Skúsený zvodca

26. časť

„Zoey?? Kde si??" počujem Chrisov krik.

„Veď tu pri vchode ako si mi kázal." Odpovedala som mu krikom.

V tom sa objavil na druhej strane Chris.

„Jeminenky prepáč. Veď ty nevieš že mám aj druhý vchod. A ja som ťa tam čakal. Som si myslel, že si sa stratila alebo ušla."

„Aha, tak ja neviem ja som tu prvýkrát." Zasmiala som sa.

„Poď za mnou." Povedala šli sme ku druhému vchodu. Vošli sme do Chrisovej garáže. Keď som uvidela tie autá. Boli tam tri. Jedno luxusnejšie ako druhé. Mal tam dokonca aj kabriolet.

Vošli sme do čierneho BMW a vyrazili. Bránu mal samozrejme na diaľkové ovládanie, takže o všetko sa postaral z auta. Vnútro auto bolo potiahnuté kožou a bolo vážne prestížne. Po ceste domov sme sa ešte zhovárali o chate. Dohadovali sme posledné veci. Cesta bola príjemná a dokonca aj prebehla veľmi rýchlo. Tak s tou jeho rýchlosťou sa ani nečudujem. Čakala som len kedy sa prebudím niekde v priekope alebo rovno v nemocnici. Alebo najhoršie verzia už nikdy. Ale bolo na ňom vidno, že riadiť vie aj keď dosť šialene.

Potom sme sa už len rozlúčili a ja som šla domov. Popravde ma to riadne vyčerpalo aj keď sme vlastne nerobili nič iba sa dohadovali. Bolo už veľa hodín a tak som sa hodila do vane. David bol doma ale nálad nemal.

„Kde si bola toľko?" spýtal sa nahnevane.

„ V práci. Musela som niečo vybavovať." Povedala som mu a viac sme už boli ticho.

Počas toho ako som bola vo vani som začula buchnutie dverí a to znamenalo iba jedno. David odišiel.

Po vani som si rovno ľahla a hneď zaspala. Ani som nezaregistrovala, že by sa Dave vrátil.

Ráno som sa vychystala ako stále a vydala sa na cestu do práce. Rovno som zamierila ku Chrisovi do kancelárie a on mi dal papiere, ktoré som mala vyvešať. Jeden som dala na recepciu, jeden do spoločenskej miestnosti a jeden na Chrisovu kanceláriu. Na recepciu som dala aj zoznam aby sa tam mohli zapísať. Vlastne je to dosť pozde Keď sa ide už napozajtra. Vlastne sa dá zapísať iba do zajtra obeda.

Ďalej všetko pokračovalo ako každý deň. Úplná pohoda. Akurát každý riešil tú chatu. Rozprávala som sa s Char no hovorila, že asi nepôjde lebo majú rodinnú oslavu cez víkend. A ja som rátala s tým, že ma vezme autom. No tak asi nič. Budem musieť ísť za niekým. Ale to si dohodnem až zajtra. Skôr ma prekvapilo, že plne celý pobyt je zadarmo. Chápem, že Chris ma peňazí ako maku ale aj tak. Je veľmi veľkorysý.

Po ceste domov som rozmýšľala, čo si vlastne zbalím a hlavne že do akého kufra. A vtedy mi napadlo, že o tom vlastne ešte nevie David. Určite sa mu to páčiť nebude. Ale tak aj on si v poslednej dobe chodí hocikam a ja ani neviem, že kam vlastne. Aspoň bude mať odo mňa pokoj. Lebo v poslednej dobe si myslím, že to je jediné, čo si praje.

Doma to bolo zasa všetko po starom. Navarila som večeru. S Davidom sme sa najedli. Prehodili pár slov ale nič extra. Povedala som mu o tej chate. Nepáčilo sa mu to a chcel mi to zakázať no ja som mu vysvetlila, že ak mi neverí a myslí si, že som štetka alebo niečo podobné. Tak nech potom so mnou ani nie je. Ďalej som nemala náladu na to sa hádať a tak som si šla robiť veci na počítači. Pozerala som si rôzne inšpirácie na líčenia a podobné veci. A počúvala som moju najľúbeznejšiu hudbičku. Večer som už len umyla riad, spravila si hygienu a šla spať.

Ráno išlo zasa všetko dookola...

V práci

„Ahoj Mel. No koľký sú už zapísaný?" spýtala som sa aby som si zistila predbežný stav.

„Ahoj. Počkaj pozriem sa. Hmmm. Asi všetci okrem piatich ľudí."

„Aha. Ďakujem pekne."

Na obed som šla ako zvyčajne s Charlotte. Že vraj nemôže ísť kvôli tej oslave. Je mi to ľúto. Predsa sa s ňou poznám asi najlepšie. Takže sa musím popýtať kto má ešte voľné miesto v aute.

Po obede som zlepila všetky papieriky a vzala aj zoznam. Mala som nasmerované ku Chrisovi aby som mu to odovzdala. Ale najprv som mala nasmerované zisti kto má ešte voľné miesto v aute. Zašla som najprv k Mel ale ona tiež nemá auto takže nič. Kaderníčky tiež už boli plné. Takto som pokračovala no každý už mal plne alebo už bol u niekoho. A teraz ja budem robiť čo keď ma nemá kto zobrať. Čo pôjdem vlakom alebo autobusom. No dúfam, že nie. Možno ešte niekoho stretnem a stane sa zázrak.

Klopklop... Zaklopala som na dvere šéfovej kancelárie.

„Ďalej..." ozvalo sa. A tak som vošla.

„Ahoj. Mám tie papiere." Ukázala som mu ich a on mi ukázal nech prídem bližšie a nech si sadnem.

„ Hmmm. No super vidím, že to zožalo úspech, že idú skoro všetci. To som veľmi rád."

„No, áno. Dobre sme to vymysleli. Ja som sa síce bála, či to nie je veľmi narýchlo ale nemal s tým nikto problém."

„ Tak ja to potom nahlásim a všetko zariadim. Len by som potreboval ešte jednu vec od teba." Povedal.

„Počúvam. Akú?"

Pokračovanie nabudúce...

Čítajte, voteujte, komentujte a majte krásny deň :) Vaša Pattie5