Olivia and Nash

Olivia

Nemo som hľadela na papierik držiaci v ruke.

Nasha nechaj na pokoji! 

Ja s Nashom predsa nič nemám, tak ako mu mám dať pokoj. Jediné čo nás spája je škola, lavica, trieda a zastupiteľstvo. To je všetko. Prehovoríme spolu tri slová za deň a tiež nie sú osobné. A kto to vlastne písal? Nejaká jeho fanúšička?

Lístoček som odhodila do tašky a skrinku zamkla. Stále mi však v hlave víril lístoček a jeho autorka, alebo autor? To je v podstate jedno. Kľudne môže byť Nash aj homosexuál, čo ja s tým?

Prišla som domov pospevujúc si pesničku od Adele.

,,Hello from the other side..." spievala som už hlasnejšie, keďže som doma.

,,Olivia?! Tebe šibe? Sa upokoj!" skríkla po mne Cassandra a ja som sa jej zľakla. Nielenže som zabudla, že je doma a jej prítomnosť ma prekvapila, ale aj to, čo mala na ksichte ma vyľakalo. Zelená gebuzina, ktorú mala na začiatku natretú pravdepodobne len na čele, jej stekala po celom ksichte.

,,Čo tak pozeráš?" spýtala sa ma za nadvihnutým obočím.

,,Nevedela som, že na planéte objavili mimozemšťanov. Mala by som ísť zavolať výskumníkom, že som objavila mimozemšťana. Možno budem slávna," zasmiala som sa.

,,Si trápna...Čo bolo v škole?" zmenila tému.

,,Hmm...Nič také."

,,Nikomu som nechýbala?" začudovala sa.

,,Nie, prečo by si aj mala?" zasmiala som sa. Vtedy som si spomenula na Cassandrinu "infekciu", ktorú som rozhlásila.

,,Fajn...Čo tu ešte oxiduješ? Choď si do izby, nie?" zazrela po mne a sadla si na gauč s bielym jogurtom, pričom si nezabudla vyložiť nohy na stôl.

,,Nemôžem byť v obývačka? Mám to zakázané? Mám právo byť v obývačke rovnako ako ty a ty nemáš právo mi rozkazovať!" rozčúlila som sa. To čo si dovoľuje je už trochu moc...

,,Ty tu na mňa nevybľakuj! A nevyťahuj na mňa žiadne práva."

,,Nerozčuľuj sa, budeš mať vrásky..." falošne som sa usmiala a odišla do svojej izby.

Poriadne som zabuchla dverami, na čo po mne zvreskla, že čo robím hluk a zapla si hudbu. Nezapla som ju moc hlasno, len trochu, nech sa Cassandra nerozkrikuje po celej štvrti. Ešte nám chýba, aby na nás zavolali susedia políciu.

Začula som však zospodu niečie hlasy, ktoré mi boli povedomé.  Bolo mi jasné, že jeden patrí Cassandre, ale ten druhý som si nevedela k nikomu priradiť. Preto som vypla rádio a chvíľu počúvala.

,,Olivia? Nie tá nie je doma. Dáš si čaj, kávu alebo vodu?" hovorila Cassandra. Niekto ide za mnou? Kto?

,,Nie, ďakujem, ale nie sú toto Olivine tenisky?" začula som chlapčenský hlas.

,,Sú, ale ona...Ona išla vyvenčiť psa," zasmiala sa Cassandra. Psa? Akého psa? My máme psa, hej?

,,Aha, nevedel som, že máte psa. Tak ja sa zastavím inokedy..."

,,Nie! Ja som doma!" skríkla som a otvorila dvere. Štyri oči sa pozerali priamo na mňa. Jedny patrili Cassandre a jedny Nashovi. Nash? Čo tu ten robí? 

Cassandra po mne hádzala niekoľko vražedných pohľadov. Už by som bola medzi mŕtvymi.

,,Och! Ani som si nevšimla kedy si prišla!" falošne sa zasmiala Cassandra.

,,Ach jasné! A mimochodom, my psa nemáme, alebo?" vrátila som falošný výraz Cassandre. Tá si rozčúlene vzdychla a pobrala sa so svojim jogurtom do izby.

,,A čo ty tu robíš?" vrhla som pohľad na Nasha.

,,Doniesol som ti matematiku, omylom som si ju zbalil..." poškrabal sa za krkom a ruku s učebnicou natiahol ku mne.

,,Veď to neponáhľa...Mohol si ju doniesť aj v pondelok a odkiaľ vlastne vieš kde bývam?" nechápala som a učebnicu som si od neho vzala.

,,Zabudol by som. A keďže sme susedia, tak som sa chcel uistiť či tu bývate a doniesol som ti ju teraz," usmial sa.

,,Aha, ďakujem..."

,,To zelené, to je na to čo sa vyhádzala?" opýtal sa ma potichu.

,,Hej..." prikývla som.

,,Uch! tak ja pôjdem. Ahoj!" rozlúčil sa a odišiel.

Cassandra má dnes deň plný trapasov. Asi si neuvedomila, že má celú tvár zelenú a vyzerá ako Shrek, či mimozemšťan. 

Takže Nash je môj sused. Hm..Čo sa ja dnes ešte nedozviem? Údajne mám niečo s Nashom, ktorý je dokonca môj sused!

Vrátila som sa naspäť do izby a znovu si pustila hudbu. Nebolo to však nadlho, pretože to opäť musela prerušiť moja milovaná sestra Cassandra.

,,Si normálna? Strápnila si ma, ty krava!" vybehla na mňa.

,,Strápnila si sa sama. Ja som len vyviedla veci na pravú mieru. Nesmie sa klamať, vieš? A to zelené na ksichte si si mohla dať aspoň dolu..." poznamenala som. Cassandra sa s vyplešťenými očami pozrela do zrkadla a na jej vystrašenom výraze som sa uchechtla.

,,Ty si strašná Olivia! Nemohla si ma upozorniť? Sprostaňa!" skríkla.

,,Zdrž sa komentárov, dobre? Neviem kto tu ráno kňučal, že má vyrážku a nemôže ísť kvôli nej do školy...Och môj bože, za z toho nepoondi!" prekrútila som očami.

,,Nemôžem za to, že ty si zvyknutá mať vyrážky. Ja nie! Ja sa o seba starám a snažím sa mať hladkú pleť."

,,Hladkú ako detská prdelka, že? To, že si tam nagebriš niekoľko chemických prípravkov a ešte aj rôzne make-upy, neznamená, že sa o ňu staráš! Ja ťa vidím aj bez make-upu a ver mi, že nevyzeráš najlepšie, skrášľuje ťa len ten make-up!"

,,Lebo ty sa v tom vyznáš! ty čo máš jeden krém tri roky a ten používaš na všetko!"

,,Vidíš? A stále vyzerám lepšie ako ty!" zasmiala som sa jej do ksichtu.

,,To som naozaj nemohla ostať s otcom? Mala by som od tohto všetkého pokoj!" skríkla a zabuchla dverami.

,,Nemohla, lebo je to zazobaný feťák!" zakričala som. Týmto sa na dnes náš rozhovor skončil. Do konca dňa sme boli obe zavreté v izbe a o tú druhú sa nestarali. Až večer prišla mama a ňou som strávila zbytok večera.