Na druhý deň sme s Eduardom trávili spolu. Keď mu Zápas skončil, o 4 prišiel ku mne. Vyhrali 4:2. Nebola som sa pozrieť lebo bolo hrozne horko a vobec sa mi nechcelo. Nechápem ako mohli hrať v takom horku a ešte je aj nedeľa. Veď si predstavte komu by sa asi chcelo...
O 4 zazvonil zvonček.
"Ahoj, už si tu? Ako ste hrali ?" Spýtala som sa Eduarda hneď ako som otvorila dvere.
" Ahoj hej už som tu a vyhrali sme 4:2." Pochválil sa s úsmevom na tvári.
"Hej super a koľko si dal gólov ?" Pustila som ho dovnútra a podpichla som ho tou otázkou.
"Ha by si sa čudovala láska ." Povedal s úškrnom a sadol si do kresla.
"Hmm...stavím sa že si nedal ani jeden, a ani si sa nepokúsil strieľať na bránu. " vyplazila som mu jazyk a zvalila sa vedľa neho do kresla.
"Ehm.. tak po prvé máš veľmi zle informácie o mne a futbale a po druhé niesom nejaký malý pajác čo behá po ihrisku ako pako a kuká po lopte ako na zjavenie sveta..." dokončil svoj vážny rozhovor a tiež mi vyplazil jazyk. Po chvíli ticha ešte dodal:
"Ehm a mimochodom dal som 3 góly zo 4 ten jeden dal Lukas. Takže sa musí uznať že som dosť dobrý. " chválil sám seba. V duchu som sa smiala ako blázon ale na vonok som nevydala ani jediné slovo. Proste ma dostal, to sa musí uznať.
"Ehm...aha." na to jediné som sa zmohla v tejto chvíli. Vstala som s kresla a pohla sa pomalým tempom do kuchyne.
Stále som mala v hlave aký je Eduard "dobrý futbalista". Keď som sa konečne s Eduardom v pätách dotackala do kuchyne som vybrala dva poháre a naliala do nich jahodový džús. Mimochodom Môj obľúbený...
"Vidím že si dosť zaskočená nebodaj som ta prekvapil?" Spýtal sa Eduard keď som mu do rúk dala pohár s džúsom. Stále som bola ticho. Vôbec neviem čo sa so mnou dialo. Bola som ako nadrogovaná.
" Prepáč ale necítim sa moc dobre asi si pôjdem na chvíľu ľahnúť. " povedala som po veľmi dlhom tichu.
"Dobre pôjdem s tebou. Tiež som trocha unavený po zápase." Povedal a vybrali sme sa spolu do mojej izby.
Mlčky som si ľahla a Eduard si ku mne prilahol. Posteľ na pod jeho váhou trocha prehľa, takže som cítila že prišiel. Chytil ma za ruku a tak sme pomaly zaspali...
-------------------------------------------
Keď som s sa zobudila, chytila som mobil do ruky a pozrela sa koľko je hodín. Bolo 9 hodín doobeda. Keď som sa otočila Eduard tam už nebol. Asi išiel urobiť raňajky.
Vztala som a išla som sa prezliecť. Dala som si tepláky a tričko. Zbehla som dolu po schodoch do kuchyne. Eduard už robil palacinky. Na stole už boli nachystane taniere, kakao a jahodový džez. Mňam.
"Dobre ráno láska. "Ozval sa Eduard keď ma zbadal.
"Bré. Ty vieš variť ?" Spýtala som sa ho keď som si sadla za stôl.
"Ehm.. áno viem prečo sa pýtas prekvapuje ta to?" Zasmial sa.
"Nie ja len že máš len 18." Zasmiala som sa tiež a nalozila si na tanier palacinku.
"Dnes ta niekam zoberiem." Povedal mi Eduard keď sme dojedli.
"Hej a kam?" Zvedavo som sa spýtala.
"Uvidíš. Inak zajtra sa ide na tú chatu tak sa nezabudni zbaliť. " pripomenul mi Eduard. Do riti Úplne som na to zabudla.
On ma chce dneska ešte niekam brať keď zajtra ideme preč a ja nemám nič zbalene? OMG ja sa asi zbláznim.
"Ale..--" Nemohla som dopovedat to čo som chcela pretože ma prerušil Eduard.
"Žiadne Ale. To stíhame o 10 odchádzame takže máš čas presne 30 minút aby si sa pripravila. Predpokladám že prídeme cca o 1 takže stihas všetko nemaj obavy."
Dokončil Eduard usmial sa a vyparil sa z kuchyne. No super to mi nevyšlo. Asi by som si mala pohnúť. Rýchlo som vybehla po schodoch a rozdrapila som dvere na mojej izbe. Tam už sedel pokojne Eduard na posteli.
Nechápem ako sa tam tak rýchlo dostal ale stavím sa že ma prišiel len rozptylovat a provokovať.
"Počuj Ed, ak ma chceš provokovať tak sa ti to naozaj nepodarí." Povedala som a zamracila sa naňho.
"Dobre, Dobre ja tu budem tichúčko ležať a pozorovať ta.
Uskrnul sa a ľahol si smerom ku mne. Naozaj skvelé teraz neviem ako sa budem obliekať keď tu bude. Snáď to nejako zvládnem.
Až teraz ma napadlo že som už dávno nevolala s Kristine vôbec neviem čo je snou. Keď prídeme jeJ určite musím zavolať.
"Kam to vlastne ideme ? Čo si mám obliecť?" Spýtala som sa Eduarda pretože som vôbec nevedela kam ma namierené.
Stála som pred satnikom a pozerala doň ako blba. Vôbec som nevedela čo na seba.
"Daj si čo chceš. Len nie prosím ta tepláky. " Zasmial sa Eduard. Ja som sa na zasmiala tiež. "Naozaj veľmi vtipné."
Povedala som mu a naďalej sa venovala šatníku. Nakoniec som si vybrala ružové šaty od mamy a k nim čiernu koženú bundu. Rozhodla som sa som sa nakoniec nad ružovými conversami pretože Eduard nad opetkami iba krútil hlavou.
Keď som si to obliekla s výsledkom som bola celkom spokojná. Ešte som si nanieslal špirálu a lesk na pery zobrala do ruky mobil hodila ho do čiernej kabelky a otočila som sa k Eduardovi.
"Som hotová môže byť? " spýtala som sa a usmiala sa.
"Jednoznačne. " Uškrnul sa... vôbec neviem čo mal za ľubom. Bola som zvedavá, hrozne...
______________________________
Ďalšia časť. Poteší Vote a komment. Ďalšiu časť pridám asi v stredu lebo teraz nemám čas moc písať. Ďalšiu časť venujem tým ktorý poctivo čítajú môj príbeh. Naozaj ďakujem ...❤
