Olivia and Nash

Olivia

Pocity z novej školy? Nijaké. Absolútne nijaké. Každý ma tam mal na háku. Ako inak som mohla čakať. Sedím s nejakým čudákom, ktorý po mne stále zazerá, tuším, že sa volá Nash alebo Nath? Neviem.

Keď som si zapisovala do zápisníka dnešný dátum, ako poznávacie znamenie, a následne ho aj zavrela, pozeral na mňa zmäteným pohľadom. Keď som si požičala jeho učebnicu z dejepisu, nech si aspoň napíšem poznámky, pretože profesorka ich ihneď zotrela, tiež na mňa nechápavo pozeral. 

Teraz sedím na mojej obľúbenej hodine a to je hodina matematiky. Mám ju rada, aj keď si všetci myslia, že som zvláštna kvôli tomu. Počítať rôzne čísla a ešte aj písmenka a najmä dojsť na správny výsledok s úspešným riešením je skvelý pocit. Matematiku sa nemusíš učiť ako biológiu, či dejepis. Stačí tomu chápať. Aj keď nevieš vzorce, logicky si ich vieš vyvodiť. Dobre, niektoré veci ako sú napríklad pí a iné, sa musíš naučiť naspamäť, ale ostatné je len dobre vedieť.

Do triedy vošla útla brunetka mladšieho veku a v rukách držala papiere. Veci si položila na stôl a postavila sa zaň s rukami opretými o stôl.

,,Dobrý deň, žiaci," pozdravila sa a po každom z nás hodila pohľadom.

,,Dobrý deň," zvolali sme jednohlasne.

,,Vidím, že máme dve nové žiačky! Predstavíte sa mi?" usmiala sa najprv na mňa a potom na Cassandru. 

Narozdiel od Cassandry, ktorá svoje meno vyslovila znudene a s prevrátenými očami, ja som sa milo predstavila a to učiteľku zjavne potešilo.

,,Vy ste sestry, však?" pozrela na mňa. Prikývla som.

,,Dobre. Sadnite si a skontrolujeme si domácu úlohu..." podišla k prvej lavici a žiaci v nej vytiahli zošit a ukazovali jej úlohu. Tak to bolo to, čo si cez prestávku niektorí písali. Nash si tiež otvoril zošit a nastavil ho pred seba. Učiteľka mu to o chvíľu skontrolovala.

,,Vennove diagramy viete so sestrou na predošlej škole?" spýtala sa ma učiteľka, keď odchádzala od Nasha.

,,Áno, ale neviem či to bude Cassandra vedieť," pokrčila som nosom.

,,Ale keďže ste sa to učili tak je to už jej problém či sa učiť chce a bude, alebo nie."

,,Myslím, že skôr nie."

,,Mimochodom som Karin, môžeš mi hovoriť Karin, všetci ma tak volajú a som na to zvyknutá, ale pri iných učiteľkách si radšej nezvykaj," žmurkla na mňa. 

,,Dobre, Karin," zasmiala som sa. Karin odišla a sadla si za katedru. Do svojho zošita zapísala tých, ktorí úlohu nemali a potom začala písať príklad na tabuľu.

,,Tak, vyskúšam si nové dievčatá ako na tom sú. Poď Cassandra!" zvolala Karin.

,,Čo?" zhíkla Cassandra.

,,No poď..." zvolala znovu. Cassandra sa lenivo postavila a nezabudla prevrátiť svojimi zelenými očami, ktoré jej zvýrazňovalo veľké množstvo špirále na mihalniciach. Na tabuli ju čakal príklad, dokonca rovnica, ktorá bola veľmi ľahká pre náš ročník. Pochybujem však, že ona to zvládne.

,,Tak, do toho," ukázala Karin na tabuľu a čakala čo Cassandra vyčaruje za čísla a písmenka. Vzala si do rúk fixku a  začal počítať. Ja som ju zatiaľ rátala do zošita. Vypočítala som ju hneď, veď to bola len rovnica s jednou neznámou a dokonca bez zlomkov, také jednoduché a ona sa s tým toľko trápila. Písala číslo cez číslo, písmeno cez písmeno. Dokonca napísala y, ktoré sa tam ani nenachádzal.

Trištvrte z nás sa už nudila a zívala, ostatným to bolo úplne jedno. Išli si svoje na mobile, či hrali piškvorky so susedom. Ja s Nashom sme patrili k tým nudiacim sa. Karin netrpezlivo ťukala do katedry perom a sledovala čo Cassandra robí.

,,Nemôžete mi pomôcť? Neviem to!" skríkla Cassandra.

,,Nevieš? To si sa učila ešte pred dvomi rokmi. Ako to, že nevieš?" čudovala sa Karin. 

,,Nie neviem, ani nikdy nebudem. Absolútne ma to nezaujíma a nepotrebujem to k životu. Aj keby som bola predavačka, tak nebudem potrebovať počítať rovnice..." frflala.

,,Upokoj sa prosím ťa. Do ničoho ťa nútiť nebudem. Spoločne to vypočítame. Je už len na tebe či to budeš mať záujem vedieť alebo nie. Nikdy nevieš kedy sa s matematikou stretneš v živote. Predsa len je to základ. Základ toho, čo máš vedieť a ja vás to všetkých musím naučiť. Osobitne sa tebe však venovať nebudem, ak nemáš záujem," dohovárala jej Karin. Cassandra jej slová vôbec nevnímala. Jedným uchom dnu a druhým von ako sa hovorí. Karin jej vysvetlila a vypočítala celú rovnicu a potom ju poslala sadnúť si.

,,A teraz ty, Olivia," vyzvala aj mňa. Bez namietnutia alebo akéhokoľvek frflania som vstala a podišla k tabuli, kde ma čakala o niečo ťažšia rovnica, no zvládla som ju.

,,Vyzerá to tak, že ti matematika ide dobre. To som rada. Skúsime teda niečo z terajšieho učiva," usmiala s a na mňa a napísala mi ďalší, no iný príklad, na tabuľu. Tiež som ho vypočítala, ale nie ľavou zadnou ako predtým, ale hlavné je, že som to vypočítala. Karin mala zjavne zo mňa radosť a s úsmevom ma poslala sadnúť si. Celú hodinu sme počítali rôzne príklady na diagramy.

Počas prestávky sa znovu všetci roztrúsili preč. Nikto si ma nevšímal, všetci ma ignorovali. Aspoň, že tak. Lepšie akoby mi mali nadávať, alebo nebodaj ma šikanovať. Nech si len pekne ide každý po svojom, ja som zvyknutá. Otvorila som si zápisník na strane, kde som predtým kreslila plyšového medveďa. Dokončila som detaily a otvorila ďalšiu náhodnú stranu v ňom. Čarbala som si ornamenty a do rohu napísala citát With the new day comes new strenght and new thoughts. S novým dňom prichádza nová sila a nové myšlienky.

Ďakujem za krásne, skvelé ohlasy na predošlé časti♥♥