Trust me

2

,,Máš prosím ťa pero?" opýtala sa ma počas hodiny. Len pred chvíľou som jej dal papier, nemohla si rovno vtedy vypýtať aj pero?

,,Nemám druhé...Chceš ceruzku?" navrhol som jej a z malého čierneho peračníka vybral ceruzku.

,,Nie, veď si vypýtam od niekoho iného," zasmiala sa a už štuchala do dievčaťa pred nami. Jasné! Zabúdam, že len ja som taký hanblivý...Každý normálny človek si predsa vypýta od niekoho iného.

Zbytok matematiky sme poctivo počítali. Teda Alex si polovicu papiera zakreslila čarbanicami, ale neriešil som to.

***

Čakal som v rade plnom detí z našej školy na obed. Za mnou stála Alex a stále mi niečo rozprávala. Nemôže si nájsť niekoho iného, kto by počúval jej kecy ?

,,Počuj, a čo si mám z toho vybrať?" spýtala sa ma a s úškrnom do mňa drgla lakťom.

,,Ak chceš skončiť v nemocnici kvôli črevným problémom, tak ti odporúčam tamtú zemiakovú kašu s mäsom. Ak zase chceš skončiť kvôli vredom, tak si daj hranolky s vyprážaným karfiolom a majonézou. A ešte jedna rada: Ak nemáš záujem o týždňový opuch okolo úst, alebo naopak sa chceš zoznámiť s doktormi na infekčnom, tak si daj pitie..." vypľul som zo seba, ani neviem ako. Sám sebe som sa čudoval, že som dokázal povedať niekoľko nepripravených viet pred cudzím človekom a dokonca dievčaťom!

,,Si vtipný," zasmiala sa. Naozaj?

Prišiel som na rad ja a vzal si zemiakovú kašu s mäsom. Niežeby som chcel mať problémy s červami, ale tie prepečené hranolky nevyzerali práve chutne... Sadol som si za stôl pri stene a začal jesť. Nečakal som, že si ku mne niekto prisadne, ale stalo sa tak. Oproti mne si sadla Alex.

,,Tak sa asi stretneme na tom oddelení s črevami," zavtipkovala a začala jesť. Tento deň je divný. Za celý rok a pol, čo na tejto škole oxidujem, som sa tu s nikým tak dlho nerozprával alebo nestrávil deň ako s ňou. Dokonca ani s Henrym, keďže je v úplne inej časti školy ako ja.

,,Stále lepšie ako na starej škole..." poznamenala a nabrala si ďalšie sústo jedla. Nie je divné, že väčšinu rozhovoru hovorí iba ona? Zrazu som začul zvuk neznámej pesničky, až neskôr som zistil, že to bol jej mobil.

,,Áno? Dobre...Hm..Veď už idem!" zrušila hovor a naštvane ho hodila naspäť do svojej tašky.

,,Prepáč. Musím ísť, tak ahoj!" veselo ma pozdravila. Schmatla svoje veci, tácku s nedojedeným jedlom a utekala preč. Sledoval som jej miznúce telo, až pokým nezmizlo úplne. 

Netrvalo dlho a už som aj ja odchádzal z jedálne a z celkového areálu školy. Cestou domov mi nikto spoločnosť nerobil a za to som bol rád. Už som si tak zvykol.

Došiel som domov. Rovno zašiel ku chladničke a vzal si odtiaľ jogurt. Spolu s ním som si sadol na gauč a pustil televíziu. Dávali nejakú trápnu reality show a mňa tieto práve najviac zaujímajú. 

,,Som domá!" celým domom sa ozval hlas mojej sestry.

,,Čau!" skríkol som. Ani nie o minútu bola pri mne. Sadla si vedľa mňa s miskou plnou keksíkov v rukách a na stôl si vyložila nohy. Vzal som si od nej za hrsť keksíkov a spoločne sme sledovali televízor.

,,Sakra, ty máš ten mobil v každej riti. Vždy a všade!" poznamenal som, pretože už znova bola pichnutá na mobile a niečo doňho ťukala.

,,Si ako otec!" frflala.

,,Aspoň si stíš ten zvuk. To ťukanie ma irituje."

,,Tebe vadí aj keď si človek prdne..." prevrátila očami.

,,To je pravda. Nehovor mi, že ty prdy iných ľudí miluješ," zasmial som sa. Asi je zvláštne, že čo sa týka rodiny, vôbec nie som hanblivý...

,,Nie. A prečo len iných? Svoje miluješ?" chytila ma za slovíčko. Detailistka...

,,Áno, vieš? Na tých som závislý..." zatváril som sa úchylne a vzápätí aj rozosmial.

,,Debil. SI nechutný..." rozosmiala sa aj ona a plesla ma vankúšom.

,,Idem von, dobre? Asi o dve hodiny som doma..." zodvihla sa z gauča a šla do izby. Onedlho sa znova zjavila v obývačke, rozlúčila sa so mnou a už jej nebolo.

Vzal som aj ja svoj mobil a zapol na ňom facebook. Asi jediná aplikácia, ktorú tam mám okrem hier. Facebook má vraj skoro každý na tomto malom svete a najmä u nás v Anglicku. Tu človek nad 13 rokov bez Facebooku nie je človekom. Kto nie je na Facebooku, akoby ani neexistoval príslovie dnešnej doby. Prezrel som novinky na nástenky, ktoré tvorilo niekoľko stoviek stránok, ktoré sa mi vraj páčili. Niekto mi poslal žiadosť o priateľstvo. Jasné! To som mohol čakať...Alex Hall. Prijal som ju a mobil znovu odložil.

Keďže reality show, ktorú som doteraz sledoval, skončila, vymenil som mobil za knihu 100 ročný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol a začal čítať. Hluk v pozadí prichádzajúci z televízie mi neprekážal. Bol som tak zažratý do tejto knihy, že mi to nikto, ani nič neprekazil. Teda skoro. Samozrejme, že to niekto prekazil. Moja sestra.

,,Som domá!" skríkla ako vždy.

,,Zase..." dokončil som jej vetu a knihu zabuchol. 

,,Som ťa vyrušila, alebo čo?" zasmiala sa a vyzula plátené tenisky značky Vans.

,,Hej," priznal som. Dobre som vedel ako to bude myslieť a aké všemožné scenáre vytvorí.

 ,,Ale čo! Pri čom prosím ťa?" konečne prišla do obývačky a uškrnula sa.

,,Čítal som," vyplazil som jej jazyk. Občas sa naozaj správame ako deti. Malé päťročné deti.

,,Deti! Sme doma!" skríkli aj rodičia, keď prišli. To je nejaký náš nový pozdrav, o ktorom neviem? 

,,Nejaká novinka, kričať pri príchode ,,Som doma!"?" vstal som z gauča a prišiel za všetkými na chodbu.

,,Prečo?" nechápala mama.

,,Karin to dnes tiež dvakrát použila."

,,A prečo nie? Aspoň vieme, kto prišiel," zasmiala sa.

,,Akoby nás tu bolo sto, že?" fľochol som po nej.

,,Vôbec vás nezaujíma, čo sme vám ráno kúpili?" skríkol otec a dve tašky položil na kuchynský stôl.

,,Čo?" témy sa ihneď chytila Karin a s radosťou vbehla od kuchyne.

,,Šunka, mäso, ďalšie mäso, saláma, párky, maslo, rožky...." menovala a všetko postupne vyťahovala na stôl.

,,A čo z toho je pre nás?"  nechápala, keď vyložila všetko.

,,Predsa každá jedna vec!" povedala mama.

,,Aha...ja som čakala niečo špeciálne."

,,Ale ďakujeme, že si nám pomohla vyložiť to!" zasmial sa otec. 

,,Takto nás lákať!" vzdychla si a pokrútila hlavou.

,,Takto ťa lákať! Ja som ostal pokojný..." rozosmial som sa za čo som si od Karin vyslúžil nahnevaný pohľad.

Ahojte ^^ Tak názory? Mne to celkom príde, že v tejto časti som sa strácala z hlavného deja, ale nebojte...Čoskoro sa to rozbehne, dúfam...:) Inak som veľmi prekvapená za ohlasy na predtým častiach :) Nečakala som to, čiže ĎAKUJEM! ♥

Honey202