*She wants a revenge*

12.Kapitola

Je pár minút pred polnocou. Vietor šľahá konáre stromov do okien a obaja sa to snažíme ignorovať. Arthur pustil nejaký akčný film, ktorý som v živote nevidela a úprimne mi na tom nezáleží. Už si ani nepamätám, ako sa hrdinovia dostali do zápletky, pretože celý čas rozmýšľam nad útekom. Nepoznám Arthura, neviem, či má ľahký alebo tvrdý spánok. Neviem, aký je to bežec, ak by ma náhodou zbadal. Je to nevýhoda, pretože v týchto maličkostiach poznám Alessandra, nie Arthura. Dnešná noc bude plná rizík, ktoré som ochotná podstúpiť.

Arthur je naozaj zahľadený do plazmy. Takto sústredeného som ho ešte nevidela. Sedí presne oproti mne, na druhom konci sedačky. Nohy má pokrčené v kolenách a vyložené na sedačke. Chrbtom sa opiera o vankúš, hlavu má otočenú doprava a prstami si ladne podopiera bradu. Ja sedím presne ako on, iba zrkadlovo otočená. Je zaujímavé ho sledovať tak... paralyzovaného. Mám pocit, že ani nežmurká. Hlavu nakloním o pár stupňov na stranu a mierne prižmúrim oči. Zamyslím sa nad faktom, že sa naňho pozerám.

,,Periférne videnie mi ešte slúži."

Zľaknem sa, zhíknem a mierne podskočím. Nesmiem byť toľko zamyslená nad hlúposťami.

Arthur sa zasmeje a otočí hlavu ku mne. ,,Nebodaj som zaujímavejší, ako ten film."

Hneď sa zháčim. ,,Nie, iba som sa na vás pozerala. To z vás nerobí hneď zaujímavejšieho človeka."

,,Všimol som si, ako sa celý čas hmýriš a hľadíš kdekoľvek. Veľmi ťa to nebaví, že nie?" spýta sa pohŕdavým hlasom.

,,Som iba unavená. Aj tak je už neskoro."

,,Ty teda nie si nočná diva." poznamená s úsmevom na perách. Vidím, že v tej poznámke sa nachádzal výsmešný podtón, ktorým nenápadne spomína na noc, kde s mojim opitým ja tancoval v klube a nakoniec ho uniesol do Alessandrovho vtedy ešte bytu.

V podstate... pre mňa, za mňa iné dni zostanem hore aj celú noc, len dnes mu musím klamať. Ak sa mi to podarí, v dnešnú noc sa zo mňa stane nočná diva, pretože budem šprintovať, ako o život. Pri myšlienke na ten čin zazmätkujem. Mám chuť ísť od Arthura preč a upokojiť sa mimo jeho prítomnosti, pretože si potrebujem slobodne vydýchnuť od toho stresu, ktorý sa mi hromadí v žilách. Nechcem ani pomyslieť na to, čo by spravil Alessandro, ak by sa od Arthura dozvedel, čo stváram. Koniec koncov, ak sa mi podarí utiecť, Alessandro sa to dozvie. Ak ma Arthur chytí, Alessandro sa to taktiež dozvie. Nemám na výber. Alessandro sa to vždy dozvie. A jeho reakcia ma neustále desí.

,,Čo vám poviem, unavuje ma tento život." afektovane sa naňho usmejem a postavím sa.

Za sebou počujem Arthurove pobavené odfrknutie, ktoré úspešne ignorujem. Vezmem si z izby všetko potrebné a zaleziem do kúpeľne. Musím sa dôkladne umyť, pretože nik nevie, kedy najbližšie uvidím sprchu. Keď sa neskôr zavriem do izby, budem musieť byť poriadne potichu, aby som si mohla zbaliť veci.

Vleziem do sprchy a v momente začnem uvažovať nad tým, ako by to mohlo opäť dopadnúť. Bohvie, ako dlho budem vonku, ako ďaleko je odtiaľto civilizácia. Ako ďaleko je odtiaľto Jeffrey... Nemám vôbec potuchy, do čoho idem. Vonku je už chladnejšie, čiže si musím vziať teplejšie oblečenie. Čoho sa bojím najviac je myšlienka práve na to, že neviem, do čoho sa to púšťam a ako si poradiť v najhorších situáciách. Ale všetky riziká stoja za to, aby som bola konečne slobodná.

Dôkladne sa umyjem, vypnem vodu a zostanem stáť na mieste. Započúvam sa, či náhodou Arthur nestojí za dverami. Teraz mi to príde zábavné, lenže tieto opatrenia som sa naučila praktizovať pri Alessandrovi, ktorý mi skoro každý krát robí naprieky. Jeho, bohužiaľ, ani zamknuté dvere nedokážu zastaviť. Nahú ma ešte nevidel (musím si podvedome zaklopať), ale veľakrát od toho nemal ďaleko. Prasiak jeden nechutný...