Olivia and Nash

Nash

,,Bol som s Melissou vonku, to vieš. Všetko bolo v pohode. Boli sme na bowlingu, potom sme si dali zmrzlinu a prechádzali sa po parku. Proste fajn deň. Lenže, keď som ju šiel odprevadiť, tak sme stretli takého chalana. Je starší a Melissu tým, že je pekná, chcel aj on. Lenže on je taký hulvát, ale to je jedno a proste ma zbil aj so svojim kamarátom."

,,Ako sa volá?" spýtal som sa v návale hnevu.

,,Aden Mchalfey, prečo?" nechápal, alebo sa tak len tváril.

,,Počkať. Veď to je Kelvinov brat..."napadlo mi zrazu. Majú rovnaké priezviska, tak to nebude náhoda.

,,Kto je Kelvin?"

,,Adenov brat. To je jedno! Treba to oznámiť rodičom a za tým Adenom si skočím, nech je to kohokoľvek brat, aj Chucka Norrisa..."

,,Zas nepreháňaj," slabo sa zasmial Ashton. Z vrecka som si vybral mobil a vytočil mamine číslo. Po niekoľkých zazvoneniach, keď už som si myslel, že je to márne to nakoniec zodvihla.

,,Nash? Deje sa niečo?" spýtala sa ustarostene.

,,V podstate áno. Ashtona zbili vonku, ale nemusíte ísť hneď domov. Nie je to nič vážne. Všetko som mu ošetril a má len natrhnutú peru trochu a pár modrín," hovoril som čo najpokojnejšie.

,,Čo? Daj mi ho k telefónu!" zľakla sa. Podal som Ashtonovi mobil a ten si ho priložil k uchu.

,,Áno. Nie. Mami som v pohode, už. Aden. Áno. Nie, nemusíte. Dobre, ahoj," vrátil mi mobil.

,,Haló?"

,,Počuj Nash. Ashton ma presvedčil, že nemusíme prísť dne. Prídeme teda zajtra, ale skôr, dobre? Dávaj naňho pozor a stým Adenom si to ešte vybavíme..."

,,Mami, ja za tým Adenom pôjdem, viem kde býva.." priznal som sa jej so svojimi plánmi.

,,Nie, nepôjdeš Nash, ktovie čo je zač..." prehovárala ma.

,,Mami, veď má 14! Je to nejaký malý zasran, čo nevie čo so sebou. Nič mu nespravím, len si to s ním vydiskutujem..."

,,Dávaj si pozor, prosím ťa, ahojte!" rozlúčili sme sa a skončili hovor. O Adenovom bratovi som sa radšej nezmieňoval, to by mi to zakázala úplne. Ashton po mne hodil spýtavý pohľad.

,,Zajtra prídu. Idem za tým Adenom...Nebudem dlho, čau!" zmizol som. Ashton nestihol ani dopovedať vetu a ja som už zabuchol dvermi. Keď ide o moju rodinu, idem aj cez mŕtvoly... Dom, v ktorom býva Kelvin poznám veľmi dobre. Veľký dvojposchodový dom uprostred našej štvrte s obrovským krycím bazénom, kde sa každý druhý víkend konajú párty. Kto by ho nepoznal?

Zazvonil som na zvonček pri bráne a tajne dúfal, že doma bude len Aden. V tej chvíli ako som videl z domu vyjsť Kelvina, som sa chcel otočiť a zbabelo utiecť domov. Spomenul som si však na Ashtona a jeho zničenú tvár.

,,Ty? Čo tu chceš? Nebodaj si si to rozmyslel," zaškeril sa.

,,Nie, prišiel som za tvojim bratom..." Usmievavý výraz sa zrazu zmenil na nechápavý.

,,Za tým blbcom Adenom?" overil si, či počul dobre. Takže sa nemajú radi. To mi odľahlo...

,,Hej. Nemáte sa radi?" spýtal som sa pre istotu.

,,Nie. Je to debil, čo sa len opičí a závidí..." prevrátil očami a pozval ma dnu. Nečakal som takú milosť. Kelvin ma odprevadil až do jeho izby.

,,Čo chceš?" zvrieskol Aden, keď sme otvorili dvere a ani len na nás nepozrel.

,,Máš návštevu," fľochol po ňom Kelvin.

,,To je kto?" nadvihol obočie a prstom ukázal na mňa. Kelvin mykol plecami a odišiel.

,,Ty si Aden, hej?" spýtal som sa, aj keď odpoveď som dávno vedel.

,,Asi to tak už bude, čo potrebuješ?" postavil sa oproti mne a prekrížil si ruky na hrudy.

,,Niečo si s tebou vydiskutovať, ale ponáhľam, takže už začnem. Som brat Ashton, určite ho poznáš. Zbil si ho asi pred dvomi hodinami..."

,,Takže Ashton má ochranku, hej? Ma nakakané v nohaviciach?" prerušil ma.

,,Drž hubu!" okríkol som ho a pokračoval: ,,Takže môj milý Aden. Za to, že mu závidíš Melissu, tak ho nemusíš mlátiť. Nič ti nespravil. Nemôže za to, že sa správaš tak ako sa správaš a ona ťa nechce. To, že zo seba robíš veľkého čáva a frajera neohúri žiadnu babu. Možno tak nejakú kravu. Melissa ňou nie je, teda nepoznám ju, ale myslím si to. Tým svojim veľkým egom si odbúravaš všetkých okolo teba. Nie je všetko len o frajerine, ide o to aký si a čo máš v hlave. Uvedom sa trošku. Ešte raz sa dotkneš Ashtona, tak si ma nepraj! Zasran malý..." dopovedal som a mal v pláne odísť, lenže jeho slová ma prerušili.

,,Si ako myslíš, že teraz sa po týchto slovách zmením, hej? Tak potom neviem kto tu má veľké sebavedomie...Láskavo si moje meno neber do huby. Toto meno bude slávnejšie ako to tvoje. Dotiahne to ďalej ako ty alebo tvoj braček. Mám na oveľa lepšiu babu ako je Melissa..."

,,Ty mi tu hovor o živote...Máš štrnásť pre boha! Ani nevieš čo je to práca," smial som sa. Nemalo cenu tam ostať dlhšie, preto som aj odišiel. Kývol som Kelvinovi na pozdrav a opustil ich veľký pozemok plný jedného veľkého, namysleného ega.

V nedeľu

,,Nash, prosím ťa prestri stôl a ty Ashton uprac gauč," rozkázala nám mama. Odkedy sa vrátila robí v celom dome len poriadky. Nad Ashtonovým ksichtom len pokrútila hlavou. Vyzerá už lepšie dve modriny okolo oka a natrhnutá pera.

,,Henry! Vylez už z toho záchoda! Ideme jesť! Už tam si hodinu!" skríkla mama na celý dom.

,,Vydrž! Dohrám jeden level a idem!" skríkol naspäť otec. Typický on. Stále hrá na záchode hry. Horšie ako dnešná mládež. celú kúpeľňu si obsadí na hodinu a potom nikoho nepustí. našťastie minútu na to, ako to povedal sme začuli spláchnutie a už bol aj dole. Spoločne sme si sadli za stôl a začali jesť.

,,Kde ste vlastne boli?" spýtal sa Ashton s plnými ústami špagiet.

,,Tam kde minule," odpovedal otec tiež s plnými ústami.

,,Nerozprávajte s plnými ústami!" povedala mama, ale treba uznať, že aj ona mala niečo v ústach, ale budiš.