*She wants a revenge*

7.Kapitola

Musím sa odviazať, musím sa odviazať. Celý čas mi tieto slová kolujú mysľou. Keď som vošla dnu, nešla som hneď tancovať. Najskôr som sa potrebovala uvoľniť pri bare a dať sa trochu do nálady. A tak tu sedím nad tretím pohárom whisky a nemo premýšľam o svojom živote. Chýba mi Jeffrey. Oh, on je tak dokonalý. Žiaden chlap nie je tak úžasný, ako on. Alessandro - jeho brat, lomeno hovädo jedno nepodarené - sa môže ísť zakopať. Áno, Alessandro, choď.

Už cítim, ako mi alkohol stúpa do hlavy. Barman menom Brand, ako som sa už stihla dozvedieť, podíde ku mne v momente, keď si všimne, že môj pohár je opäť prázdny. Brand je meno, ktoré barmanovi padne ako uliate. Je vysoký, má čierne vlasy a silno hnedé oči. V jednom uchu sa mu trbliece malá strieborná náušnica. Biela košeľa obopína jeho svaly a je vidno, že na sebe tvrdo pracuje.

,,Dnes si sa nám nejako rozbehla, Lucy," ah áno, už aj on pozná moje meno, ,,mám pre teba ešte jednu špecialitu. Volám to Brand's Brandy. Budeš mať nebíčko v ústach." prstom na mňa ukáže a pritom žmurkne.

,,Hoď to sem!" zvolám naňho a za malú chvíľu mám pred sebou Brandove Brandy. Medzitým rozmýšľam, kam sa podel Alessandro. Tuším spomínal, že si chce odskočiť na toaletu, lebo mu praskne močový mechúr. Ale on je preč viac ako pätnásť minút. Teda... podľa mojich pripitých odhadov.

Keďže mám už v sebe nejaké to promile, začnem si veľmi pomaly a sústredene spájať súvislosti. Čiže... Alessandro je na záchode, pretože mu skoro praskol močový mechúr. To by mu malo trvať menej ako päť minút. To znamená, že po 1. - bol tam určite dlhý rad na toalety, alebo po 2. - nepotreboval ísť len cikať.

Môj mozog pokračuje ďalej v teóriách.

Nechal ma pri bare samú, bez akéhokoľvek dozoru. To asi znamená, že mi dôveruje... Ale prečo by mi mal nedôverovať? Aha, veď naozaj - mohla by som sa odtiaľto hocikedy vypariť a utekať čo najďalej. Áno, to je môj každodenný cieľ, to viem.

Dobre, práve som si vyvodila situáciu z jeho a aj mojej strany. Teraz si to však treba pospájať. Vypijem Brandove Brandy a rozmýšľam ďalej.

Alessandro nešiel len cikať, preto je tam tak dlho. Alebo tam je dlhý rad... Ja tu sedím sama, bez dozoru a vždy som chcela od Alessandra utiecť.

Ah áno! Už som si to spojila. Som šikovná Lucy Stoneová.

Nemotorne sa zdvihnem z barovej stoličky a rukami sa opieram o barový pult. Keď sa spriatelím s rovnováhou, pomaly a hlavne nenápadne vykročím ku dverám. Moju cestu mi strpčujú tancujúci ľudia, ktorých je až príliš veľa. Ale Lucy, veď kráčať ešte vieš.

Pomaly sa cez nich vymocem až k semišovému závesu, pri ktorom stojí ďalší člen z ochranky. To je ľahké, jednoducho mu pekne poviem, že chcem odísť.

,,Pane es-bé-es," oslovím ho s mierne pripitým hlasom. Chlap vysoký ako hora ku mne skloní hlavu. ,,Volám sa Lucille Rose Stoneová a chcem ísť domov." oznámim mu.

,,V poriadku, slečna. Ste tu ešte s niekým?"

,,Prosím," afektovane k nemu vystrelím ruku a chytím ho za plece, ,,môžete mi tykať."

Chlap sa pobavene pousmeje a opraví sa: ,,Dobre, Lucy. Si tu ešte s niekým?"

,,V podstate áno, ale teraz kaká alebo stojí v dlhej rade, aby sa mohol vycikať." rieknem úplne bez problémov a zostanem naňho s priblblým úsmevom zízať. Zaujímavé, že z mojich kecov nezostáva prekvapený. Pravdepodobne už je na takéto správanie opitých ľudí zvyknutý.