Vstala som o pol 7. Išla som sa naranajkovat, a prichystala som sa do školy. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť. Už len koli Eduardovi. Ale zasa som sa tešila sa poobedie keď si pôjdeme s Kristine kopať. Keď bolo už pol 8, som vyšla z domu a šla som čo najrýchlejším krokom, aby ma nevidel Eduard. Pri škole ma už čakala Kristine. Objala ma:
"Ahojki." Povedala a usmiala sa.
"Ahoj,ako sa máš ?" Tiež som sa usmiala.
"Dobre a čo ty?"
"Fajn."
"Klames však ? Je ti to vidieť na ococh že ti nieje fajn. Čo sa stalo ?" Kristine ma poznala. Vedela keď sa niečo deje, pretože bola moja najlepšia kamarátka bola mi ako sestra. Mám ju veľmi rada.
"No vieš. S Eduardom som sa rozisla. Pohádali sme sa. " povedala som trochu sklamane a chcelo sa mi plakať. Mala som slzy na krajíčku ale vydržala som to. "Aha, tak to mi je ľúto. Dúfam že sa dáte zasa dokopy."
"Nie nedame! Ja už ho nechcem ! Nelubim ho!" Klamala som. Chcela som skôr presvedčiť seba ako ju.
"Prosím ta Mel. Neklam mi. Viem že ho stále ľúbiš."
"No." Povedala som smutne.
" Dobre tak poďme do triedy aby sme stihli prvú hodinu o chvíľu zvoní." Tak sme išli. Sadli sme si hneď pred Eduarda. Kristine ho pozdravila:
"Ahoj Eduard"
"Čau" odzdravil.
Nepozrela som sa tam. Hneď som si sadla. O chvíľu prišli moje spolužiačky. Boli hrozne namyslene a mysleli si že vedia všetko na svete. Pozdravili Eduarda ale ten ich neodzdravil. Čosi si tam sepkali a ja som zachytila len:
....,asi sa rozišli." Povedala tá jedna. Bolo mi to jedno. V škole sa mi podarilo vyhýbať sa Eduardovi. Išli sme sa s Kristine prezliecť a kopali sme si. Bolo 15:00. Kopali sme si asi do 16:00. Potom sme sa išli prezliecť. keď sme stáli vonku som sa Kristine spýtala či nechce dneska u mňa spat. Súhlasia a pobrali sme sa ku mne...
