Olivia and Nash

Nash

,,Ale tá matika jej fakt išla dobre...Vypočítala to rýchlejšie ako ja a to je už čo povedať!"

,,Ty furt rozprávaš len o tej babe! Pane bože! Príde nejaká Oliva, či Olivia a už len ona..." prekrúcala očami Katherine.

,,Nie! Prestaň!" okríkol som ju a rozhodol sa o nej nepovedať už ani slovo. Ešte aby si myslel, že sa mi páči. No určite...

Konečne zazvonilo na hodinu. Niežeby som sa radoval, že sa ideme učiť, ale nechcel som už viacej rozoberať tému Olivia. Ktovie až kam by to zašlo...

Vrátil som sa do triedy. Olivia si znovu niečo písala do zápisníka. Len som prekrútil očami a radšej sa nad tým ani nezamýšľal. Budem si na ňu musieť zvyknúť. Narozdiel od Olivie, jej sestra Cassandra už flirtovala snáď so štyrmi chalanmi na tejto škole. S každým sa zoznámila a priradila sa do skupiny tých obľúbenejších.

Do triedy prišla profesorka angličtiny. Stará pani s niekoľkými okuliarmi, ktoré si neustále mení. Vždy ma svoje obľúbené papuče, podotýkam, že protišmykové! Dlhé čierne nohavice a kvetovanú blúzku. Vlasy mala rozpustené, predsa len si s nimi nemôže robiť účesy, lebo ich má málo a môže byť rada, že aspoň nejaké má. Sadla si na učiteľskú stoličku a otvorila svoj zápisník. Okuliare, ktoré mala momentálne na sebe si zložila a z kabelky vybrala druhé a tie si nasadila.

,,Tak! Dáme si test, pozerám, že málo známok máte decká!" skríkla a celou triedou sa ozýval len jej hlas. Zabudol som podotknúť, že celkom dosť kričí a je ju počuť až do triedy na ďalšom poschodí úplne na konci.

,,Nie!" ozval sa jednohlasný hlas našej triedy.

,,Ticho! Vytiahnite si papiere a ideme zľava! A, B, A, B! Ty budeš C, ako ťa poznám. A, B..." ukazovala na každého z nás. Vtom sa zasekla a nechápavo pozerala.

,,Ty si kto?" spýtala sa Cassandry.

,,Cassandra. Som tu nová," odvrkla jej.

,,Aj ja!" pridala sa Olivia.

,,Jaj! Tak to som nevedela, ale nevadí! Aj vy si napíšete. Takže ty budeš A. Ideme ďalej. B,A..." a ďalej ukazovala. Na svoj papier som si napísal meno a vedľa neho písmeno B a zakrúžkoval ho.

Začala diktovať otázky. Na vypracovanie sme mali len 15 minút. Snažil som sa čo najrýchlejšie spomenúť si a rýchlo to tam napísať. Olivia toho zjavne vedela dosť, lebo ako prvá odovzdala. Profesorka sa začudovala. Nikto u nás neodovzdáva predom. Vždy načas.

Sadla si naspäť vedľa mňa a očami prebehla po mojej písomke. Prstom ukázala na jednu otázku, ktorú som mal zle a šepla mi správnu odpoveď. Prekvapilo ma, že práve ona mi radí, ale opravil som si to. Veril som, že mi povedala správne.

Keď nám po pätnástich minútach profesorka vzala písomky, vďačne som sa usmial na Oliviu a poďakoval jej.

,,Za málo," odvrkla a otvorila si zošit a učebnicu. Spravil som tak aj ja. Zbytok hodiny som prepísal poznámkami a rôznymi poučkami, ktoré nám profesorka diktovala.

***

,,Čauko Nash! Kam ideš?" zastavila sa pri mne Cassandra a kráčala popri mne.

,,Domov," jednoducho som odpovedal. Mám rád spoločnosť, ale práve tá Cassandrina mi moc dobre nerobila. Netúžil som po tom, aby šla so mnou domov. Radšej môžem ísť sám, ale zas treba uznať, že nemôžem súdiť človeka podľa obalu. Možno je iná.

,,Inač, ja som Cassandra," podala mi veselo ruku.

,,Ja viem," odvrkol som a pokúsil sa o úsmev.

,,Naozaj? Tak to som rada..." potešila sa.

,,A kde vlastne bývaš?" nedala sa odbiť.

,,Kúsok od školy."

,,Tak, ja ťa asi opustím. Zajtra v škole, maj sa!" zakývala mi a odišla. Trochu vtieravá, ale inak v pohode. Uvidíme ako sa prejaví neskôr. Niežeby som bol nejaký psychológ a študoval povahy ľudí, ale celkom ma baví vrývať sa do ľudí. mám rád tých príjemných, zábavných a aj tých záhadných. Vlastne by som psychológom aj mohol byť.

Odomkol som dvere od menšieho domu, v ktorom bývam s ďalšími tromi členmi našej rodiny. Nikto nebol doma. Všade pokoj a ticho. Brat sa vráti až o piatej po tréningu. Rodičia neviem kedy, majú ísť na nákup, čiže asi rovnako ako Ashton.

Z kuchyne som si vzal niečo pod zub, lebo dnešný obed nestál za veľa. S miskou plnou chrumiek som si ľahol na gauč a sledoval detektívku. Síce od polovice, ale aspoň niečo. Reklamu som strávil na mobile. Prišla mi žiadosť na Facebooku od tej Cassandry, prijal som, veď čo už. V jej priateľoch som si vyhľadal Oliviu. Nenašiel som ju, preto som naťukal do vyhľadávania Olivia Mellark. Našlo mi ju. Automaticky som ju požiadal o priateľstvo. Profilová fotka stvárňovala ju spred dvoch rokov niekde na rodinnej dovolenke. Na titulnej fotke mala nejaký citát. Viac fotiek nemala. Pravdepodobne netrávi čas na internete ako trištvrte ľudu v tejto dobe a robí dobre! Obdivujem ju za to, že odolávala internetu. Ja sa tiež snažím, ale moc to nejde...

Reklama skončila a detektívka pokračovala. Dopozeral som ju až dokonca. potom nasledovala reality show, ktorá ma absolútne nezaujímala. Preto som zavolal Chrisovi. Nudím sa bez spoločnosti. Párkrát to zazvonilo, no potom to zodvihol.

,,Hmm?" ozval sa so zívnutím.

,,Čo robíš?" spýtal som sa ho, aj keď odpoveď som presne vedel.

,,Spal som, až pokým si ma nezobudil. Ak to nie je dôležité, čiže ak neumieraš, tak ťa zabijem...Mal som krásny sen, tak si rozmysli čo povieš, dobre?" Zasmial som sa.

,,Áno umieram! Ee...ech..." začal som chrapčať.

,,Neboj na pohreb ti prídem. Pa!" a zrušil ma. Milé od neho. Takého najlepšieho kamaráta si praje snáď každý!