Keď sme konečne dorazili do baru, sme si lenivo sadli na barovú stoličku.
"Ahojte dievčatá. Čo si dáte ?" Spýtal sa v úsmevom barman. Vyzeral úchvatne. Mal čierne vlasy, hnedé oči a krásny úsmev. Kristine na neho len pozerala s otvorenými ústami.
Rýchlo som mu radšej odpovedala lebo Kristine by to asi nezvládla keďže naňho stále "čumela" . Trochu som ju drgla a odpovedala som mu:
"Dáme si kofolu. Však Kristine? !" To Kristine som trochu zdôraznila aby ma počula. Otočila sa ku mne a zamilovano povedala áno. Musela som sa na nej proste zasmiať. Nechala som Kristine tak a pustila som sa do rozhovoru s tým barmanom. Začal..
"Ako sa voláš?" Spýtala sa ma s úsmevom. Mohol mať možno asi 18 rokov. Tak som mu tikala veď nebol až taký starý.
"Kristine a ty?" Opätovala som mu úsmev. On sa stále usmieval. Nemohla som si nevšimnúť že mal jamky na lícach. Bol ňuňu. V ruke som zvierala pohár. Bola som hrozne nervózna ani neviem prečo..
"Ja som Nathan teší ma. " podal mi ruku. Samozrejme som ju prijala.
"Aj mňa teší." Odpovedala som a otočila som sa mu chrbtom kde je Kristine. Vedľa mňa už nesedela. Ani som si nevšimla kedy odišla. Poobzerala som sa okolo seba no nikde som ju nevidela. Bolo tam len pár ľudí, ktorý sa navzájom rozprávali, ale Kristine nikde. Začala som sa o ňu trocha báť.
Určite by mi povedala kde išla. Išla som sa teda pozrieť von. Bola tam, a nejaký chlap ju ťahal do auta. Keďže bola tma, nevidela som značku toho auta. Rýchlo som sa tam rozbehla a zahučla som naňho ako sa dalo.
"Čo to robíš ?! Pusti ju! Nič ti neurobila!" Započul ma a otočil sa. Pozeral sa na mňa s tak vražedným pohladom, že keby sa dalo zabíjať pohľadmi už by som bola na mieste mŕtva. Toho muža som videla prvýkrát v živote. Nebála som sa ho.
Mal moju najlepšiu kamarátku takže najprv si ju získam späť a potom ho kopnem do riti. Nečakala som však jeho odpoveď. To čo povedal ma úplne prekvapilo.
"Moja. Ja si s tvojou kamarátkou nepotrebujem nič vybavovať ale s tým sviniarom Nathanom áno. Odkáž mu nech príde o 9 do kaviarne, keď chce aby jeho kamarátka prežila."odpovedal zabuchol dvere na aute a odišiel s Kristine preč.
Vôbec má nezaujímalo v čom je Nathan namočený, ale vedela som že ak nepríde do tej posratej kaviarne tak Kristine to asi neprežije. Pozrela som sa hodinky. Bolo presne pol 8. Rýchlo som sa rozbehla za Nathanom.
"Neviem v akej sračke to si ale to ma vôbec nezaujíma. Ale ak neprídeš o 9 do kaviarne tak Kristine zabije!Takže radím ti aby si tam išiel a doviedol mi sem Kristine lebo ta vlastnoručne zabijem! " vysypala som naňho naraz a vražedne som sa naňho pozerala. Asi pochopil a odpovedal po chvíli.
"Dobre.. pôjdem tam a dovediem ti sem tú tvoju Kristine. Daj mi tvoju adresu tam ti ju dovediem.. ale potom ti to všetko vysvetlím jasné ?" Povedal a usmial sa.
"Okay."povedala som stale nahnevane, zvrtla som sa na päte a už má nebolo. Celú cestu som rozmýšľala čo sa vlastne dneska stalo. Nakoniec som došla na to že mi to Nath všetko vysvetlí. Konečne som dorazila domov. Odblokovala som mobil. Bolo 21:40. OMG kde sú toľko ? Dúfam že sa Kristine nič nestalo lebo Nath sa nedozije ďalšieho rána. Konečne som zapocula zvuk zvončeka. Mama našťastie doma nebola.
Vystrelila som z mojej izby a utekala k dverám. Tam už stala Kristine a Nathan. Rýchlo som Kristine objala. Bola trochu vystrašená.
"Už sa to viac nebude opakovať sľubujem." Poved Nath keď Kristine odišla dnu. "Dobre." Odpovedala som a zatvorila som dvere.
Nepotrebovala som už nič vysvetľovať. Kaslala som na to. Išla som za Kristine. Tá sa spokojne rozvalovala na mojej posteli. Už som to ani s ňou nechcela rozoberať, tak som si jednoducho ľahla k nej a zaspali sme ...
