,,Ty naozaj nerozmýšľaš Chris! Prečo ja? Vezmi Katherine!" kričal som a nemohol uveriť slovám, ktoré len pred chvíľou vyšli z jeho úst.
,,Lebo Katherine vtedy nemôže! Musíš ísť ty! Prosím!" kňučal.
,,Chris! Vieš, že sa bojím lietadiel a celkového cestovania..." stíšil som hlas.
,,Ja som myslel, že budeš rád. Ty namiesto toho na mňa vrieskaš a namietaš. Je to zaplatené a vybavené, musíš ísť," naliehal.
,,Dobre," odvrkol som nakoniec. Chris sa potešil a radostne ma objal.
,,Stačí! Nie si hádam teplý," zasmial som sa a odtiahol ho od seba.
Čiže oficiálne idem o týždeň do Barcelony! Wau! Ako ma mohol dofrasa presvedčiť?!
Keď mi pred hodinou zazvonil mobil a na jeho displeji bolo meno Chris, veselo som zodvihol. Naliehal, že okamžite musím ísť von, lebo má pre mňa skvelé novinky. Čakal som, že to bude niečo iné a nie to, že jeho rodičia ho prekvapili s dvoma letenkami do Barcelony. Bol to jeho sen a je to nejaký last minute za skvelú cenu. Katherine nemôže a ani nechce v podstate. Ja som tiež nechcel. Mám strach z lietania, ale ťahalo ma to niečim. Ešte som nebol v Barcelone a už vôbec nie s kamarátom. Takže som súhlasil. Ešte to povedať rodičom...
,,A na ako dlho to vlastne je?" spýtal som sa ho po chvíle rozmýšľania.
,,Štyri dni. Vlastne ideme už teraz v piatok ráno a vrátime sa v pondelok večer alebo v noci," vyhŕkol.
,,Už v piatok? Veď to sú len štyri dni na pripravenie! Bože môj!" vykríkol som.
,,Čo si ako ženská? Stačí, keď sa vo štvrtok večer nachystáš a je to. Nechápem čo hneď stresuješ! Teš sa!" na tvári sa mu znovu objavil široký úsmev a iskričky v očiach.
,,Dobre, ja len...Stále tomu nemôžem uveriť," vzdychol som si. Zrazu som pocítil silné štipnutie na ruke.
,,Au! Si normálny?" chytil som si boľavé miesto a zagánil po Chrisovi.
,,Už veríš? Nie je to sen..." zasmial sa. Vtom mi začal vo vrecku vibrovať mobil.
,,Áno mami?" zodvihol som.
,,Prosím ťa! Teraz mi volala Chrisova mama. Vieš kam idete aj s Chrisom?" spýtala sa ma. Asi si myslela, že o tom ešte netuším.
,,Viem."
,,Fakt? Kto ti povedal?"
,,Kto asi?" prevrátil som očami.
,,No dobre. Tak a ideš, nie? Je to skvelé! Chrisovym rodičom zaplatíme polovicu, aj keď si myslím, že nebudú súhlasiť, ale musíme..." brblala.
,,Ty ma tam púšťaš? Samého? teda s Chrisom, ale veď nie sme plnoletý..." nechápal som jej radostnú reakciu.
,,Viem, že si zodpovedný. Aj Chris, tak prečo nie? Budeme si každý deň volať."
,,Dobre mami. Idem ahoj." Zrušil som hovor a mobil zastrčil naspäť do vrecka.
,,Chris počuj...Idem domov, dobre? Zajtra sa vidíme v škole," rozlúčil som sa s ním a pobral sa domov.
Odomkol som veľké vchodové dvere a na chodbe sa vyzul. Na stolíku som si našiel popísaný lístoček od Ashtona.
Dom vonku s Melissou. Neviem kedy sa vrátim.
Ashton
Lístok som pokrčil a zahodil do koša. Vyzerá to tak, že môj malý braček má frajerku. Dokonca frajerku, vďaka ktorej ho zbili. To je láska!
Zapol som si notebook a prihlásil sa na facebook. Prehliadol som novinky a upozornenia. Medzi online ľuďmi som zrazu zbadal Oliviu. Váhal som či jej napísať alebo nie. Prečo by som aj mal? Prečo mám vlastne stále nutkanie sa s ňou rozprávať? Nepáči sa mi, to nie. Možno ma priťahuje to, že je zvláštna a tajomná a chcem o nej niečo zistiť. Možno to, že nemá veľa priateľov a je mi jej ľúto. Ale nechcem byť odbitý, lebo viem, že nechce so mnou viesť konverzáciu. Ale zase, keď jej nenapíšem teraz budem to ľutovať. Nie vždy je online. Asi by to aj stálo za pokus.
Nash Clark:
Ahoj! :)
Vážne som jej napísal? Ja som debil...Nie! Zas sa ide Nash strápňovať pred niekym... Čo si o mne pomyslí.
Olivia Mellark:
Ahoj :) Potrebuješ niečo? Alebo zas máš moju matematiku? :D
Odpísala! Vážne mi odpísala! Tento deň je plný prekvapení!
Nash Clark:
Hah! :D Nie. Len som ti chcel napísať. Nebývaš často online, tak prečo to nevyužiť? :)
Olivia Mellark:
Nemám prečo byť online. Vždy si poviem, že sa už neprihlásim, no je to trochu návykové :)
Nash Clark:
To je...Vieš o tom, že si úplne iná ako ostatné?
Olivia Mellark:
Viem. Preto sa čudujem, že mi vôbec píšeš a celkovo sa o mňa zaujímaš.
Nash Clark:
Prečo nie?
Olivia Mellark:
Lebo nie som dokonalá. Neobliekam sa vyzývavo. Nemám kamarátov. Nesnažím sa byť moderná. Nie som stále na facebooku. Som dievča, ktoré miluje plyšové hračky a bez svojho zápisníka by sa ani nezaobišla. Celkovo som zvláštna neobľúbená. Preto.
Nash Clark:
Práve to je na tebe to výnimočné. Nie všetci chalani sú takí, že sa otočia za peknou riťkou a hneď začnú flirtovať. Tieto typy práve ja nemám rád. Preto si ma zaujala ty a preto ti aj píšem. Znie to možno akoby som bol tvoj obdivovateľ, alebo ťa tajne miloval. To nie :D Len ťa chcem viac spoznať :) A kamaráta by si mohla mať. Mňa :) Rád spoznávam nových ľudí :P
Olivia Mellark:
Naozaj?
Nash Clark:
Čo naozaj?
A už neodpísala. Čakal som minimálne pätnásť minút a hľadel na okienko nášho chatu, no neodpísala. Odhlásila sa z facebooku. A to už začínala naša konverzácia rozvíjať. Ktovie kedy zase napíše a vôbec bude online...
Ahojte ^^ Konečne nová časť :D Síce trochu kratšia, ale aspoň nejaká! Dúfam, že sa vám páčila :)
Honey202
YOU ARE READING
Olivia and Nash
Teen FictionOlivia. Dievča milujúce plyšové hračky. Neustále pri sebe nosí zápisník. Jej zápisník nemá ani hlavu, ani pätu. Niekde má nejakú kresbu, niekde zase zapísaný citát a niekde dokonca len slová, ktoré jej niečo pripomínajú. Často je sama so svojím zápi...
