*She wants a revenge*

2.Kapitola

Lucy:

On jednoducho nikdy nepochopí, že jeho nátlak mi po tom dlhom čase prežívania jeho otravnosti už nič nerobí. Akurát mi bude zavadzať v práci a nespravím si dobré lasagne. Áno, budem robiť moje a matkine najobľúbenejšie jedlo.

,,Alessandro, vy veľmi dobre viete, že na mňa toto už dávno nezaberá." poviem a snažím sa vytvoriť si aspoň kúsok životného priestoru, aby som dokázala nakrájať paradajky.

,,Ale srdiečko," zapradie pri mojom uchu, ,,každej žene sa páči pozornosť od nádherného chlapa."

,,Tak prečo tu ste potom vy?" vnútorne sa zasmejem na svojom vtipe. ,,Od vás sa mi pozornosť teda rozhodne nepáči."

Zastavím sa v krájaní a zhlboka si povzdychnem, keď Alessandrov nos začne putovať po mojom krku. Štve ma, že nereagoval na moju vtipnú poznámku. Pomaly a zhlboka vdychuje moju vôňu a ešte pomalšie ústami vydýchne, presne na moju odhalenú kožu.

,,To preto, lebo si so mnou ešte nespala. A zhodou okolností mám na teba-"

,,Tak aby bolo jasné," poviem, keď sa zvrtnem oproti nemu s nožom v ruke, ktorého čepeľ mu práve rozpárala približne sedem centimetrov na tričku a škrabla ho na koži, ,,v živote k tomu ani nedôjde."

Alessandro bez bolestného pípnutia si obzerá dieru na tričku a zároveň aj jeho ranu. Toto je úplne prvýkrát, čo som mu ublížila. A nikdy som sa necítila lepšie...

Otočím sa naspäť k linke a pokračujem v krájaní. Spoza mňa sa zrazu natiahne mocná ruka k držiaku na nože a hneď vidím, že je zle. Chrbtom prudko narazím do jeho hrude, div mu nevybijem dych. Jeho mohutné telo mi bráni od neho ujsť a čo nevidieť, Alessandro mi drží ostrú čepeľ pri krku. Nasucho prehltnem.

,,S nožom si tak neskutočne sexy a ak sa neovládnem, asi ťa o chvíľu vyzlečiem." povie mi potichu do ucha. ,,Ale ak ho proti mne ešte raz použiješ," zatlačí mi čepeľ ku krku, ,,už sa s tebou nebudem hrať."

,,Al-Alessandro..."

,,Len jeden malý pohyb a dostaneš to, čo si dala. Plus úroky."

,,Bolí ma to."

A bolí to ešte viac, keď rozprávam, nervózne prehĺtam a zhlboka dýcham. Moje hrdlo sa pri tom pohybuje a tým sa koža trie o čepeľ.

,,Ale, ale," odsekne, ,,to bolo moje najobľúbenejšie tričko. Prečo sa hráš s niečím, čo ti do ruky nepatrí?"

Veď s tým už niekoľko rokov narábam v kuchyni...

A zrazu ešte silnejšie pritlačí na moje hrdlo. Z úst sa mi vyderie ubolený ston, musím sa postaviť na špičky a hlavu zakloniť až na jeho rameno. Jeho pery tentokrát spočinú na mojom krku, to som naozaj nemala robiť.

,,Ak by som veľmi silno zatlačil a trochu potiahol, pravdepodobne by si bola do pár sekúnd mŕtva." povie, pričom sa mi perami obtiera o krk. ,,Nepokúšaj ma, pretože ťa dokážem veľmi jednoducho zabiť. Tvoj život je práve v rukách vraha." hrdelne sa zasmeje.

Nasucho prehltnem a opäť ma to nesmierne zabolí. Potím sa čím ďalej, tým viac. Nikdy v živote na mňa nepoužil nôž.

,,J-ja..." nevykokcem sa, lebo syknem od bolesti.

Jeho pery sa dotknú môjho líca a zanechajú na ňom letmý bozk. ,,Nabudúce mi nepáraj tričko, inak ja rozpáram to tvoje."

Mám pocit, že to myslel v úplne inom zmysle. Alessandro sa riadi pravidlom Aký požičaj, taký vráť, a niekedy sa mi to naozaj vypomstí.