Olivia and Nash

Nash

Bolo prijemne stráviť s ňou aspoň kúsok poobedia a viac ju spoznať. Nechápem prečo ju všetci odsudzujú, že je čudná. Možno aj je, ale to sa mi na nej páči. Nie nie som do nej zaľúbený!

,,Ashton? Si doma?" skríkol som, hneď ako som zabuchol vchodové dvere.

,,V izbe!" skríkol naspäť. Šiel som sa aj ja prezliecť do svojej izby. Nemal som čo iné robiť a tak som šiel za Ashtonom. Otvoril som dvere a vtom som sa prekvapil.

,,A-ahojte!" prekvapene som pozdravil Ashtona a Melissu.

,,Ahoj, ty musíš byť Nash, že?" pozrela na mňa a potom na Ashtona.

,,Hej, a ty Melissa. Teší ma," podal som jej ruku.

,,Nabudúce klop prosím..." povedal mi vážne Ashton.

,,Ako som mohol vedieť, že máš návštevu a ešte k tomu takú vážnu!" zasmial som sa.

,,Že vážnu," zasmiala sa aj Melissa.

,,No a nie? Tak ja vás tu nechám. Rád som ťa spoznal Melissa. Keby niečo som v izbe..." zavrel som dvere a nechal ich samých.

V piatok.

,,Dobre sa tam majte. Nerobte blbosti, predsa ste už veľkí a zodpovední," hovorila nám moja mama. Tá Chrisova prikyvovala.

,,A neprineste nám naspäť žiadne španielske dievčatá! A tehotné už vôbec nie!" zasmial sa jeho otec. Naposledy sme objali našich rodičov a pobrali sa do lietadla, ktoré na nás už čakalo.

,,Sloboda," povedal Chris, keď sme si sadli na naše miesta a pozrel sa von oknom, aj keď výhľad nebol vôbec zaujímavý. 

S Oliviou som odvtedy vonku nebol. Ale za to sa rozprávame v škole viac. Stále si niečo píše alebo kreslí do zápisníka. Dôvod nepoznám, ale nie je mi potrebné vedieť to. Jej sestra sa v škole odvtedy neukázala a Olivia má o ňu naozaj strach a aj jej mama, teda podľa toho, čo hovorila Olivia. 

,,Wuhú! Ideme! Tak sa teším..." skríkol Chris. Ľudia s malým dieťaťom, ktorí sedeli pred nami, po nás hodili škaredé výrazy. Ja som sa za Chrisa ospravedlnil, lebo ten nebol toho schopný.

Počas celého letu, ktorý mimochodom Chris prespal a to vravel, že urobí niekoľko fotiek výhľadu a let si totálne užije, som nespal. Sledoval som výhľad namiesto Chrisa a niekoľkokrát doňho buchol, nech nechrápe na celé lietadlo. Každý krát, čo okolo nás prešla letuška s vozíkom plným občerstvenia, som ju musel odmietnuť. Kto by si pre boha kúpil minerálku za 5 eur? Čo tam sú kúsky zlata v nej? Myslím, že nikto si to tam nekúpil za tohto letu. Ani sa nečudujem.

,,Vstávaj!" buchol lakťom do Chrisa.

,,Čo je?" prebudil sa a chytil za miesto, kde som ho udrel.

,,Pristávame..." objasnil som mu situáciu.

,,Už? Veď nemám žiadnu fotku! Nemohol si ma zobudiť skôr?" naštvane po mne fľochol.

,,Ja jednu mám," povedal som mu.

,,Len jednu?"

,,Na čo mi bude sto takých istých fotiek?" zasmial som sa, ,,A ver, že sa to dosť ťažko fotilo, keďže ty sedí pri okne a ja nie. Musel som nahýňať ako taký debil..."

,,Dobre, šak sa ukľudni!" zasmial sa a všetko bolo v poriadku.

Let sme úspešne prežili a hneď ako sme pristáli sme volali rodičom, že sme v poriadku. Potom sme prešli všetkými kontrolami a konečne našli uja, ktorý držal ceduľu s našou cestovnou kanceláriou a miestom kam ideme.

,,Dobrý deň! Tak asi sme už všetci. Môžeme ísť na hotel!" privítal nás a ešte s ďalšími ľuďmi sme vyšli von z letiska a nastúpili do menšieho autobusu. Chris užasnuto hľadel von z okna a sledoval mesto. Ja som robil to isté, ale nie tak zaujato ako on. Myslím, že Chris si celú Barcelonu užije...

,,Tak vítajte v Barcelone! Nachádzate sa pred vašim hotelom. Na recepcií vám udelia izbu. Počas celého výletu som tu pre vás! Ak máte záujem, tak dnes okolo piatej poobede vás môžem poprevádzať mestom," hovoril nám starší, pribratejší pán. Potom niekam odišiel a my sme šli na spomínanú recepciu, kde nám dali kľúče od izby.

,,Až tretie poschodie?" frflal Chris.

,,Buď rád, že je tu výťah!" zasmial som sa a nastúpili sme doň. Vystúpili sme na treťom poschodí a začali hľadať izbu 333. Odomkli sme a vstúpili dnu.

,,Nash, poď sem!" skríkol so smiechom Chris. Ja som si práve obzeral kúpeľňu. 

,,Čo je?" vošiel som do izby, kde práve bol.

,,Máme manželskú posteľ!" rozosmial sa ešte viac.

,,Toto nie! Ja nebudem s tebou v jednej posteli..." začal som sa smiať aj ja.

,,Počkaj..." šiel na posteľ a odhrnul periny.

,,Tak nič. Myslel som, že sú to možno dve spojené postele. Tak musíme si ísť vymeniť..." zhodnotil nakoniec. Súhlasil som. Netrvalo dlho a už sme boli aj na recepcií a sťažovali sa na manželskú posteľ.

,,Je mi ľúto, ale momentálne nemáme voľné izby, aké chcete..." pozrela na nás recepčná.

,,A kedy bude?" spýtal som sa.

,,V nedeľu..." pozrela sa do počítača a znovu na nás.

,,To nám je už na prt. Tak ďakujeme..." usmial som sa a ťahal Chrisa preč. Vrátili sme sa naspäť na našu manželskú izbu.

,,Tak budeme musieť spať spolu," tleskol rukami Chris.

,,Vyzerá to tak," zasmial som sa.

Viem, že je krátka, ale budte radi, že aspoň nejaká :P :D
Btw. Nový príbeh na mojom profile :)