Olivia and Nash

Olivia

,,Povedz mame, že dnes spím u kamošky," povedala mi Cassandra a už jej nebolo.

,,Áno, jasné poviem jej to. Nemáš za čo, sestrička. Aj ja ťa mám rada," zaironizovala som po jej odchode. Tá má ale skvelý život. Lieta kade-tade, kedy chce, ako chce. Nepozná ani skutočné problémy, ak nerátam tie typu: ,,Kde mám to tričko?!" alebo ,,Ktorá farba laku sa mi hodí?" Nehovorím, že ja mám nejaké dôležitejšie problémy, či vážnejšie, ale predsa-len neberiem život tak ako ona. Nečudujem sa mame, že má kvôli nej také nervy.

po Cassandrinom odchode som šla do svojej izby, kde som sa zavrela a pustila si nahlas hudbu. Nie vždy ju počúvam nahlas, väčšinou len na sluchátkach. Z ruksaku som si vytiahla svoj zápisník a znovu si kreslila. Presne si pamätám deň, kedy som si prvýkrát vytvorila zápisník. Nie doslova, že by som ho vytvorila, ale skôr založila si ho.

Bol to deň 28.3.2010, sobota. Pamätám si to presne, pretože do každého nového zápisníka si zapíšem tento dátum, ale aj dátum, v ktorý založím, ten ďalší. Hádam chápete. V tento deň sa moji rodičia rozviedli. Narozdiel od mojej sestry som to znášala celkom dobre. Ona bola vždy otcov miláčik. Ja som s otcom nemala bohvie aké dobré vzťahy. Vždy preferoval Cassandru. Raz jej dokonca kúpil naschvál bábiku, ktorú som chcela strašne moc ja a ja som dostala autíčko. Obyčajné malé autíčko, ako z kinderka. Robilo mu to dobre. S matkou sa začali kvôli tomu dosť hádať. On bol tvrdohlavý, ako Cassandra. Preto sa aj rozviedli. Cassandra mi to vyčítala, že je to kvôli mne. Tým sa náš vzťah ešte zhoršil, ako bol.

No vráťme sa k tomu zápisníku. Môj prvý zápisník mi ešte pred ich rozchodom dala triedna učiteľka k Vianociam. Vtedy som si ho len niekam založila a nechala tak, no až v ten deň, keď sme sa sťahovali do nového domu, som ho objavila. Sprvu som si doňho zapisovala svoje pocity a zážitky, lenže Cassandra mi ho vzala a vysmiala. Odvtedy si tam píšem krátke vety, alebo kreslím.

V podstate za to celé môže pani Hidraylová, moja triedna učiteľka na základnej škole. Keby len ona vie, ako mi tým pomohla vo veľa chvíľach, je to moja terapia. Moja najdôležitejšia vec, ktorú si beriem všade. Vždy ho mám po ruke. Vždy.

***

Bolo deväť hodín a ja som stále bola doma sama. Čakala som len na mamu. Tá sa objavila asi polhodinu po deviatej celá zničená.

,,Ahoj mami," prišla som za ňou a pomohla jej vybaliť tašku s nákupom.

,,Ahoj, Olivia, ehm...Kde je Cassandra?" spýtala sa, keď ju nikde nevidela, ani nepočula.

,,Mám ti povedať, že spí u kamarátky," vzdychla som si bez jediného pohľadu na mamu. Mama si tiež vzdychla a pokrútila hlavou. Nič s tým však neurobí a ona to vie.

,,Ako bolo v škole?" opýtala sa ma počas večere.

,,Fajn, som zastupiteľkou," oboznámila som ju s novinkou.

,,Naozaj?" rozžiarili sa jej oči. Bola rada.

,,Áno, nečakala som to, veď som tam nová, ani nepoznám celú v školu..." mykla som plecami a zakusla do chlebu.

,,Si šikovná," usmiala sa na mňa.

Večer som strávila s mamou. Pozerali sme televízor a nejakú trápnu reality show, na ktorej sme sa zabavili. Dlho som sa takto nezabavila s mamou, no som za to rada.

,,Už by si mala ísť spať. Zajtra škola, Olivia," upozornila ma mama. Čudujem sa, že je ešte taká starostlivá, veď máme už šestnásť rokov.

,,Dobrú," poslúchla som ju a šla do izby, kde som aj zaspala.

***

Ráno som si pekne užila ticho, pokoj a hlavne voľnú kúpeľňu. Nikto mi nevyklopkáva na dvere, nech si pohnem a nikomu zas naopak ja nemusím klopať, nech si pohne. Mama je už preč a tak je naozaj ticho v celom dome.

Pokojne som sa nachystala do školy, spravila si desiatu a mohla odísť. Do školy som prišla včas na to, aby som sa nachystala na prvú hodinu a tou bol telocvik. Ako ja nemám rada telocvik. V šatni som bola prvá, za čo som bola nesmierne rada a mohla som sa kľudne obliekať bez pocitu, že ma niekto očumuje alebo ma potichu ohovára, či smeje sa na mne potajme.

Chvíľu po tom ako sa obliekla, sa do šatne nahrnuli ostatné dievčatá z mojej triedy, medzi nimi aj Cassandra, ktorá keď ma zbadala, škaredo na mňa pozrela a vybrala sa na druhú stranu šatne.

Šatňu som opustila ako posledná. Zaradila som sa na koniec radu.

,,Na dnešnej hodine budeme robiť trochu gymnastiky a zahráme si volejbal. Teraz sa rozbeháme a rozcvičíme," zahlásil a následne zapískal do píšťalky, ktorá mu visela na krku a všetci sme začali utekať. Rozcvičili sme sa a pustili do tej gymnastiky. Gymnastika mi absolútne nejde a mojej sestre už duplom nie. Tej však ide volejbal, mne ani ten nejde. V športoch som skrátka amatér.

,,Kotrmelce, šup!" tleskol telocvikár a všetky sme začali robiť kotrmelce. Tie mi idú asi najlepšie. Kotrmelce som zvládla v pohode a sviečku tiež, no potom nastala stojka na rukách. Postupne sme každá jedna podišli k telocvikárovi a spravili stojku, ten nám chytil nohy a po troch sekundách nás pustil. Cassandra to zvládla dobre, čomu som sa dosť čudovala, no ja som dopadla horšie.

Spravila som to čo všetky ostatné, stojku, lenže telocvikár ma chytil za nohy a tým spôsobil to, že mi stiahol tepláky. Vytrhla som sa mu a napravila ich. Všetky moje spolužiačky sa zvíjali od smiechu na mojej príhode a telocvikárovi tiež mihalo kútikom. Nebolo by to až také zle, keby že na sebe nemám nohavičky so vzorom jednorožcov. Celá červenajúca som sa vrátila do radu.

Potom nastal volejbal. telocvikár nás rozdelil do dvoch tímov. Našťastie som nebola v jednom tíme s Cassandrou, no to sa mi neskôr aj vyplatilo.

Zo začiatku bolo všetko v pohode, loptu som mala v rukách len raz a na moje šťastie som ju odpila správne, čiže som sa vyhla kriku alebo naštvaným pohľadom ostatných spoluhráčok. Neskôr som s avšak ocitla čelom svojej sestre pri sieti a to sa stať radšej nemalo.

Cassandra dostala loptu a pekne zasmečovala rovno mne do tváre. Lopta rýchlosťou svetla rovno mne do tváre. Akoby to urobila naschvál. Celou telocvičňou sa ozval smiech a ja som sa ocitla na zemi s bolesťami hlavy. Vystrašený telocvikár pribehol ku mne a ďalej si už nepamätám...

Ahojte :) Dúfam, že sa vám kapitola páčila ^^ Tá príhoda so stojkou sa stala aj mne :D len nie na telocviku, ale na akrobatike a tam boli aj nejaký chalani :D Našťastie som bola ešte malá a nikomu to nebolo až tak smiešne :D

Šťastné a Veselé Vianoce ♥♥

Honey202