Skúsený zvodca

6.časť

" Na šiestu? Veď oni končia už o štvrtej. A pokiaľ dobre viem tak majú prísne zakázané brávať nadčasy." oznámila mi Nicol

" Tak ale mne Nelson povedal, že len zajtra o šiestej je voľno a potom až o dva mesiace."

"Chris Nelson?" Nicol na mňa vypučila oči.

"Áno on. Pýtal sa, že s kým som tu, že ma tu ešte nevidel a kedže som tu nová tak mi ponúkol poukaz." viac som Nicol ani nepovedala, lebo by určite žiarlila. Vlastne už žiarli. Vidno to na nej.

"Aha, zváštne." povedala s nechuťou a akurát zaparkovala na parkovisku pred najväčším obchodným centrom v meste. Vystúpili sme a namierili sme dnu.

" Nejdeme najprv na obed?? Som celkom hladná." navrhla som.

" Jasné mne už hodinu škŕka v bruchu." odpovedala Nicol a zasmiala sa.Vybrali sme sa smerom ku občerstveniam a reštikám. Išli sme na kebab. Obidve ho milujeme. Jeme a jeme a zrazu sa Nicol zastaví a pozerá na mňa.

" Nehovor mi, že ten prsten čo máš na prsteníku je zásnubný." povedala a pozerala uprene na mňa.

" Preboha ja som ale sprostá. Ja som ti to v tom zhone úplne zabudla povedať. Áno je zásnubný." povedala som a usmievala som sa a pravdepobne som sa aj hrozne červenala.

" No okamžite hovor všetko!!" hrozne na mňa naliehala.

" Kľud, neboj sa všetko poviem do detailov." zasmiala som sa a vyrozprávala som jej úplne všetko. Medzi tým sme jedli aby nám to nevychladlo. Ona sa nad tým celý čas rozplívala. Bolo na nej vidno, že je smutná. Od kedy sa rozišla s Jamesom s ktorým bola asi rok nemala nikoho. A to už je od toho dobrý polrok.  Dojedli sme a vybrali sme sa vymetať obchody a správne nákupné maniačky. Nicol si chcela kúpiť rifle alebo nejaké pekné legíny a topánky. Ja som do obchodov nešla so žiadnym cieľom. Proste čo sa mi zapáči a bude mi sedieť beriem. A pravdaže to nemôže stáť majland. Práve sme v jednom obchode a zaujali ná s krásne tričká a košele.

" Dobrý deň dámy. Mohli by ste mi pomôcť?" počuli sme za nami mužský hlas. Otočili sme sa a uvideli sme muža približne v našom veku, celkom pohľadného a vkusne oblečeného.

" Pane ale my tu nepracujeme. " povedala som mu.

" Mne to nevadí všimol som si, že máte dobrý vkus. Viete prišiel som tu nákupiť nejaký darček mojej sestre. Má 15 a viem, že ja by som nevybral to správne tak či by ste mi niečo nepomohli vybrať. hovoril nám a my sme sa naňho pozerali. Keď som sa pozerala na Nicol všimla som si, že sa naň pozerá až príliž pekným pohľadom. Doslova ho ním prepalovala.

" My vám radi pomôžeme." okamžite vyhŕkla. Videla som to na nej. Videla som to. Páči sa jej. Možno dokonca viac. Zamilovala sa. No to už neviem. Ani som ich poriadne nepočúvala. Nicol sa s ním bavila a už vyberala veci.

Cŕŕŕn. Zazvonil mi mobil. 

"Prepáčte ja sa hneď vrátim." povedala som a odišla. Vyšla som z obchodu a zvihla som. Volalo neznáme číslo. Volala len nejaká firma, ktorá niečo predáva. Takže som nevolala ani minútu, lebo o blbosťi nemám záujem. Chcela som sa vrátiť späť no videla som ako sa tam bavili. Ten telefonát padol úplne vhod. Nechala som ich samých a keď som uvidela, že je už Nicol sama vošla som dnu. Na tvári mala úsmev, ktorý som ešte nikdy nevidela. 

" On mi dal číslo." celá štastná mi hovorila, čo vybrala a tak. Tak toto by som nazvala osud.

Ďalej sme si len obzerali oblečenie a kupovali. Dokopy sme boli asi v desiatich obchodoch. Boli sme tam šokojúce 4 hodiny. 

" Som hrozne vyčerpaná poďme si dať nejakú fajnú kávu." povedala som.

" Dobre a zákusok by nebol tiež zlý." súhlasila.

Sedeli sme v kaviarnia normálne sme sa bavili. Preboha to už je šesť nebolo by zlé ísť aj domov.

Pozdejšie doma...

David ešte doma nie je. Je v práci. Tak som sa rozhodla, že mu niečo uvarím. Pustila som si hudbu na celý byt a začala. Asi som viac tancovala a spievala ako varila.

Zrazu započujem štrngot kľúčov a zabuchnutie dverí. David už prišiel domov.

" Máme tu diskotéku alebo čo Zoey? " zakričal na mňa a smial sa.

" A čo ma nepoznáš?" ironicky som sa spýtala. On veľmi dobre vie, že ja škriekam vždy keď som sama.

" Ale poznám ale už ticho lebo pršat začne." naráža na môj krásny spev. Prišla som a buchla ho po ramene.

" Ticho ja náhodou spievam pekne." smiali sme sa.

Najedli sme sa a potom sme si pozreli film. A viete čo sme pozerali? Áno čakali by ste, že nejakú romantiku ale prd. Zas horor. Bože, ako to ja neznášam. Jeho asi baví,keď som posratá jak malé decko. Takto to stále vyzerá,keď on je na rade s vyberaním filmu. On mi to robí naschvala by som sa naňho lepila od strachu.

Akurát skončil film. Je skoro dvanásť a my sa chytáme spať. Už to vidím Dave zachrápe za 5 minút a ja sa tu budem pokakaná od strachu metať. No už sa teším to bude ale sranda. 

Ráno...

Ani neviem ako som zaspala. Vstala som ale Dave už vedľa mňa nebol. Ako inak bol v práci. Nechal mi na nočnom stolíku lístoček na ktorom stálo...

Pokračovanie nabudúce..

Dnes tu máte daľšiu časť. Dúfam, že sa vám páči a budete čítať ďalej. Ďakujem vám za všetky čítania voty a komentáre. Budem sa snažiť pridávať častí čo najskôr. Vaša Pattie5 :)