Olivia and Nash

Nash

,,Hej Nash! Môžeš na chvíľu?" skríkol po mne niečí hlas. Zastavil som a otočil sa za nim. Kelvin? Čo ten chce? A ešte k tomu odo mňa.

,,Ja?" začudoval som sa a prstom si pichol do hrude.

,,Vidíš tu na okolí niekoho iného kto sa volá Nash? Tak poď sem," zasmial sa Kelvin. Na chvíľu som zaváhal, no Kelvinov znudený pohľad obklopený tromi ďalšími, ma presvedčil.

,,Čo potrebuješ?" nadvihol som obočie. 

,,Vieš Olivia, tá čudáčka čo si furt zapisuje voľačo do knihy. Určite vieš, veď ste spolu zastupitelia. Ale to je jedno...Máš s ňou niečo alebo nie?" spýtal sa ma zrazu. 

,,Nie, nič s ňou nemám. Prečo by som mal?" zasmial som sa.

,,Uff. To mi odľahlo brácho. Je to strašná krava, aspoň tak vyzerá. Ktorý debil si už v tejto dobe kreslí do knihy a zapisuje volačo a ešte k tomu má plnú izbu plyšákov..." prevrátil očami.

,,Odkiaľ to vieš?"

,,Čo? To s tými plyšákmi? Veď od jej sestry..." 

,,Aha. To bolo všetko čo si chcel?" spýtal som sa a chystal som sa už odísť.

,,Nie. Počkaj. Chcel som, že by si sa k nám hodil. Tiež moc nemusíme tú Oliviu, je to krava ako hovorím. Ty by si ako zastupiteľ s tým mohol niečo spraviť. Budeš s ňou tráviť viac času, teda ak ma chápeš..." potmehúdsky sa usmieval.

,,Nie ďakujem...Olivia mi nepríde ako krava. Možno je v pohode, nič o nej nevieš, síce ani ja, ale určite som sa s ňou rozprával viacej ako ty. A to, že si furt niečo zapisuje do diára je jej vec, možno má na to dôvody. Plyšáky majú radi všetci, určite aj ty. Ďakujem, ale nie..Majte sa," otočil som sa im chrbtom a odišiel. Čo si on o sebe myslí?

***

Konečne doma. Prepotenú košeľu z celého dňa som si vymenil za druhú a zapol si televíziu. Práve dávali Mr.Beana. Moje detstvo. Tento diel som síce videl miliónkrát ako každý, no aj tak sa vždy na každom zasmejem. 

Sledoval som už druhý diel Mr.Beana, keď vtom môj nával smiechu prerušilo zvonenie mobilu. Ashton. Čo zas môže chcieť?

,,Len mi nehovor, že si znovu na polícií..." privítal som ho veľmi milo.

,,Čo si! Len som ti chcel povedať, že neviem kedy prídem domov, lebo idem von! Hádaj s kým!!" radostne zvýskol, presne ako Katherine, keď zistí, že sú v jej obľúbenom obchode zľavy.

,,Veľmi ťažké...Žeby Melissa? Tak si to uži, čau a už neruš, ani keby ťa zabíjala," zrušil som hovor a ďalej pozeral Mr.Beana. Ušla mi práve tá najlepšie časť...No to by nebolo ono, keby mi opäť nezazvonil mobil. Ani som sa nepozrel na meno volajúceho, určite to bude Ashton.

,,Nepovedal som to jasne, Ashton?" zdvihol som.

,,Čo?" ozval sa na druhej strane mobilu Chris.

,,To si ty?" spýtal som sa prekvapene.

,,Nie! Morská panna Ariel..." Presne som videl jeho výraz. Oči prevrátene úplne dohora, tak ako to vie len on a ústa otvorené dokorán.

,,Aký máš dôvod rušiť ma pri pozeraní Mr.Beana?"

,,Mr.Bean? To kde ide? Ale o tom som nechcel. Vieš čo je zajtra za deň?"

,,Sobota, prečo?" nechápal som stále o čo mu ide.

,,Dátum..." spresnil.

,,Počkaj...15.3 a?" 

,,Do pekla, ty si debil! Veď Katherine má zajtra narodeniny!" skríkol.

,,A čo ja s tým? Kúpim jej čokoládu."

,,Ja pre ňu nič nemám! Zabudol som na to. Tebe kým človek niečo vysvetlí, tak si minie celý kredit," vzdychol si.

,,Pozor! Máš paušál len tak mimochodom a ty si to naťahoval, si mohol rovno povedať, nie mi tu dávať hádanky...Čo teda potrebuješ odo mňa?" spýtal som sa ho znovu.

,,Musíme ísť niečo kúpiť, Nash!" hysterčil.

,,Musíme len zomrieť...A platiť dane. Kľud, Chris! Dokukám Mr.Beana a môžeme ísť..."

,,Koľko bude ešte trvať?" 

,,Počkaj, kuknem...Ešte ide päť dielov, čiže taká hodina."

,,Nie! O chvíľu som u teba!" vykríkol a zrušil hovor. Skvelé! Človek má chvíľu pokoj a niečo normálne a vtipné ide v telke a nemôže si to užiť, lebo má takého úžasného kamaráta.

Urazene som vypol telku a šiel sa nachystať. Už sa teším ako budeme tri hodiny behať po nákupnom centre, ktorý má tri metre kubické(irónia, keby niekto nepochopil), do každého obchodu pôjdeme minimálne trikrát a nakoniec kúpime nejakú voňavku, medveďa a bonboniéru. Tak to býva vždy. Čo by som však ja pre Chrisa nespravil.

O necelých 6 minút stál nervózny Chris pred dverami a neustále zvonil.

,,Čo je?! Horí, keď toľko zvoníš?" vybehol som naňho hneď ako som vyšiel.

,,Ti to trvá...Poďme už!" rozhodol a rýchlejším tempom sme sa vydali smerom k nákupnému centru. 

,,Vieš čo jej chceš kúpiť?" 

,,Nie," odvetil.

,,Mohol som si myslieť..." prekrútil som očami.

Vošli sme do malého miestneho obchodného centra s pár obchodíkmi a niekoľkými fastfoodmi. Ako prvé sme šli do darčekového obchodu. Nič. Potom do drogérie. Po dlhom presviedčaní vzal aspoň rúž, ale to mu nestačilo. V hračkárstve tiež nič, ako inak. V šperkoch tiež nič.

,,Poďme si sadnúť, unavuje ma to a som hladný..." zakňučal som po hodine behanie po obchodoch. Cítil som sa ako 13-ročné dievčatá behajúce po obchodoch stále dookola a s prázdnymi rukami. Lenže my sme nemali 13 a ani sme neboli dievčatá, inač všetko sedelo.

,,Ale len chvíľu!" upozornil Chris. Prikývol som a utekal do najbližšie fastfoodu po colu a hamburger.

,,A tričko jej kúpiť nechceš?" navrhol som počas jedenia za malým stolom.

,,Môžme sa ísť pozrieť potom. Inač tamto nie je tvoj brat?" ukázal na Ashton, vedľa ktorého stálo drobné hnedovlasé dievča, asi Melissa.

,,Hej je," prikývol som a otočil sa naspäť k svojmu hamburgeru.

,,On má frajerku?" prekvapil sa Chris.

,,Vyzerá to tak, je to Melissa, spolužiačka," odpovedal som mu už vopred, lebo som vedel aké otázky budú nasledovať.

,,Vieš čo je vtipné?" zasmial sa a odhryzol si z bagety Chris.

,,Hm?"

,,Že tvoj brat má frajerku a ty nie," zasmial sa znovu.

,,Hahaha! Aspoň nemusím naháňať darčeky ako teraz ty," vrátil som mu to.

,,Ale naháňaš. So mnou," vrátil mi to teraz on.

,,Ticho už..." skončil som túto debatu.

Dojedli sme, dopili a celkovo si odpočinuli a vrátili sa do marátonu po obchoďáku. Šli sme teda do obchodu s oblečením. Objavili sme asi štyri tričká, no vôbec sme netušili, ktoré vybrať. Preto som všetky štyri schmatol a zbehol za dvomi dievčatami pri kabínkach.

,,Môžem vás vyrušiť?" začal som. Obe na mňa s úsmevom pozreli rozhodnuté venovať mi kúsok svojho času.

,,Ktoré z týchto štyroch tričok by ste si vybrali? Len jedno prosím..." ukázal som im štyri tričká na vešiakoch. Obidve sa zhodli na jednom.

,,Ďakujem," usmial som sa a odišiel. Ešte som za sebou počul ich smiech a vetu: ,,Ten bol zlatý." Tričko som donútil Chrisa kúpiť. Vzali sme ešte bonboniéru z obchodu a týmto sa náš nákup skončil. Ja byť Chrisom by som kúpil priateľke asi retiazku a medveďa, ale Chris je Chris a Katherine zas Katherine.