Olivia and Nash

Olivia

,,Olivia pohni si do kelu!" vrieskala a trieskala na dvere Cassandra. Má smolu. Mala vstať skôr. Teraz som tu ja. Tých päť minút, kým sa osprchujem a trochu vylepším vydrží.

,,Máš smolu!" skríkla som s úškrnom na tvári, ktorý našťastie nevidela.

,,Ak odtiaľ nevyjdeš do troch sekúnd, vlastnoručne ťa uškrtím ty zmija!" zvrieskla a silno tresla do dverí. Už som si myslela, že sa rozbili.

,,Cassandra Mellark! Nevyvreskuj tu na celý dom!" okríkla ju mama. Dnes máme asi kričiaci deň.

,,Nemôžme mať dve kúpelky?" vzdychla si Cassandra. Celý ich rozhovor som počula. Už som bola hotová, len som chcela nechať Cassandru nech si to vyskúša, aké to je. Bavilo ma to.

,,Keď budeš bývať vo vlastnom domu, kľudne si daj aj sto kúpeliek. Toto je môj dom a hľadali sme ho narýchlo, buď rada, že máš kde bývať..." vysvetľovala jej mama, podľa tónu hlasu bolo počuť, že dosť vážne.

,,Keby môžem bývať sama, už aj bývam..." a znovu tresla do dverí. Rozhodla som sa ju dlhšie nenaťahovať. Veď nabudúce... 

 Vyšla som z kúpelne s úsmevom od ucha k uchu. Cassandra po mne hádzala vražedné pohľady. Neodpustila si urážlivú poznámku na mňa a zabuchla sa v miestnosti, kde som ešte pred chvíľou bola ja.

,,Neviem čo už s ňou mám robiť," vzdychla si mama a zišla dole schodmi.

,,Treba si len zvyknúť. Ju nezmeníš, je tvrdohlavá..."

,,Presne ako jej otec," opäť si vzdychla. Vrátila som sa do izby a prehliadla sa rýchlo v zrkadle. Čierne legíny, šedé tričko, čierny sveter. Ako vždy. Z rohu izby som schmatla ruksak, ktorý len tak mimochodom, vážil okolo piatich kíl, a vyšla som do mierne tichej štvrti, v ktorej bývame. Do uší som si strčila sluchátka a pustila si Demi Lovato. Vnímala som každý jeden tón, ktorý poznám hádam naspamäť. Neplánovala som ísť okamžite do školy. Mám čas a preto sa zastavím v obchode pre desiatu.

Neďaleko stál drobný obchod, ktorý bol večne naplnení, teda aspoň podľa toho, čo som videla, keď som šla okolo. Všetci z tejto štvrte doňho chodia. Vstúpila som doň cez dvere, ktoré sa samé otvárajú. Najprv som si celý obchod poriadne prehliadla, nech viem približne kde čo je. Keď som zbadala regál so sladkosťami, okamžite som sa vybrala k nemu.

Očami som prebehla po každej jednej tyčinke, ktorá tam bola. Do rúk som si vzala dve medzi ktorými som sa rozhodovala. Táto alebo táto? Očami som kmitala z jednej na druhú. Zrazu som pred sebou uvidela niečí tieň a pocítila som pohľad prilepený na mne. Otočila som sa za chalanom stojacím kúsok odo mňa. Videla som, že chce niečo povedať, tak som si zložila jedno sluchátko.

,,Táto je lepšia," žmurkol na mňa, vzal si niečo z regálu a odišiel. Milo som sa usmiala na tyčinku, ktorú mi poradil a vzala ju. 

K pokladni som prišla aj s pitím, šiškami a tou tyčinkou. Všetko som zaplatila a vložila do ruksaku. Hotovo! Môžem ísť do školy. Cestou som stále počúvala pieseň znejúcu v mojej hlave.

Pred školou som zastavila a zložila si sluchátka. Vošla som do školy a vyhľadala svoju skrinku. 221, 222, 223, 224 a...225. Vložila som do nej všetky nepotrebné veci vrátane stíšeného mobilu so sluchátkami. Skrinku som zamkla a šla do triedy. Sadla som si vedľa Nasha, ktorý viedol náruživý rozhovor s chalanom vedľa neho. Bez pozdravu som si sadla a vyložila si matematiku.

Hodina začala a ja som poctivo písala a počítala príklady do zošita. V priebehu hodiny zrazu niekto vošiel bez zaklopania. Cassandra. Ani som si nevšimla žeby chýbala.

,,Prepáčte, že meškám, ale nestíhala som vďaka mojej milej sestričke," hodila po mne škaredý ksicht.

,,A čo tak nejaká slušnosť? Zaklopať a potom vojsť?" pozrela na ňu Karin. Cassandra prevrátila očami a utekala si sadnúť na miesto. teda utekala ako utekala, samozrejme nie doslova.

,,Buď rada, že aspoň povedala prepáč," zamrmlala som si popod nos poznámku mieriacu na moju sestru.

Nash to neprepočul, čomu som sa čudovala a slabo sa zasmial s pohľadom na mňa. Usmiala som sa a ďalej venovala výpočtom. Hodina prešla pomerne rýchlo.

Počas prestávky som vytiahla svoj zápisník, predsa je to môj rituál, keď už nie je čo robiť. Opäť som si doň čarbala. Zapísala som si aj dnešný dátum a slovo shop. Pripomenie mi to dnešné ráno v obchode s tyčinkou. Čo mi pripomenulo, že si môžem dať tyčinku. Vybrala som ju z tašky a začala jesť. Naozaj bola dobrá. Ešteže som si nechala poradiť, aj keď som si chcela zobrať tu druhú, priznám sa.

Znovu zazvonilo na hodinu. Zápisník som odložila naspäť do ruksaku.

,,Dobre som poradil?" ozvalo sa vedľa mňa zrazu. Usmiala som sa na Nasha a prikývla so slovami: ,,Ďakujem."

Trošku kratšia, ale budiš! :D Pite budiš! ♥♥

Honey202