Trust me

12

V pondelok sme teda podľa plánov mali ísť na tú túru. Už od kedy sme vstali, Karin neustále pišťala, že chce ešte spať a nikam sa jej nechce. Potom sme na ňu samozrejme aj museli dlhšie čakať, kým sa vymotala z postele a neskôr z kúpelne.

Naobliekaní a v polospánku sme sa vydali na dlhú cestu. Bolo len šesť hodín ráno a vyzerá to tak, že sa vrátime až o piatej na večeru...

,,Ale uvidíte ako tam bude krásne!" uisťovala nás mama plná života.

,,Že?" drgla do otca. Ten slabo prikývol.

,,tak to som zvedavá, či sa oplatilo vstávať o pol šiestej..."mrmlala Karin.

,,To tvoje brblanie mi už lezie na nervy!" okríkla ju mama.

Celé doobedie sme len kráčali, kráčali a zase kráčali. Fajn...Mali sme zotri prestávky na pitie a jedenie. Príroda je naozaj krásna a myslím, že sa oplatilo vstať o tej pol šiestej, no Karin ma zjavne iný názor, keďže stále znudene kope do vecí pred sebou a vôbec si nevšíma to krásne okolie. Tam, kde sme mali obedovať a byť tam okolo dvanástej, sme boli až o druhej. Čo znamená, že máme časový sklz.

,,Ako dlho to ešte pôjdeme?" vypytovala sa stále Karin počas obedu.

,,Také štyri hodiny ak pôjdeme rýchlejším tempom..." odpovedal jej otec.

,,Čo?" vypúlila oči.

,,Noo!" vopchal som jej svoj ksicht pred ten jej. Ona ma za to facla po líci. Vtedy prišiel aj čašník s ďalším jedlom a to sme teda museli vyzerať ako veľmi inteligentní ľudia. Pretože prvýkrát keď prišiel, ešte len sme si objednávali, tak sme si navzájom ťukali do mobilov.

***

,,Konečne!" skríkla na celý hotel Karin. 

,,Stalo sa niečo?" spýtala sa vystrašene recepčná.

,,Nič, to si nevšímajte," kývol som rukou a vzal Karin hore. Rodičom túra nestačila a tak si ju predĺžili a šli k neďalekému potoku. Hneď ako sme vošli do svojich izieb, sme sa ešte oblečení rozvalili na posteľ.

,,Konečne!" skríkla znovu.

,,Ale bolo to pekné," uznal som.

,,Ale krajšie by bolo ísť niekam inam."

,,Ty by si len ležala a bola na mobile!"

,,To nie je pravda! Kľudne môžem aj sedieť..." vyplazila na mňa jazyk a už si vyťahovala z vrecka svoj mobil.

,,Vtipná," fľochol som po nej a rozhodol sa vyzliecť z toho prepoteného oblečenia. Keď si predstavím, že všetci ostatní sa museli učiť...

,,Idem do sprchy," zvolal som a zavrel za sebou dvere do kúpelne. Vodou som zmyl všetok pot z tela a čistý sa vrátil do izby.

,,Teraz idem ja!" zvolala Karin a mobil hodila na posteľ.

Vzal som si zo stolíka svoj mobil a mimoriadne nešiel hrať hru. Šiel som len na chvíľu na facebook. Keď si to tak vezmem, dlho som tam nebol. Asi od soboty...Prešiel som novinkami a poprezeral pár nových fotiek, ktoré tam za ten čas pribudli. Vtom mi však blikla správa. (Aká náhoda!)

Alex Hall:

Prečo si nebol v škole?

Čakal som nejakú onú správu. Predsa-len môžem byť rada, že aspoň nejaká mi prišla.

Jeremy Wood:

Som preč :)

Rýchlo som jej naťukal správu naspäť a zavrel facebook. Začal som hrať hru, až pokým neprišla Karin a neťahala ma dolu do jedálne.

,,Na čo tam chceš ísť?" nechápal som.

,,Len tak.." odvrkla.

,,To tam  nemôžeš ísť len tak sama?" vytrhol som sa jej zo zovretia.

,,Nie!" pokrútila hlavou. Tak som teda šiel s Karin dolu do jedálne. Hneď pri vchode som zbadal Jackie a to ma donútila sa okamžite otočiť a odísť. Karin ma však schmatla.

,,Nikam nejdeš...Veď je to zlaté dievča. Čo proti nej máš?" šepla mi. Tak pre toto ma sem ťahala?

,,Nič...Len som sa kvôli nej strápnil. Vôbec nevidím dôvod, prečo by som sa s ňou mal rozprávať, Nepoznáme sa. Akurát tak poznám jej meno. To je všetko," šepol som jej nahnevaným tónom a rozhodol sa odísť preč. Znovu sa mi to nepodarilo vďaka Karin, ktorá ma celou svojou silou schmatla za lakeť a pritiahla naspäť.

,,Nevidíš, že sa jej páčiš? Stále sa na teba pozerá. Veď nemusíte spolu nič mať, len sa s ňou normálne porozprávaj...Aj tak zajtra ideme preč," prosila ma. 

,,Prečo ti tak na tom záleží?" spýtal som sa jej a ruky si prekrížil cez prsia.

,,Lebo. Proste chcem aby bola ona rada a aj ty sa trochu pochlapil!" buchla ma do ramena.

,,Ani ju nepoznáš! Tak nerieš či je rada alebo nie...A nemá náhodou brata, ktorý sa tebe páči?"napadlo mi. Prečo by to inak robila?

,,Neviem o tom. Tak ideš za ňou alebo nie?" pozrela na mňa vážne. Pozrel som sa na Jackie a rozmýšľal. Ísť, či nie?

,,Fajn..." prevrátil som očami a nakoniec šiel za Jackie. Bola otočená chrbtom a preto som ju pobuchal po pleci. 

,,A-ahoj," nervózne som sa usmial a ruky som si zastrčil do vreciek.

,,Ahoj," milo sa na mňa usmiala.

,,Ako sa máš?" spýtal som sa trápne.

,,Fajn. Vidím, že už si vymenil obuv," zasmiala sa. Pozrel som sa na svoje nohy. Našťastie som mal tenisky a nemusel som sa znovu strápňovať s medvedími papučami.

,,A inač, prečo si za mnou prišiel? Potrebuješ niečo?" spýtala sa ma milým tónom.

,,Nie. Ja len tak, že si môžeme pokecať..." usmial som sa.

,,Počuj. Máš brata?" spýtal som sa, lebo mi stále vŕtalo v hlave prečo tak Karin chcela aby som za ňou šiel.

,,Hej, prečo?" nechápala.

,,Len tak...A je starší?" pýtal som sa naďalej.

,,Sme dvojičky, čiže má 16 ako ja."

,,Aha..." Takže som mal pravdu! Chcela to kvôli bratovi. Určite si myslí, že sa viacej zoznámime a potom ju zoznámi aj s ňou a tým pádom spoznáme aj jej brata.

,,Ale on tu nie je," povedala Jackie. Tak nie...Moja teória zlyhala.

,,Odkiaľ vlastne si?" spýtal som sa pre zmenu ja. Jeremy ide!

,,Z Londýna. Ty?" pozrela na mňa.

,,Tiež. Aká náhoda!" zasmial som sa.

,,Vážne? A dokedy tu ste?" 

,,Do zajtra..." odpovedal som jej jednoducho.

,,Aha. My sme tu až do piatku. Taká výhoda, že nemusím ísť celý týždeň do školy," zasmiala sa.

,,To je dobré. A čo tvoj brat? Prečo tu nie je?" zmenil som tému.

,,Má zdravotné problémy a tak šiel na liečenie. Už tam je druhý týždeň a ešte jeden bude," vysvetlila. Nechcel som sa vypytovať podrobnosti, nebudem sa predsa do toho rýpať...

***

,,Kde si zmizla?" spýtal som sa, keď sa Karin práve vrátila do izby.

,,Aj ja som sa zoznámila s niekym," usmiala sa.

,,A s kým prosím ťa? A čo ste robili? Nevedel som ťa nájsť nikde!" zasmial som sa a v hlave mal mnoho scenárov, čo mohla s dotyčným robiť.