Trust me

18

Opäť pondelok, opäť škola a ja som opäť zdravý. Celý víkend som preležal a od piatku som Alex nevidel, nepočul, ani som si s ňou nepísal. S Henrym sme si po ceste do školy vymieňali novinky. Konečne som dorazil do triedy. Alex bola začítaná do knihy, ktorú som jej dal k narodeninám. Pousmial som sa a šiel na miesto.

,,Ahoj," pozdravil som ju a položil si veci na lavicu.

,,Čau," odzdravila sa, knihu zabuchla a doložila pod lavicu.

,,Po dlhej dobe v škole."

,,Nebola až tak dlhá..." zasmiala sa Alex.

,,Keď ležíš celý deň v posteli a nič nerobíš, tak sa ti to zdá ako večnosť."

,,Hm...Ja som sa ťa snažila zabaviť," mykla plecom.

Hodina začala a hneď nám učiteľka dala písomku. Celú hodinu len vrieskala, každého upozorňovala a vadilo jej čo i len kýchnutie. Asi má svoje dni.

,,Vedel si to?" pribehla ku mne Alex a prevracala očami jedna radosť. Totižto ju učiteľka presadila, lebo vraj minule sme mali rovnaké chyby.

,,Aj hej, ty nie?" mrkol som po nej.

,,Ako ktoré otázky. Však tam boli také nezmysli, že sa to nedá..." znovu prevrátila očami.

***

,,To čo je toto?" znechutene sa pozerala na lyžičku, na ktorej bol náš školský obed.

,,Toto je prosím ťa, školská špecialita s názvom špenát," s úsmevom som jej vysvetlil.

,,Ďakujem, neprosím," pustila lyžičku a polovica špenátu na nás vyprskla.

,,Alex!!" skríkol som a pozrel na svoje, teraz už zelené, tričko.

,,Sorry. Aspoň nejak sa to dá využiť," zasmiala sa a prstom utierala špenát na svojom oblečení. Obed nechutil ani mne a tak som schmatol lyžičku so špenátom a vyprskol to na ňu. Trafilo ju to priamo do tváre.

,,Ty debil!" skríkla so smiechom a vrátila mi to. takto sa začala naša špenátová vojna. Absolútne sme ignorovali tváre a hlášky ostatných a nevadilo nám ani to, že je to všade na okolo a najviac na nás. Ohadzovali sme sa ako malý prvostupniari.

,,Tak to by stačilo vy dvaja!" objavila sa pri nás nahnevaná kuchárka a svojím pohľadom nás oboch prebodla. Obaja sme sa na seba pozreli a zadržiavali smiech.

,,Prepáčte," vykoktal som zo seba ospravedlnenie.

,,Toto vám len tak neprejde. Tu máte handry a upracte to všetko! Za trest budete celý týždeň upratovať jedáleň, dokým všetci neodídu!" povedala prísne a hodila po nás handry.

,,Ale veď sme nič také hrozné nespravili! Ja tu nebudem do piatej upratovať celú jedáleň!" nahnevala sa Alex.

,,My sa s tým jedlom pol dňa varíme a vy sa tu s ním ohadzujete! A budete! Žiadne námietky, lebo vám trest môžem predĺžiť!"

,,Bože! Človek sa chce len zabaviť a aj tak je za všetko trestaný! Sprostá škola, sprostý prístup, sprosté pravidlá a nechutné jedlo!" hnevala sa naďalej Alex. Kuchárka ju ignorovala a s úsmevom na tvári odišla.

,,Neostáva nám nič iné ako začať upratovať, nech sme čím skôr doma..." povedal som po chvíli.

,,Máš pravdu," zodvihla sa Alex a začala utierať handrou stôl. Spravil som to isté. Všetky pohľady boli zavesené na nás.

,,Sa nerehoc!" fľochla po chalanovi za nami. ten sa zľakol a obrátil späť k svojmu tanieru.

,,Dobre!" buchol som do nej ramenom.

Asi okolo štvrtej konečne všetci odišli a my sme sa mohli pustiť do práce. Behali sme po celej jedálni s handrami, mopmi a metlami ako také upratovačky.

,,Ale ti to ide!" zakričala na mňa z druhej strany jedálne. Práve som utieral zaschnutý špenát zo zeme. Mám pocit, že všetci naschvál robili neporiadok,a by sme my dvaja mali čo robiť.

,,Aj tebe!" skríkol som naspäť. Alex sa zasmiala, vrch metly si priložila k ústam a začala spievať. Bola ako speváčka na koncerte, dokonca pridala aj tanečné kroky a imaginárnu metlovú gitaru. Smial som sa na nej. Keď pribehla ku mne, začali sme obaja spievať refrén. Ja do mopu a ona do metly. Celú pesničku sme hlasno a falošne dospievali a vyrušilo nás až riaditeľkine zakašlanie, ktoré sa ozvalo za nami.

,,Nemáte upratovať?" pozrela na nás s rukami vbok. Obaja sme sa začali tváriť, že upratujeme už čisté miesta.

,,Je mi ľúto, že máte takýto trest, ale čo už...Chápem vás, že ste sa chceli zabaviť a poviem vám, že ani mne ten špenát nechutil..." šepla. Obaja sme prestali upratovať a prekvapene na ňu pozreli.

,,Čo pozeráte? Hovorím pravdu. Trest však stále platí. Tak poďme. A nikomu to nehovorte," žmurkla na nás a odišla.

***

Celú jedáleň sme vyumývali do leskla a ruky som mal také premočené a upracované, ako ešte nikdy. S Alex sme sa pred školou rozlúčili a šli svojimi cestami domov. Doma na mňa čakala už Karin, ktorá ako vždy trčala na mobile.

,,Kde si bol? Volala som ti a ty si nezdvíhal..." vyletela na mňa.

,,Vieš, ja nemám stále pichnutý mobil v rukách ako ty. A bol som v škole. Mám trest a musím celý týždeň upratovať jedáleň," vysvetlil som jej a z chladničky vytiahol mlieko.

,,Čo si robil?" zasmiala sa.

,,Ohadzoval sa špenátom," rozosmial som sa pri spomienke na dnešnú špenátovú vojnu.

,,Pre boha! A to s kým?" vyprskla.

,,S Alex."

,,Tá ťa nejak kazí, braček," pobúchala ma po ramene a odišla do svojej izby. Ja som sa zavrel do tej svojej a strčil si sluchátka do uší.

,,Decká! Sme doma! Poďte dole!" skríkla mama na celý dom, až som to počul cez hudbu, ktorá mi hrala v ušiach. Lenivo som vstal a sluchátka, v ktorých ešte stále hrala tá istá pesnička, som nechal na posteli.

,,Čaute," pozdravil som ich. Všetci na mňa už čakali za stolom a otec s mamou sa tvárili veľmi vážne. Karin tá zaujato pozerala na hodiny.

,,Sadni si," poslal ma otec. Sadol som si vedľa Karin a čakal čo sa bude diať. Mama sa už uvoľnila, ale otec sa stále tváril vážne. Naháňalo mi to hrôzu.

,,Musíme vám niečo oznámiť," začala mama a prekrížila si prsty. To naozaj nedopadne dobre. Karin už spozornela a vrátila sa do reality, medzi nás ľudí.

,,Ďalšie decko?" spýtala sa.

,,Nie. Nie som tehotná," zasmiala sa mama.

,,Tak?" spýtal som sa nedočkavo.

,,Ide o to, že..." začal otec.

,,Rozvádzate sa?" spýtala sa znovu Karin.

Ahojte :) Tak čo myslíte, že sa stalo??