskuvíňala som. Nick ma vzal za plecia a pomohol mi vstať. Chvíľu som cupitala popri ňom a stále hrala, že ma bolí noha. Zrazu som sa zastavila a drgla do Nicka. Ten spadol do bazéna plného vody, no nie ľudí. Tentokrát som sa začala smiať ja a chytať za brucho. Toto mi vyšlo!

,,Ty si blbá!" smial sa Nick, keď vynoril hlavu z vody.

,,Pomsta je sladká!" smiala som sa stále.

,,Bavíte sa?" ozval sa za mnou Nashov hlas.

,,Áno!" zasmiala som sa. Nash mi dal pusu a podal párok v rohlíku.

,,Chceš aj ty?" zasmial sa na Nicka. Ten prikývol a vyšiel z bazéna. Všetci sme sa s chuťou pustili do jedenia.

THE END!