*She wants a revenge*

22.Kapitola

Jeff

Prisámbohu, že ho pošlem pod fialky spoločne s Alessandrom. Ten chlapec si mal budovať svoju vlastnú kariéru v normálnom – a legálnom – živote a nie byť chvostíkom niekomu, kto aj tak nakoniec zlizne všetku smotanu.

,,Si neskutočný imbecile, Arthur, že si sa zaplietol s Alessandrom. A ešte ako dlho! Čo ti ten človek zatiaľ priniesol? Len zlomený nos."

,,Nevieš vôbec nič. Nebol si medzi nami, keď sme sa dohadovali a pracovali." odsekne. Samozrejme, že neviem skoro nič ohľadom ich spolupráce, ale poznám Alessandra už od samého detstva. Celý život bol odrbávač, či už vo využívaní rodičovskej lásky alebo spolupráce s ľuďmi.

,,Nepotrebujem vedieť. Stačí, že to vidím."

Nevymýšľal som si, keď som tvrdil, že tu dole je poriadna kosa. Predtým som mal v sebe adrenalín a ten človeku vždy rozprúdi krv, lenže teraz nie je až taký silný, lebo cítim, že by Alessandro mohol mať tentokrát rozum. Stále mám však chuť vybehnúť z tejto vlhkej klietky a vyšprintovať hore schodmi priamo do jej izby.

Arthur mi naspäť pripútal ruky aj nohy a ten nepríjemný kov sa mi naozaj derie do kože. Zanadávam naňho, čo mu, samozrejme, príde smiešne. Príde ku mne a dlaňou ma chytí za plece, aby ma telesným "priateľským" kontaktom viac naštval.

,,Jeffrey, Jeffrey, môj starý dobrý amigo. Ja som sa učil novým veciam zatiaľ, čo ty si knedlil celé dva roky v jednom dome a tváril sa, že ju urputne hľadáš. Nechápem, v akej riti si si váľal šunky, ale trvalo ti to pomerne dlho."

Áno, viem veľmi dobre vycítiť, že sa ma snaží vytočiť. Moje nervové bunky a postoj k danej veci mu to, žiaľ, nedovolia. Čím pokojnejší budem, tým viac bude on vyvodený z miery.

,,Ako si povedal ty, amigo," posledné slovo vyslovím s čo najväčšou iróniou a napodobňujem jeho tón hlasu, ,,nebol si medzi nami, čiže nevieš vôbec nič."

,,Čítaš veľmi málo kníh, Jeffrey, a nedokážeš si vymyslieť nič originálne, tak ma radšej chytáš za slovíčka."

,,Aspoň niekto ťa za niečo chytá." vysmejem sa mu. Arthurovi sa znenazdajky priam valí para z uší, na nič nečaká a päsťou mi poriadne vrazí do tváre. Zuby mi síce nezlomil, ale cítim malú kvapku krvi stekať po mojej brade a neprestávam sa na ňom smiať. Vždy to bol veľký macho, ale keď sa hneval, bol naozaj smiešny. Zvykol som mu hovoriť: Nasratý budeš až vtedy, keď niekoho zhodíš z mosta bez bungee lana. Ešte sa mu nestalo, že by od hnevu niekoho strčil bez lana, takže sa na ňom doposiaľ smejem.

,,Pokojne vycieraj tie svoje krivé zuby aj naďalej. Som zvedavý, či ťa smiech prejde, keď skončí s rozbitým nosom aj ona."

Výstredne vyjde von z miestnosti a tak hlasno treskne dverami, až sa tá jedna slabo svietiaca žiarovka v strede miestnosti rozkýva sem a tam.

***
Lucy

,,Myslím, že by som to zvládla sama." odpoviem na jeho poznámku so zaspávaním. Cítim, že mi strach obaľuje každú bunku, ale snažím sa tomu odolávať. Som predsa Consigliere. Teda budem... možno.

V dome započujem silný úder, akoby niečo ťažké spadlo na zem alebo narazilo do steny. Môjbože, snáď je Jeff v poriadku.

,,Človek nikdy dobre nemyslí." Mám pocit, že to bola narážka buď na môj útek alebo na jeho zlé konanie. Možno začína ľutovať jeho správanie voči mne. Chvíľu žijem v tej predstave, ale potom si uvedomím, aká by som bola naivná, keby som tomu verila aj naďalej a nenápadne sa nad sebou usmejem.