Keď som prišla domov, hodila som kabelu do izby a išla som hneď po penny. Išla som sa voziť do skate parku, ako som planovala. Dala som penny na zem a nasadla som. Asi o 5 minút som tam už bola. Park bol dosť veľký. Bola tam len nejaká malá skupina ktorá robila triky na skateboarde. A zrazu som zbadala jeho. Bol asi 3 metre odomna a vozil sa na longboarde (ten som vždy chcela). Nasadla som na penny a začala som robiť rôzne triky. Zrazu sa mi prihovoril: "Si dobrá " povedal s úsmevom a ja som bola v siedmom nebi. "Ďakujem aj ty" Odpovedala som mu s usmevom. "Ďakujem, ako sa voláš?" Spýtal sa. "Melanie, čo ty?"
"Ja som Eduard. Máš pekné meno." Povedal a ja som sa začala asi trocha červenať.
"Aj ty" povedala som aj keď som nechcela. Čo už. "Videl som ta hrať futbal si v ňom dobrá " povedal. "Keby si na mňa tak nepozeral bola by som ešte lepšia " Odpovedala som mu nečakane. Bol prekvapený. "Uhm, prepáč. Ideš sa ešte voziť?" Opýtal sa.
"Už asi nie prepáč, musím sa ísť učiť matiku." Povedala som mu. "Ak neodmietnes tak ta môžem ísť odprevadit, veď bývame vedľa seba. A ešte chodíme do tej istej triedy." Povedal neisto.
"Čože ? My chodíme spolu do triedy? Prečo som ta tam včera nevidela? A môžeš ma ísť odprevadit." Povedala som prekvapene. Vyrazili sme na cestu.
"Asi si ma prehliadla."povedal. Asi som ho naozaj prehliadla no super takže mám novú triednu a ešte aj nového spolužiaka. Odprevadil ma domov a tam sme sa rozlúčili . "Tak akoj ,rad som ta spoznal." Povedal Eduard.
"Aj ja teba. Zajtra v škole ahoj." Povedala som, a otočila sa a ešte sa ma spýtal: "Možem tá zajtra počkať ? Môžeme ísť spolu do školy."
"Super veľmi rada. Tak o pol 8 papa." Odpovedala som mu s úsmevom a vošla som do domu a oprela sa o dvere. Som asi najšťastnejší človek na svete. Už sa neviem dočkať zajtrajška. Hmm takže môj spolužiak. Rozmýšľala som o ňom celý večer, začal sa mi páčiť...
