Olivia and Nash

Olivia

Prišla som konečne domov. Po celom únavnom dni v novej škole opäť doma. Mama ani Cassandra doma ešte neboli. Ktovie kedy Cassandra príde, zase sa určite niekde fláka. A mama? To nikdy nevieme kedy príde. Vždy inak, ale snaží sa čo najskôr.

Sadla som si na svoju mäkkú posteľ plnú rôznych plyšákov. Od úplne malých až po tie najväčšie. Cez medvede, hrochy, tulene až po mimozemšťanov. Nielen na posteli boli plyšové hračky, ale aj na bedničke vedľa postele. V podstate sú, tieto roztomilé hračky, mojou drogou. 

Do uší som si strčila sluchátka napojené na mobil a spustila si hudbu. Stále počúvam tú istú, texty piesni viem naspamäť a absolútne mi to neprekáža. Z tašky som si vzala zápisník a začala kresliť. Kreslila som čiary haky-baky. 

Väčšina ľudí si určite myslí, že som divná kvôli tomu, že furt si čarbem nezmysli alebo píšem do zápisníka. Kvôli tomu, že mám rada plyšové hračky. Taká proste ja som. Ten zápisník má pre mňa veľký význam a je mojou terapiou. Už mám dva zaplnené a odložené na úplne tajnom mieste. Občas si ich prezerám a spomínam. Má pre mňa veľký význam.

Svoju kresbu som dokreslila a zápisník zavrela. Odložila som si ho naspäť do tašky. Po celej svojej izbe som sa porozhliadla a rozmýšľala čo budem robiť. Pohľad mi spadol na notebook. Nebola som na ňom už dlhšiu dobu. Moc mi to nechýba, ale raz za čas ho zapnem, ako aj teraz.

Kým sa načítala plocha prešlo aj päť minút. Roztvorila som internetový prehliadač a do vyhľadávania napísala Facebook. Prihlásila som sa a to trikrát neúspešne. Nikdy neviem aké mám heslo, na štvrtýkrát som trafila správne. Jedno upozornenie a jedna žiadosť. Za celý ten čas, čo som nestrávila na internete som mala len jedno upozornenie. Okamžite som s radosťou otvorila žiadosť. Nash Clark. Prijala som ju. Vedela som dobre kto to je, ale nechápala som dôvod roho, že ma požiadal o priateľstvo.

Jeho profilom som sa absolútne nezaoberala,a ni som ho neotvorila. Viem kto to je a nepotrebujem si ho prezerať...

Upozornenie bolo iba o aktualizácii nejakej stránky, ktorú sledujem. Ignorovala som to a prechádzala novinkami na nástenke. Nič čo by ma mala zaujímať. Internet je len strata času...Na čo naňho vôbec chodím? Je to závislosť, droga, ktorej nikto neodolá. Vždy sa musíte vrátiť. Obdivujem tých, ktorí absolútne nechodia na internet. Nemajú facebook, ani inú sociálnu sieť. Ja som si myslela, že tiež nebudem chodiť na internet a predsa chodím. Každý krát si poviem, že je to strata času a nezmysel a aj tak sa vrátim!

***

,,Som domá!" skríkol ženský prenikavý hlas. Mamin hlas. Vyšla som z izby a zliezla dolu schodmi k mame.

,,Ahoj," objala som ju.

,,Cassandra doma nie je?" spýtala sa začudovane mama a pustila ma z objatia.

,,Nie..." mykla som plecami. Bolo osem hodín a po Cassandre ani stopy. Mne je to však jedno.

,,Volala si jej?"

,,Nie," odvrkla som. Mama si vytiahla z kabelky mobil a vytočila Cassandrine číslo. Podupkávala si popritom nohou. 

,,Kde si?" spýtala sa jej nahnevane mama, keď konečne zdvihla ten telefón. Cassandrinu odpoveď som nepočula. Teda nepočul moc dobre.

,,Cassandra! Ty si opitá?" skríkla mama.

,,Viem, že máš šestnásť, ale je osem hodín, ty sa potuluješ po vonku ani neviem s kým. Sme tu druhý deň, nepoznáš to tu a ešte mi ani nedáš dopredu vedieť kam ideš a kedy sa vrátiš! Okamžite poď domov! U žiadnej kamarátky spať nebudeš! Nech ťa tu vidím do pätnástich minút a bez debaty!" kričala mama. Bola naozaj nahnevaná. Mobil treskla o stôl a sadla si zaň. Rukami si podoprela hlavu.

,,Kľud mami..." hladkala som ju po chrbte.

,,Som zlá mama, viem. Mám však o vás strach. Mám len vás a nikoho iného. Nedokázala by som prežiť, keby ma opustíte, čo i len jedna. Cassandra je síce problémové dievča a možno som na ňu tvrdá, ale chcem aby ste boli v bezpečí. Vieš, že to nemám ľahké s mojou prácou..." nariekala.

,,Viem. Cassandra je o chvíľu späť, neboj sa," upokojovala som ju.

Ako som aj povedala, Cassandra bolo onedlho späť. Bola opitá a nahnevaná.

,,Všetko len kvôli nej!" rozkričala sa a rukami ukázala na mňa.

,,Nemôžem ísť ani von, ani byť tam dlho. Nič! Lebo ona je stále doma a ty si myslíš, že aj ja musím byť ako ona! Prečo si mojou sestrou! Bože...Čo si o mne budú teraz myslieť..." splietala. Opitou chôdzou šla do izby. Nechápala som jej, ani mama. Vraj za všetko môžem ja. Skvelé! Nič sme nehovorili. Ani ja, ani mama. Sledovali sme Cassandrinu postavu kráčajúcu po schodoch. Z jednej strany na druhú. Trvalo jej dlhšiu dobu, kým sa dostala tam, kam chcela.

,,Idem aj ja spať, dobrú noc mami," rozlúčila som sa s mamou a vyšla hore do izby. Vzala som si pyžamo, uterák a potrebné veci a šla do kúpeľne. Teplú vodu som nechala stekať po mojom tele. Vôňu levandule som po sebe dôkladne rozotrela a následne aj zmyla. Prezlečená, voňavá a čistá som sa vrátila do izby a zaspala obklopená plyšovými hračkami ako malé dieťa. Už mi len chýba detská rozprávka od mojej mamy a bolo by to dokonalé!

Ahojte :) Dúfam, že sa vám kapitola a aj celý príbeh páči ♥ Mám len takú malú otázočku: Chceli by ste aj obrázky, či videá alebo nie? :D

Honey202