,,Ty, Ashton. Ako bolo?" vošiel som Ashtonovi do izby. Bol už večer. Rodičia v kľude pozerali televíziu a ja som sa dosť nudil.
,,Fajn, prečo?"odtrhol pohľad od notebooku.
,,To je všetko čo mi povieš? Chodíte spolu? Čo ste robili? Hovor, nie? Predsa mne sa môžeš vďačiť za to všetko, tak chcem vedieť čo som spôsobil!" sadol som si na jeho neupratanú posteľ.
,,Ty nedáš pokoj," zaklapol notebook a stoličku otočil smerom ku mne, ,,No boli sme sa najesť, potom sme sa rozprávali a rozprávali a potom som jej kúpil v hračkárstve malého macka."
,,To jedlo si dúfam platil ty," pozrel som naňho.
,,Hej, ale najprv nechcela, no potom som ju presvedčil," zasmial sa.
,,Super, brácho! Takže spolu chodíte!"
,,Neviem..."
,,Jak nevieš?" nechápal som.
,,Nerozprávali sme sa o tom, že by sme mali spolu chodiť, takže ja neviem..." mykol plecami.
,,Kúpil si jej macka, to nestačí?" zasmial som sa.
,,Hovorím ti neviem," zvýšil hlas.
,,Veď sa ukľudni!"
,,Chceš ešte niečo?" prevrátil očami.
,,Zahrajme si niečo," napadlo mi.
,,Ty sa fakt musíš nudiť, keď chceš hrať tie, podľa teba, hry pre debilov so mnou,"rozosmial sa a krútil hlavou.
,,Mal som vtedy zlú náladu..." obhajoval som sa.
Ashton nakoniec spustil Fifu a tým za začal večer hrania a urážania sa. Ashton sa najprv urazil za to, že som si skôr vybral lepší tím. Potom vyhlásil, že podvádzam, čo bola totálna blbosť. A keď sme začali hrať NHL, tak mi robil naschvál a vypojil ovládač. Na čom dostal záchvat smiechu, vraj na mojom výraze a nechápavosti, prečo mi nejde hrať. A týmto sa začala naša menšia bitka, ktorú museli zastaviť rodičia a oddeliť nás. Musel som ísť do svojej izby. Možno si poviete, že som ako dieťa a správam sa ako chalani v Ashtonových rokoch, ale keby máte za brata Ashtona, pochopíte to.
***
,,Nash, Nash, vieš čo sa stalo? Neuhádneš!" týmito slovami ma môj milovaný brat Ashton zobudil o ôsmej ráno v sobotu!
,,Ak ku nám neprišla Selena Gomez s tým, že ma miluje, tak ma to absolútne nezaujíma a budem rád ak opustíš moju izbu a necháš ma spať," hovoril som, pričom som mu nevenoval ani jeden pohľad. Stále som ležal v posteli s hlavou ponorenou vo vankúši.
,,Idem von s Melissou! Sama ma pozvala! Tak sa potom nečuduj, keď budeš doma sám, dobre? Čau!" silno zabuchol dverami, načo mnou myklo, no naďalej som spal. Chcel som sa ešte spýtať kde sú rodičia, ale potom som pochopil, že je tretí víkend v mesiaci a oni išli s partiou niekam ako každý tretí víkend. Do minulého roku sa toho zúčastňoval aj Ashton a ešte predtým aj ja, ale nás to už nebavilo a aj deti ostatných už nechodia. Nám vôbec nevadí, že si rodičia užívajú, práve naopak, sme radi, zaslúžia si to.
Vstal som asi hodinu po tom, ako Ashton odišiel na rande s Melissou. Spravil som si niečo na raňajky a prezliekol sa do teplákov a voľného, starého tričko s reklamným nápisom firmy, kde mama s otcom robia.
Celé doobedie som leňošil a nič nerobil. Užíval som si ticho a pokoj v dome. Až okolo druhej poobede som šiel za Chrisom a Katherine osláviť jej narodeniny. Po ceste som kúpil dve čokolády, pretože som sa nevedel medzi nimi rozhodnúť.
,,Ahojte," privítal som ich s úsmevom u Katherine doma. Jej rodičia tiež neboli doma. Sú s mojimi rodičmi niekde na "výlete".
,,Čo si dáš, Nash?" opýtala sa ma Katherine z kuchyne.
,,Colu," zakričal som jej.
,,Už si jej dával darček?" drgol som do Chrisa.
,,Hej," prikývol.
,,A?"
,,Bola rada. Tie čokolády sú pre ňu?" pozrel na dve čokolády v mojej ruke.
,,Nie, pre teba, vieš?" zaironizoval som. Do obývačky pribehla veselá Katherine s pohárom coly v ruke a v druhej držala celú fľašu.
,,Tak Katherine. Všetko len to najlepšie k tvojím krásnym sedemnástym narodeninám. Nevedel som vybrať jednu z nich, tak tu máš obe," zasmial som sa a podal jej čokoládu.
,,Ďakujem, Nash!" objala ma. Objatie som jej opätoval.
Celé poobedie sme oslavovali a popíjali colu. Alkohol nie. Mne osobne moc nechutí a Chris s Katherine nemali potrebu ho otvárať a piť. Tancovali sme na rôzne vypaľovačky z rádia a popritom sa smiali. Sledovali sme Teóriu veľkého tresku, niekoľko dielov a uťahovali si zo Sheldonových poznámok.
Asi okolo šiestej večer mi zazvonil mobil. Volal Ashton. Určite mi bude chcieť povedať úžasné novinky z jeho rande.
,,Ashton! Nepočká to? Zapíš si čo mi chceš všetko povedať a keď prídem domov, mi to povieš," zdvihol som.
,,Nash, ale...Toto je súrne...Mňa zbili!" koktal a aukal popri tom.
,,Čo? nerob si zo mňa srandu, Ashton!" neveril som mu.
,,Naozaj, Nash. Prosím príď domov." Zrušil som hovor.
,,Musím ísť. Ashtona niekto zbil. Užite si to tu ešte! Ahojte!" rýchlosťou svetla som im povedal a utekal domov. Čo zas vyviedol?
Odomkol som dvere od domu a rýchlo utekal za Ashtonom sediacim za stolom.
,,Bože! Poď do kúpeľne!" chytil som ho a odviedol do kúpelne. Z poličky som schmatol tampón, namočil ho a začal mu utierať tvár, ktorú mal celú od krvi. Všetko som mu vydezinfikoval. Natrhnutú peru som mu zalepil a zastavil krvácanie z nosa. Našťastie nebol v úplne zlom stave a všetko to boli menšie rany. Modriny tam bude mať ešte týždeň, ale nie sú veľké.
,,Tak a teraz mi povedz čo sa stalo..." sadol som si oproti nemu a s podopretými rukami ho sledoval a čakal na jeho odpoveď. Ashton sa zhlboka nadýchol a s pohľadom zaboreným do zeme začal rozprávať.
Ahojte! ^^ Ja viem, že ma milujete za tieto konce! :D V najbližších dňoch neviem či vyjdu nejaké časti, lebo idem preč a netuším či si stihnem predpísať ešte nejaké časti. Dúfam, že hej, ale ak nie, tak najbližšia časť vyjde až 4. januára alebo 3. Neviem :/ Ale dúfam, že sa vám časť páčila :)
Honey202
YOU ARE READING
Olivia and Nash
Teen FictionOlivia. Dievča milujúce plyšové hračky. Neustále pri sebe nosí zápisník. Jej zápisník nemá ani hlavu, ani pätu. Niekde má nejakú kresbu, niekde zase zapísaný citát a niekde dokonca len slová, ktoré jej niečo pripomínajú. Často je sama so svojím zápi...