Skúsený zvodca

27. časť

„Počúvam. Akú?"

„Potreboval by som aby si mi pomohla vybrať chuť a design torty. Chcem aby bola naozaj vymakaná."

„Aha. Tak to by nemal byť problém."

„Dobre tak mohli by sme zájsť do cukrárne na tak polhodinku. Choď si po veci." doslova zavelil.

„Dobre idem. Kde ta počkať?" spýtala som sa.

„Vieš čo von pred salónom pri mojom aute môžeš."

„Okey. Idem ja už." Povedala som a utekala si po veci. Vyšla som von a čakala Chrisa pri jeho aute.

Tentokrát prišiel skoro hneď a tak sme nasadli do auta.

„A čo vlastne by si chcel na tú tortu?" spýtala som sa ho lebo mi nič viac nepovedal.

„Tak určite by som chcel logo firmy a niečo že 5 rokov ale viac neviem. Veď oni nám už ukážu nejaké návrhy."

„A chuť?"

„Tak to neviem už vôbec. Niečo tam už vyberieme."

Cesta netrvala dlho a my sme zastali pred cukrárňou. Vyzerala fakt krásne. Vošli sme dnu a Chris povedal predavačke, že máme dohodnuté stretnutie a ona nás poslala dozadu. Prešli sme chodbou a zaklopali na dvere. Ozvalo sa ďalej a my sme vošli.

„Dobrý deň." pozdravili sme obaja naraz skoro zborovo.

„Dobrý." odzdravila nám pani zrejme majiteľka.

„Tak my sme sa prišli dohodnúť ohľadom tej torty." oznámil jej Chris.

„ Áno. Viem. Svadobná?" spýtala sa.

„Nie." odpovedala som. Nechápala som prečo si to myslela.

„Aha. Myslela som si, že ste pár. Prepáčte." ospravedlnila sa. Popravde som sa začervenala pri tej myšlienky, že by to tak bolo.

„Bude to torta na výročie založenie mojej firmy....." Chris jej začal vykladať všetko o firme, koľko rokov je založená a všetky tieto veci.

„ Dobre mám tu pár návrhov. Pozrite si katalóg. A vyberte niečo. Ja vám zatiaľ donesiem ochutnávky z rôznych príchutí tort." povedala a odišla.

Spolu s Chrisom sme začali listovať. Nakoniec sme spolu s Chrisom Vybrali jeden typ ktorý sa nám páčil najviac a ohľadom chute sme vybrali red velvet korpus s vanilkovým krémom s kúskami jahôd.

Všetko sa dohodlo a my sme sa vydali spať na cestu do práce.

„Chris. Môžem sa niečo opýtať?" spýtala som sa ho.

„Jasné pýtaj sa koľko chceš."

„Nevieš či nemá niekto voľné miesto v aute?" spýtala som sa ho s nádejou, že povie áno.

„ Ehm, prečo?"

„Tak lebo chcela som ísť so Charlotte ale ona nejde a keď som sa pýtala ostatných tak nikto nemal voľné miesto." Vysvetlila som mu situáciu.

„Aha. Ale veď ty už máš dávno vybavené miesto." Povedal a ja som nechápala.

„A u koho? To si kedy a prečo vybavoval?" spýtala som sa lebo som vážne nechápala.

„Veď u mňa." Povedal a mne bolo do smiechu. Ale smiať som sa radšej nezačala lebo by to asi nepôsobilo dobre.

„Aha. Tak to som nečakala. Kto ide ešte s nami?" spýtala som sa.

„Už nikto iba my. Každí je už rozdelení." Odpovedal mi.

„Aha dobre. Tak potom zajtra." Povedala som a vystúpila som z auta. Vyšla som hore do salónu a deň pokračoval normálne ďalej.

Po príchode domov som sa najedla a začala sa baliť. Vybrala som si vhodný kufor a rozhodovala som sa nad oblečením, ktoré si vezmem. Balila som veci, ktoré sú vhodné na chatu. Väčšinou nohavice. Ale pre istotu som vzala aj jeden šaty keby sme mali večierok. Zbalila som si plavky. A všetky potrebné veci. Ledva som to do toho kufru napratala. Dúfam, že ho nemám zbytočne veľký. Zbalila som si ešte kabelku a bola som už komplet vybavená na cestu. S Chrisom som sa dohodla, že príde po mňa a my pôjdeme aspoň o hodinku skôr. Mal by nás tam čakať majiteľ a tak isto by mala dôjsť aj torta. Zajtra je salón zatvorený a všetci máme voľno. Takže sa aspoň vyspím. Večer som si už spravila iba hygienu a šla spať.

Spala som skoro do jedenástej. Musela som vyspať tú únavu z celého týždňa a hlavne mi je jasné že cez víkend toho veľa nenaspím. Vstala som z postele. Vytackala sa do kuchyne a pripravila si niečo dobré na zjedenie. V bruchu mi už škŕkalo ako o život. To sa dalo čakať. Veď o takomto čase sa normálne chystám pomaly na obed.

Veci som už mala zbalené. Takže som sa vôbec nemusela stresovať. Sadla som si ku telke a v podstate už len čakala na Chrisa. Mal by mi zavolať na mobil keď tu bude už tu. A tak sa aj stalo. Bol tu celkom presne. Vzala som kufor a kabelku s šla von. Chris mi otvoril kufor na svojom aute a naložil moju batožinu ako správny gentleman. Potom sme už len nasadli do jeho luxusného ale zároveň veľkého auta vyrazili sme.

„Inak ako budeme rozdelený na izbách? Lebo to sme nejak neriešili." Spýtala som sa.

„Tak proste to sa rozdelí keď už budeme tam. Miest by malo byť dosť. Je tam veľa izieb, takže problém nebude."

„ A ako bude postarané o jedlo a pitie?"

„Teraz po ceste sa zastavíme v supermarkete a všetko nakúpime."

„Aha. Tak to budeme potrebovať asi veľmi veľa košíkov." Napraceme to vôbec do auta??"

„Tak dúfam že áno. Dáme veci aj na zadné sedadlá a snáď to nejak zvládneme."

„Máš aspoň zoznam vecí?" spýtala som sa ho lebo som trochu nechápala ako nakúpime toľko vecí dvaja.

„Nie nemám. Budeme musieť improvizovať." zasmial sa.

„ No len aby sme polovicu nezabudli. Ale peniaze dúfam máš." zasmiala som sa tiež.

„Peniaze nie ale kariet veľa. Neboj sa vykúpime celý obchod."

Po asi hodinovej ceste sme zastali pred supermarketom a vystúpili. Vzali sme si 2 veľké košíky a smerovali sme dnu. Brali sme všetko potrebné. Normálne jedlo. Vodu na pitie. Sladkosti a aj čipsy a iné slané veci. Potom prišiel na rad alkohol, ktorého bolo až požehnane. Košíky sa plnili a plnili. Ledva sme ich vládali tlačiť. Keď som pomyslela, koľko to bude stáť tak mi až prišlo zle. Vzali sme posledné veci a smerovali ku pokladni. Chris vykladal veci na pás. Pokladníčka ich blokovala a ja som ich vkladala do tašiek a spať do košíka. Nákup nám trval dobrú hodinu. Dotrepali sme to ledva do auta a mierili konečne na chatu.

Pokračovanie nabudúce...

Dnes som vám pripravila asi najdlhšiu časť vôbec čo som napísala :) Dúfam, že sa vám bude páčiť a moju snahu oceníte svojim vote alebo krásnym komentárom :) Vaša Pattie5