*She wants a revenge*

25.Kapitola

Alessandro

Sedím vo svojom kancli a pokračujem v triedení papierov. Lucille tu dávnejšie zanechala uložené papiere v nesprávnom poradí. Chudinka, myslela si, že to nezistím. Viem, že sa mi hrabala vo veciach. Už som si to s ňou vyriešil. Ponúkla sa, že mi na oplátku pomôže s triedením, ale zakázal som jej prekročiť prah dverí.

V dome zaznie zvuk zvončeka. Prekvapene vystrčím jedno ucho a rozmýšľam, ktorý idiot si znova zabudol kľúče. Prisuniem kreslo naspäť k stolu a ignorujem to. Všetci predsa vedia, že zadné dvere nechávam vždy odomknuté.

Zvonček sa ozve druhý krát. To posunie moju hranicu trpezlivosti nižšie. Nech sa o to postarajú Lucille a Jeffrey, ja pracujem. Je náročné sústrediť sa na všetky dátumy a na potrebné a nepotrebné dokumenty. Mám veľa dôležitých záznamov, v ktorých sa nesmiem pomýliť.

Keď sa ten otravný zvuk začne neprestajne ozývať po celom dome, vystrelím zo stoličky, ktorá narazí do steny. Ráznym krokom prejdem k vchodovým dverám a otvorím ich. Keď zbadám osobu stojacu pred nimi, začnem na ňu civieť ako upír na krucifix. Rozžiaria sa jej oči a hodí sa mi okolo krku.

,,Il mio Alessio, ja som neverila, že ma tvoj brat naviedol na dobrú cestu! Taká som rada, že ťa vidím!" zvolá nadšene ako malé dieťa. Veľmi dlho ma žiaden človek nedostal takto do úzkych. Mojej matke sa to podarilo v jednom malom okamihu... Prisahám, že sa mi práve zrútil život.

,,Matka, ako si ma tu, preboha, našla?" Zatiaľ ju nepustím dnu. Trochu podídem vpred a privriem dvere.

,,Anthony mi ukázal cestu, ktorá vedie priamo sem. Hovoril, že ak pôjdem rovno, určite tu niekde budeš bývať. Bože, Alessandro, veď to je diera! A ešte ten prudký kopec! Prečo nie si v Taliansku?"

,,Priletel som sem na nejaký čas, kvôli pracovným povinnostiam." poviem prvé, čo mi napadne. Mám nasadený pohľad ošklbaného kuraťa, ktorého sa musím okamžite zbaviť. Potrasiem hlavou. ,,Matka, toto vážne nie je vhodná doba..."

,,Ale Alessandro, prestaň hrať formu. Čo snáď nerád vidíš svoju mamičku?" s miernym afektom sa zasmeje a prerazí si cestu cezo mňa a moje dvere do môjho domu. Ak tu nájde Jeffreyho, môžem rovno vytiahnuť lopatu a začať si kopať hrob pre svoju mafiánsku kariéru.

Pred ňou musím hrať, že ani jednému z nás nejde o krk... a že sa mojej talianskej banke úspešne darí.

,,Aké to tu máš prenádherné, Alessandro!" Začne skúmať každý kút interiéru.

Zavesím jej kabát a už sa rúti na môj silno modrý semišový gauč. Udomácnila sa skôr ako som sa stihol zobudiť z tohto prekliate nemožného sna. Na pár sekúnd zavriem oči a s plnou vierou v Boha, vo všetkých svätých a blahorečených sa začnem modliť.

,,Nabudúce, prosím, zavolaj." upozorním ju.

Najhoršie je, že celá rodina žije v klamstve, že sa ich tretí najmladší syn vyparil preč a túla sa po svete. Ak sa dnes stretnú, strelím guľku najskôr do Jeffa a potom do seba.

,,Prišla som narýchlo. Mám na teba jednu prosbu, bambino. Tvoja zlatá sestrička mala dávnejšie narodeniny a vieš, že jej veľmi chýbaš. Teraz sme dlho cestovali a nemali sme čas usporiadať oslavu. Už máme konečne pokoj a môžeme jej ju spraviť. Chcem, aby ste s Lucy prišli."

,,Il mio Dio a to si mi nemohla jednoducho zavolať?"

,,Alessandro, takto sa so mnou nerozprávaj! Dlho som ťa nevidela a chcela som to napraviť!"