Ráno nás zobudil budík síce neviem prečo zvonil, keďže je sobota. Dneska by mal mať Eduard zápas. S Kristine sme sa už dohodli že sa pôjdeme pozrieť. Nemohla som jej povedať nie.
Ja taká proste niesom. Zápas je o 4. Pozrela som sa ospato na mobil. Bolo už pol 11. Kristine mala pootvorené oči a pozerala na mňa.
"Dobré ráno princezná. Je čas vstávať !" Povedala som so smiechom.
"Bré? koľko je hodín?" Spýtala sa.
"Je pol 11 a ak chceme dnes na obed niečo jesť tak by sme si to rýchlo mali niečo urobiť." Povedala som a podišla som k svojej skrini. Rozhodla som na len pre tepláky a tričko nike. To som bežne doma nosila. Kristine lenivo vstala z postele. Išla rovno do kuchyne. Ja som sa išla prezliecť do kúpeľne.
Tam som si dala aj rannú sprchu. Keď som sa dosprchovala, rýchlo som na seba dala veci a zbehla som dolu po schodoch pretože niekto zvonil. Otvorila som dvere, a v nich stála moja mama. Konečne prišla. Privítala som ju.
"Ahoj mamiii!" Zakričala som asi na celý dom a hodila sa jej do náručia.
"Ahoj Melanie!" Odzdravila, pustila som ju z objatia a pustila ju dnu. Išla rovno do kuchyne. No asi bola hladná. To by muselo byť ešte niečo navarené. Nevadí, mamina nám snáď s varením pomôže. Vošla som do kuchyne za mamou a Kristine. Tie už stáli nad sporákom. Išla som im teda pomôcť. Malo to byť kura s ryžou a zeleninová polievka. Keď sme to dovarili, nachystala som taniere.
Spoločne sme sa nejedli.
"Pôjdem do spálne. Som trochu unavená. Vy môžete ísť von. " povedala mama keď sme dojedli.
"Okay choď. My sa pôjdeme pozrieť na zápas. Prídem asi o 4 možno skôr ." Povedala som a objala ju.
"Dobre Ahojte." Zakričala ešte na schodoch. S Kristine sme umyly a utreli riad. Pozrela som sa na hodinky. Bola jedna hodina. Vonku bolo pekné počasie.
"Kristine ideme von? Je tam docela pekné počasie, zatiaľ si môžeme kopať loptu." Pozrela som sa von oknom.
"Jasné poďme." Odpovedala s úsmevom. Trochu som sa na ňu namracila čo má zas za ľubom.
"Dobre." Povedala som jej a išla som zobrať loptu do mojej izby. Po chodbe som išla po špičkách aby som nezobudila maminu, keďže mala izby hneď vedľa mňa. Rýchlo som ju zobrala na ruky a išla som dolu.
Kristine už čakala pri dverách. Loptu som jej hodila zo schodov. Išla som sa obuť. Dala som si ružové kopačky. Kriatine mala podobné. Vyšli sme von a o chvíľu sme boli už pri ihrisku. Tam boli chalani. Eduard a Lukas. Super, to Kristine naozaj vyšlo.
Preskočili sme plot a išli na opačný koniec ihriska. Začali sme si nahrávať. Kristine mi nahrala trocha silnejšie loptu a ja som sa zatackala a spadla som na zem. Kristine sa začala smiať.
"Buť ticho! Veď neboj sa ja ti to vrátim." zaziapala som jej a Kristine sa rozosmiala ešte viac. Ach no tak teraz sa tak ľahko nepostavim. Neviem ani ako ale mala som tak zapletene nohy že ani za svet som sa nemohla postaviť.
"Pod mi radšej pomôcť sa postaviť a nerehni sa tam!" Zakričala som po nej. No už bolo neskoro. Zastavil sa pri mne Eduard a podal mi pomocnú ruku. Len ťažko som ju priala. Dala som do tej jeho tú moju a on ma vytiahol hore. Bola som až nebezpečne blízko pri ňom. Pritiahol si ma ešte bližšie. Chýbal mi. Jeho vôňa, jeho bozky a dotyky. Objala som ho. Silno.
Objatie mi opetoval. Trochu sa odtiahol. Hľadala som mu do oči. Videla som v nich bolesť a zároveň šťastie. Pobozkala som ho. Spolupracoval. Pritiahol si ma tak blízko, že nás nedelil už ani centimeter. Odtiahla som sa od neho a pozrela som po Kristine. Tá sa pozerala zamilovano na Lukasa. Rozišiel sa s ňou a tým ju zranil, ale ešte stále sa na seba pozerali zamilovane. Vedela som že Kristine ho ešte ľúbi. Byť spolu im bolo súdené ako mne s Eduardom.
Dotackala som sa s Eduardom k nej. Eduard mal v pláne to isté čo ja. Dať ich zvona dokopy. Síce ešte stále neviem či sme ja s Eduardom spolu ale zjavne áno keďže má držal za ruku a už sme sa stihli aj oblizovať. No čo už. Keď sme boli pri Kristine tá ešte stále pozerala po Lukasovi.
"Kristine nechceš sa dať s Lukasom znova dokopy ? Vieš pozeráte sa po sebe ako keby ste sa nikdy nerozisli." Povedala som potichu. Kristine na mňa pozerala vražedným pohľadom.
"Nie. Šibe ti? Zranil ma ! Už ho nechcem ! Nikdy!"
Zahučala na mňa a išla preč. Neviem čo jej je. Veď sa na seba pozerali tak zalubene. Asi má len zlú náladu. Otočila som sa k Eduardovi. On len nechápavo krútil hlavou.
"Asi nemá náladu. Ja sa s ňou neskôr porozprávam. " obaja som ho.
"Hmm kedy potom ? Ja mám ešte hodinu čas dovtedy by si mohla zostať tu. Lukas už aj tak musí ísť domov. "Povedal a objal ma.
"Mmm. Okay môžem s tebou zostať. Ale potom pôjdem domov. A ako vieš že som ti už odpustila? " spýtala som sa a Pobozkala ho.
"Nooo lebo si bezomna už nemohla ďalej vydržať, a lebo ma miluješ. " povedal a vyplazil mi jazyk.
"Okay Okay... už som ticho." Zasmiala som sa a sadla som si na trávu. Bolo docela pekné počasie. Svietilo slnko. " Eduard sa zvalil vedľa mňa. Konečne som bola šťastná. Už mi ku šťastiu nič nechýbalo. Asi...
"Budúci týždeň by sme mali ísť na chatu. Išla by si so mnou? Ide tam vraj aj Kristine a Lukas, tak tam by sme ich mohli dať dokopy." Spýtal sa Eduard a otočil sa ku mne.
"Dobre. Pôjdem a ide sa tam len na dva dni?" Spýtala som sa lebo sa mi nechcelo znova vymeškávať školu.
"Hej ide sa tam len na víkend. "
"Dobre tak pôjdem. " povedala som mu.
"Okay." Povedal s úsmevom. Priblížil sa ku mne a dal mi pusu. Len sme tam tak ležali a dívali sa na oblohu. Eduard ma držal za ruku, a ja som bola najšťastnejší človek na svete....
