Trust me

15

Pizzu sme zjedli do posledného kúsku a na tanieri neostala ani jedna omrvinka. Alex za náš obed zaplatila a odišli sme von.

,,Tak a teraz si niečo vyber. Hocičo..." povedal som pred reštauráciou a s rukami vo vreckách na ňu pozrel. 

,,Ale ja neviem čo...Nič od teba nechcem..." venovali mi tiež svoj pohľad.

,,Ale ja ti niečo chcem dať! Tak si vyber nejakú knihu..." rozmýšľal som.

,,Och, a musím?" smutne na mňa pozrela. Prikývol som a ťahal ju za ruku do najbližšieho kníhkupectva. Vždy to bolo naopak. Ona ťahala niekam mňa a ja som nechcel.

Vstúpili sme do kníhkupectva, kde to sa vôňa kávy a kníh miešala s vôňou rôznych parfumov a potu. Nebola to práve najpríjemnejšia vôňa, ale zvládli sme to. Totižto v tomto kníhkupectve bola aj kaviareň a tam sa zdržovalo dosť ľudí, ktorí čítali knihy a popíjali popritom svoju kávu.

,,Môžeš si vyberať," ukázal som rukami na knihy pred nami. Alex sa pozerala naokolo seba a nechcela sa pohnúť. 

,,Prosím," otočil som jej hlavu k sebe a prosebne na ňu pozrel. Alexine oči si poprezerali celú moju tvár a potom sa obrátila znovu na knihy.

,,Tak fajn," prevrátila očami a pomaly šla k poličke, kde sa nachádzali najnovšie knihy. Prstom prešla po všetkých a zopár z nich si poprezerala. Potom sme šli k bestsellerom a spravila to isté. Po dobrých pätnástich minútach konečne držala v rukách len jednu knihu, ktorú definitívne chcela. 

,,Počkaj tu, idem zaplatiť," kázal som jej a odišiel. Mladá pani za pokladňou si odo mňa vypýtala peniaze za celý nákup a vrátil som sa k Alex. Tá nazrela do igelitky, kde okrem knihy bol aj malý zápisník s perom s jej menom.

,,Ale ja som si vybrala len tú knihu," pobavene na mňa pozrela.

,,A ja som ti vybral to ostatné," žmurkol som na ňu.

,,Ďakujem," objala ma. Šokovalo ma to, ale objatie som jej opätoval. Bola taká chudá a krehká, až som si myslel, že jej ublížim.

Vyšli sme z kníhkupectva a na tvári som opäť pocítil kvapky. Začalo mrholiť. Alex sa na tvári objavil široký úsmev a ruky nastavila pred seba, nech do nich napadajú kvapky dažďa.

,,Aká si šťastná," poznamenal som a pousmial sa.

,,Milujem dážď...Aj sneh, zimu, jeseň...Naopak neznášam leto," vravela mi celá natešená.

,,Kam ideme?" zmenil som tému. Absolútne som totiž nevedel, čo jej mám na to povedať.

,,Určite nie domov, ani sa nikam schovať!" zasmiala sa. Mrholenie sa zmenilo na silnejší dážď a ľudia pomaly z námestia mizli.

,,Tak kam?" spýtal som sa jej znovu.

,,Môžem ťa viesť?" pozrela na mňa a chytila ma za ruku.

,,Podľa toho kam..."

,,To ti nepoviem. Len mi sľúb, že neodídeš. Bude to pre mňa darček. Jeden z ďalších. Prosím," prosila ma. V hlave som rozmýšľal či ísť alebo nie. Bál som sa, ale mal som chuť s ňou ísť. Srdce mi hovorilo choď, no mozog, že nie. Nakoniec vyhralo aj tak srdce a ja som sa ňou nechal ťahať na neznáme miesto. 

Počas cesty sme zastavili na námestí, kde nikoho nebolo. Dážď zosilnel. Alex ma pustila a začala sa točiť. Smiala sa, tancovala. So smiechom som ju sledoval, ale ona ma donútila tešiť sa s ňou. tešiť sa z dažďa. Toto bude na taký zápal pľúc... Neuveriteľné ako sa niekto môže takto tešiť z dažďa. teší sa takto aj v sprche? Predstavu ako sa Alex teší v sprche a úplne nahá ,som rýchlo zahnal preč. Toto dievča je jednoducho bláznivé a ja začínam mať strach, že ma čoskoro nakazí svojou šialenosťou.

,,Poď ideme!" vrátila sa ku mne a ťahala ma ďalej.

,,Táto cesta ešte pokračuje?" začudoval som sa.

,,Áno!" zasmiala sa. Oblečenie som mal kompletne mokré. Utekali sme a Alex ma stále držala za ruku. Dážď zrazu prestal a na oblohe sa objavilo slnko. Prečo tak zrazu? V diaľke som zbadal dúhu a usmial sa. Alex však už nebola taká šťastná, ale nebola ani smutná.

,,A sme tu!" vyhlásila nakoniec. Stáli sme na malom útese, ktorý bol obklopený lesom a na druhej strane lúkou. Opatrne som sa pozrel dolu a keď som zbadal to, čo som zbadal, odvrátil som zrak a nemyslel na to, čo sa bude diať. Pod nami totižto bola voda a ja som presne vedel, čo Alex bude odo mňa chcieť.

,,Je to môj sen," usmiala sa na mňa.

,,Ja viem, ale ja to nedám! Na toto ma nenahovoríš! To je moc...Kľudne choď sama. Ja sa na to rád pozriem, môžem ťa aj natočiť..." namietal som.

,,Jeremy...Prosím, poď so mnou. Je to len pár metrov. Nič to nie je. Urob to pre mňa. užiješ si tú chvíľu. Pozri...Ani neprší, svieti slnko a sem-tam pofukuje vietor. Aj tak si už mokrý," zasmiala sa.

,,Nie! Neurobím to," začal som byť vážny. Alex razom zosmutnela a posadila sa na zem.

,,Myslela som, že ťa presvedčím. Neboj sa toho. Prosím. Prosím..." prosila ma a zospodu na mňa hádzala psie oči.

,,Nezvládnem to. V živote som neskočil, ani len do bazéna zo skokanského mostíka..."

,,Tak teraz je tá pravá chvíľa spraviť to najšialenejšie v celom tvojom živote. Si jediný človek, ktorému teraz dôverujem. Dôveruj aj ty mne...Nič sa ti nestane..."

,,Dobre," povedal som zrazu. Neveril som vlastným slovám. Vážne som povedal dobre? Čo som to urobil? Nie!

,,Naozaj?" rozžiarili sa jej oči.

,,Nie...Teda áno..." nevedel som. Jej slová, že dôveruje len mne ma potešili. Neviem prečo, ale má pravdu. Mal by som dôverovať aj ja jej. Ona je človek, ktorý sa so mnou baví, napriek tomu aký som. Za posledné dva týždne sa mi žije inak a myslím, že za to môže ona.

,,Super!" objala ma. Dnes už niekoľký šok. Začal sa vyzúvať a vyzliekať. Nakoniec ostala len v spodnom prádle. Všimla si môj pohľad na jej polovyzlečenom tele a zasmiala sa.

,,Na čo čakáš? Nikdy si nevidel babu v spodnom prádle? V počítači ich máš určite mnoho, aj bez oblečenia..." zasmiala sa znovu. Začervenal som sa a začal sa vyzliekať aj ja.

,,Ak po tomto nebudeme chorí, tak to bude zázrak," zavtipkoval som a snažil sa zakryť nervozitu.

,,Ja mám dobrú imunitu. Chorá nebudem," žmurkla na mňa. Obaja sme sa pozreli dolu. Alex s úsmevom, ja so strachom.

,,Na tri skočíme, dobre?" povedala. Bola mi strašná zima a najmä začalo viac fúkať.

,,Raz...Dva..." počítala.

Skoč!" skríkla až som ju takmer nepočul cez šum vetra.

,,Neblázni Alex!" nervózne som sa zasmial.

,,Ver mi," usmiala sa na mňa a jej chladná ruka zovrela tú moju.

V poslednej chvíli som si to chcel rozmyslieť, ale nemohol som. Alex ma potiahla a obaja sme skočili do studenej vody.

KONEČNE!!