Olivia and Nash

Nash

Zazvonil mi mobil. Znovu. Čakal som, že to bude Chris, že sa zobudil a uvedomil, že som niečo chcel, ale nie, bol to Ashton.

,,Nemáš mať tréning, len tak mimochodom?" zdvihol som a hneď ho začal podpichovať.

,,Nash! Mal, ale asi prečo ti volám! Mám prúser. Som na polícií..." oznámil mi.

,,Prosím? Nerob si láskavo zo mňa srandu, dobre?Tam choďte s chalanmi trénovať a nie si zo mňa strieľať!" neveril som mu ani slovo.

,,Nerobím si srandu...Naozaj. Prosím príď po mňa...Len nech sa to nedozvedia rodičia," stresoval. teraz som pochopil, že si srandu naozaj nerobí. Mal vystrašený hlas. Poznal som tento hlas. Nejaké tie roky so svojim bratom trávim čas.

,,Pane bože! ty idiot! Čo si spravil...Idem tam!" zrušil som ho. Okamžite som sa šiel obliekať. Rýchlo som si prezliekol košeľu za druhú a navliekol na seba nohavice. Obul som si tenisky a utekal na autobus. V hlave mi vírili všemožné scenáre, čo sa stalo a prečo tam je.

Šiel som rovno na policajnú stanicu a na informáciach ma poslali smerom, kde by sa mal nachádzať, Bol tam a zúfalo na mňa hľadel.

,,Vy ste jeho otec?" spýtal sa ma policajt. Naozaj vyzerám tak staro? Veď medzi nami je len trojročný rozdiel...

,,Nie, brat," zamietol som.

,,Čo vyviedol?" spýtal som sa následne policajta, ktorý si niečo zapisoval do diára.

,,To nech vám povie on sám..."ukázal na Ashtona, ktorý si žmolil prsty a pozeral do neznáma. Prisadol som si k nemu a čakal kým konečne niečo poviem.

,,Začneš, alebo?" drgol som doňho. Spozornel a pozrel na mňa so strachom v očiach.

,,Ja za ta nemôžem..." začal sa hneď obhajovať.

,,Pre boha Ashton! Strč si tieto výhovorky niekam! Keby za to nemôžeš nie si tu! Tak čo sa stalo?" opýtal som sa snáď stý krát.

,,S chalanmi sme šli na tréning rovno zo školy, nie? A mali sme ešte čas...Tak sme sa stavili, že vezmeme z obchodu fľašu alkoholu. Vraveli, že to mám spraviť ja, lebo mi hovoril, že som slaboch. Mne tie ich reči liezli na nervy a...a ja som to vzal. Ukradol som fľašu toho najlacnejšieho alkoholu. Ale nechcel som to vypiť...Ja proste neviem. Prepáč, som debil, viem," zosmutnel. Trápilo ho to a dosť. Poznám ho. Naozaj je celkom slušný a to už je čo povedať, keď ho nahovoria na niečo takéto. Pochopím, keby si zapálil cigaretu, ale kradnúť alkoholu, to je viac...

,,Ty naozaj niekedy nerozmýšľaš! Kde sú tí tvoji podarení kamaráti?"

,,Neviem. Pravdepodobne sú teraz na tréningu..."

,,To ťa v tom nechali?" začudoval som sa.

,,Nie, ale policajti ich poslali preč. Vraj som na vine len ja!" treskol rukami o stehná.

,,Tak čo mi na to poviete?" prišiel za nami policajt a ruky dal vbok.

,,Chápete. Je to pojašený puberťák, ktorý so svojimi kamarátmi nevie čo so sebou...Nerozmýšľa a robí všetko, len aby bol cool! Nemôžete ho pustiť? Preplatím vám tú fľašu," pozeral som na policajta. Ten mne venoval vážny pohľad a často prikyvoval.

,,To už preplatil tuto chlapec. Len sme potrebovali niekoho kto preňho príde. Chápem ho. Aj my sme predsa takí boli a mám syna v jeho veku...Nemali by sme ho práve vám dávať do rúk, ale vyzeráte zodpovedne, tak môžete ísť," usmial sa na nás. Neveril som tomu. Čakal som niečo prísnejšie. Nejaký trest.

,,To je všetko? Len takto?" nechápal som.

,,Tak samozrejme už ho nechceme stretnúť u nás na polícií a ak sa to bude opakovať, tak to už nepôjde takto ľahko. A taktiež ma zakázaný alkohol samozrejme..."

,,Jasné, chápeme. Ďakujeme a dovidenia," rozlúčil som sa a ťahal Ashtona preč.

,,Dúfam, že si sa poučil chlapče!" prísne som naňho pozrel.

,,Nepovieš to rodičom, všakže?" prosebne na mňa pozrel.

,,To ešte uvidím."

,,No ták! Nash! Prosím...Nebudem ti kradnúť ponožky! Prosím!" 

,,Ty mi kradneš ponožky?! Tak toto nie! A je, že kde mi stále miznú ponožky..." krútil som hlavou.

,,Prepáč..."

,,Vieš, že im to nepoviem. Ale s tými ponožkami si to teda riadne prehnal, Ashton!" zasmial som sa. Ashton sa zasmial tiež a spokojne sme šli domov. 

Bol som rád, že to bola len takáto blbosť. V hlave som mal horšie scenáre. Videl som ho už zbitého, alebo nebodaj on niekoho zbil. Toto bolo to najmenšie, ale aj tak niečo. Akoby som videl v ňom samého seba. Ja som párkrát tiež ukradol niečo v obchode, ale nie alkohol! Nie som debil, aby som kradol rovno alkohol! A dokonca som to robil menej nápadne ako on...Nikto mi na to doteraz neprišiel, no boli to aj blbosti, ako keksík alebo čokoládu. Taktiež to trvalo len chvíľu. Nie som nejaký zlodej. Pravidelný zlodej, ktorý z toho žije.

***

,,Nash? Ehm...Nemôžem si požičať nejakú tvoju košeľu na zajtra?" prišiel za mnou do izby Ashton.

,,Prečo? Chceš nejakú babu zbaliť? Ha?" zaškeril som sa.

,,Nie!" začervenal sa. Takže áno!

,,Na čo ti potom bude?" škeril som sa naďalej.

,,Nie je to jedno?"

,,Nie. Je to moja košeľa a chcem vedieť na čo bude použitá..." ,

,,Oblečiem si ju. Nejdem s ňou utierať podlahu, neboj," žmurkol na mňa s úškrnom.

,,Vieš ako som to myslel. Tak, ako sa volá?" postavil som sa a začal sa prehrabávať v skrini.

,,Melissa," odpovedal nakoniec a sadol si na moju posteľ.

,,Spolužiačka?"

,,Áno." Nebolo to až také ťažké dostať to z neho, čo je škoda.

,,Čo tak táto?" ukázal som mu košeľu, ktorá bola asi najmenšia zo všetkých a prijateľná. 

,,Fajn, ďakujem!" vzal si ju s úsmevom.

,,Mám to u teba! Už druhýkrát za dnes! A keby že chceš poradiť tak príď..."

,,Ako mi chceš akože radiť? Veď si babu ešte ani nebozkával..." zasmial sa.

,,Prestaň, Ashton! A odkiaľ to ty vieš?"

,,Nikdy som ťa so žiadnou babou nevidel..."

,,To neznamená, že som sa so žiadnou nebozkával a neriešme to prosím, dobre? Choď si tam do izby snívať nad Melissou..." usmial som sa a zavrel za ním dvere. Niekedy si prídem akoby sme boli sestry. Je to divné. Fakt.

Obrázok s dejom nemá žiadnu súvislosť :D

Honey202