Olivia and Nash

Olivia

Konečne, konečne zlatý piatok! A dnes dokonca až na druhú hodinu! Teda nielen dnes, ale celkovo každý piatok. Komu môže byť lepšie?

Hádajte kto bol ako prvý v kúpeľni a zdržal sa tam aspoň polhodinu. Správne! Cassnadra. Medzitým ako sa tam vyčesávala a maľovala, spravila som si raňajky a aj ich zjedla. Cassandra však bola stále v kúpeľni. Tak som sa rovno aj obliekla. Chvíľu som počkala pred kúpľeňou, keď zrazu sa z nej vynoril Cassandrin nešťastný výraz a samozrejme aj jej telo.

,,Konečne! Princeznička sa uráčila vyjsť," zaironizovala som.

,,Prestaň, Olivia! Nevidíš čo mám na ksichte?" vybehla na mňa. Prehliadla som si pozornejšie jej tvár. Vtom mi do oka blikla červená vyrážka uprostred jej čela. Snažila sa ju zakryť make-upom, ale nešlo to tak ako chcela.

,,Tak ti treba. Vieš, to je karma!" zasmiala som sa.

,,Zdechni..." otočila sa mi chrbtom a odcupitala do izby. Zabuchla som za sebou dvere a začala s hygienou. Vyčistila som si zuby. Blonďavé, neposlušné vlasy som si zaplietla do copu a čelo som si prelepila novým leukoplastom.

,,Argh!" začula som Cassandrin krik. Prevrátila som očami a vzala si z izby tašku.

,,Takto školu nestihneš, moja milá!" zakričala som Cassandre do izby. Tá celá nahnevaná vyšla z izby, ukázala mi prostredník so slovami: ,,Strč sa! Ja do školy s takýmto ksichtom nejdem! A opovážiš sa povedať niekomu v triede, že som nešla kvôli vyrážke..."

,,A čo im mám povedať?" spýtala som sa jej.

,,Čo ja viem...Niečo si vymysli!" kývla rukou. Keď si mám niečo vymyslieť, tak si aj vymyslím. To bude ešte ľutovať.

Veselo som vybehla z domu a pomalou chôdzou šla do školy. Celú cestu som si kopala do kamienka, až do školy. Zakopla som ho medzi hromadu iných kamienkov a vošla do školy. Nepotrebné veci som si odložila do skrinky a šla do triedy. Nash už sedel v našej lavici. Zase mal inú košeľu. Tentokrát modrú s dlhým rukávom. Ešte som ho teda nevidela inak oblečeného ako v košeli. Bez slova som si sadla do lavice a vytiahla chémiu. Onedlho zazvonilo a hodina sa začala.

,,Takže...vytiahnite si zošity s úlohami!" rozkríkla sa profesorka a začala chodiť okolo každej lavice, pričom kontrolovala každého úlohu.

,,Kde máš úlohu Samantha?!" skríkla po čiernovlasom dievčati s hlbokým výstrihom.

,,Nemám!" odvrklo dievča, teda Samantha.

,,A prečo nemáš?" spýtala sa jej.

,,Lebo!"

,,Nebuď drzá a vytiahni si žiacku!" okríkla ju opäť.

,,Nemám," povedala Samantha a upravila si tričko.

,,Máš vôbec pomôcky na hodinu?"

,,Zošit..." ukázala na lavicu, kde ležal pokreslený zošit a jedno pero na ňom.

,,A učebnica?"

,,Vidíte ju tu? Lebo ja nie...A čo to znamená? že ju nemám!" rozhodila rukami.

,,Nebuď drzá láskavo! Prečo sú vždy len s tebou problémy?! Nemáš vôbec úctu k učiteľom? Pozri sa. Tu si ty," ukázala rukou tesne nad zemou, ,,tu je zákon," ukázala vyššie, ,,a tu som ja!" ukázala najvyššie. Nad týmto gestom som sa potichu zasmiala a nebola som jediná.

,,Super! A čo ste tým chceli povedať?"nadvihla obočie Samantha.

,,Že si teraz všetci vďaka Samanthe napíšeme písomku! Vytiahnite si papiere...Ideme odo dverí. A,B,C,D a zase A,B,C,D..." ukazovala na každého z nás. Štyri skupiny? To sa jej chce vymýšľať rôzne otázky pre štyri skupiny? Cassandra má ale šťastie, že sa jej vyhodila tá vyrážka a nešla kvôli nej do školy.

Profesorka začala písať na tabuľu niekoľko otázok pre každú skupinu. Všetky som našťastie vedela, no nebola som si istá asi troma. Aj tak som hneď po dopísaní odovzdala, no nečakala som to, čo vyhlásila učiteľka.

,,Keďže prvá už odovzdala, tak aj všetci! Pome!" začala každému brať písomku. Triedou sa ozval nešťastný vzdych a zborové ,,Nie!" Spolužiaci ma obdarili niekoľkými škaredými a nenávistnými pohľadmi. Nevedela som, že to pri nej takto funguje.

,,Takto je to vždy?" spýtala som sa opatrne Nasha.

,,Hej..." prikývol.

,,Aha, tak prepáč," ospravedlnila som sa mu.

,,Ja som to mal, takže mne je to jedno, no ostatným asi nie."

,,To som dopadla..." vzdychla som si potichu.

,,Nič ti nespravia, neboj. Tí lepší to stihli a tým horším je to zasa jedno, aj tak nič nevedeli," zasmial sa potichu.

,,To dúfam," zasmiala som sa aj ja.

,,Vy tam dvaja! Čo ste na debatnom krúžku? Keď ju chceš baliť, tak ju pozvi na kávu po škole!" okríkla nás profesorka. Nash sa jemne začervenal a začal si otvárať učebnicu. Spravila som to isté a počúvala profesrokine reči.

Zazvonilo na prestávku a všetci sa pobrali na chodbu. V triede som sa zrazu ocitla sama. To sa ešte nestalo. Zatiaľ som v triede nikdy nebola sama.

Vytiahla som si zápisník a na náhodnú stranu si napísala Chémia a dnešný dátum. Znovu som otvorila náhodnú stranu, ktorá ešte zaplnená nebola, a začala si kresliť kvety.

Prestávka však netrvala moc dlho a po zazvonení sa všetci vrátili do triedy. Čakal nás hodina s triednou.

Krátko po zazvonení do triedy vkročila naša triedna a zároveň aj profesorka dejepisu. Otvorila triedu knihu a začala zapisovať prítomných. Na každého sa pozrela a potom zapísala jeho prítomnosť. Prišla k písmenku M a ako prvá bola Cassandra.

,,Olivia? Kde máš sestru?" spýtala sa ma.

,,Hm...Viete...Ona sa celá vyhádzala a vyzerá ako rajčina! Je to celkom smutné..." zaklamala som s falošným smutným výrazom. Nash vedľa mňa sa uchechtal a ja neskôr tiež. Mohla som si vymyslieť aj niečo lepšie, ale vyhŕkla som prvé čo ma vtedy napadlo.

,,Snáď sa jej to zlepší..." pokrútila hlavou profesorka a zapisovala ďalej.

***

Prešlo vyučovanie a ja som sa s radosťou pobrala domov, ako každý asi...Predsa-len je piatok a víkend za dverami.

Otvorila som skrinku a vzala z nej svoje veci, niečo spadlo na zem. Zohla som sa po to niečo. Bol to papierik. Začudovane som ho rozbalila a prečítala obsah v ňom.