*She wants a revenge*

23.Kapitola

Lucy

Bola som veľmi unavená, aby som sa dokázala sústrediť a stáť rovnomerne na nohách, z ktorých bola jedna postrelená. Nedokázala som na ňu našliapnuť a ďalší pár silných rúk mi muselo pomáhať dopraviť sa dole. Nakoniec som skončila nesená ako nevesta. Alessandro sa preto rozhodol, že ma po veľmi krátkej návšteve pod zemou zoberie naspäť do postele, pretože som skoro dvadsaťštyri hodín nespala a som po všetkých jeho náladách vyčerpaná. Jeffovi nezostávalo nič iné, než len prikývnuť. Mala som starosti ohľadom jeho spánku, no Alessandro zaručil, že aj Jeff sa vyspí. To je všetko, čo mi na to povedal. Začala som ho presviedčať, aby aj jemu doprial pohodlnú posteľ, ale neúspešne. Dostal aspoň hrubú deku a ošarpaný vankúš z šesťdesiateho tretieho, keď na ňom voľakedy spávala ich babka. Nepochopila som, odkiaľ sa tu ten vankúš vzal a prečo mi o ňom Alessandro povedal celú históriu, ale budiš. Jeff mal údajne ako malý alergiu na roztoče a v týchto posteľných bielizniach z šesťdesiateho tretieho bolo roztočov ako dôchodcov na tržniciach v Miláne. Modlila som sa, aby sa mu naspäť nevrátilo alergické obdobie a aby sa bez problémov vyspal.

Spala som niekoľko hodín a cítim sa o niečo málo lepšie, ako predtým. Bolí ma celé telo, taktiež aj stuhnuté svaly, ktoré sa veľmi ťažko rozhýbu, ale už nie som unavená. Doktor Fallon mi obviazal celé lýtko s nártom kvôli tej vystrelenej guľke. Teraz sa nemôžem pozrieť, v akom stave je moja noha, ale neustále to bolí ako šľak. Bolesť sa dá prirovnať k takej, akoby mi niekto tlačil ostrý predmet na kožu, ktorú nie a nie prederaviť. Nie je to nič príjemné.

Keď som sa zobudila, Alessandro mi priniesol staré barle (naozaj neviem, odkiaľ tieto veci berie) a oprel ich o stenu vedľa mojej postele. ,,Nechcem od vás nič," povedala som mu ako diabol diablovi.

,,Poslal ti ich Jeff, zlatko." odvetil, žmurkol a bez akejkoľvek šance mu odpovedať zabuchol za sebou dvere.

Snažila som sa trochu hýbať, aby aspoň moje svaly neboli také stuhnuté. Sedela som na posteli a dávala si rozcvičku. Rany od jeho remeňa sú značne vidieť, ale, našťastie, už nie je okolo nich začervenanie. Bolo náročné hýbať sa bez aukania. Chrasty mám obrovské a hlboké. Moja perina bola na niekoľkých miestach špinavá od krvi a stihla som si to všimnúť až vtedy.

Teraz sú dve hodiny poobede a, prekvapujúco, sedíme všetci piati za kuchynským stolom, okolo ktorého ma Alessandro nedávno naháňal. Alessandro, Jeff, Arthur, doktor Fallon aj ja. Alessandro a ja sedíme na oboch čelách stola a ostatní sú po našich bokoch. Po mojej ľavici sedí Arthur a po pravici sedí doktor Fallon, ktorý jedným očkom sleduje môj zdravotný stav a moje prejavy. Alessandro si nechal Jeffa sedieť vedľa seba, aby sme boli od seba čo najďalej. Bastardo. Pred pár minútami sme sa začali rozprávať o Mariposovi a cítim, že táto debata ma ešte len stihne prekvapiť. Zatiaľ som im dopodrobna prerozprávala, čo sa dialo v lese.

,,Celkom si si zavarila, Lucy." začne Alessandro hneď ako dopoviem celý príbeh. Pozrie sa na mňa pohľadom: ja už som ti to ale dal poriadne vyžrať a lišiacky sa usmeje. Radšej skloním hlavu.

,,Sklapni." napomenie ho Jeff.

,,Myslím to vážne," pokračuje. ,,Mohol som ťa držať v bezpečí od Mariposu a namiesto toho máme v dome o troch ľudí navyše plus jeden nám ide po krku."

Teraz sa zapojí aj doktor Fallon. ,,Alessandro, naozaj stačí. Mariposa by ju skôr či neskôr našiel, pretože vieš, aký je. Ide po nej ako sliepka po fľuse."