Skúsený zvodca

32. časť

Nechala som riad riadom a podišla k nemu.

„Chris nejdeme sa prejsť? Už ma to tu nudí vkuse len dnuka byť." Navrhla som mu. Predsa mu už nič nebolo a ja som už mala plné zuby toho upratovania a k tomu vonku krásne svietilo slnko.

„Ale kludne. Nebodaj ťa prestalo baviť byť žienkou domácou." zasmial sa.

„Chceš vedieť tajomstvo?"

„Chcem."

„Neznášam upratovanie!" povedala som a vybuchla do smiechu spolu s ním.

„Tak ty si fakt prípad Zo." Povedal mi Chris.

„Joj dobre. Idem si po veci a môžeme už konečne vypadnúť." Povedala som a šla preč.

Z izby som si vzala mobil, peňaženku a iné maličkosti a vložila som ich do malej kabelky. Chris už stál pri dverách. Vzali sme kľúče od chaty a vyšli von.

„No a teraz kam?" spýtal sa ma Chris.

„Neviem. Kam nás nohy zavedú." Povedala som a proste som šla.

Asi po polhodinovej prechádzke sme zastali pri miestnej reštaurácii.

„Nedáme si niečo na pitie?" navrhol Chris.

„Dúfam, že myslíš na džúsik alebo niečo podobné."

„Jasné. Alkohol nechcem v poslednej dobe ani vidieť!"

Tak sme vošli dnu a obaja sme si dali citronádu. Sadli sme si vonku na terasu. Bolo naozaj krásne počasie a v podstate mi bolo aj ľúto, že som sa práve nečvachtala niekde v bazéne.

„Chris môžem sa ťa niečo spýtať?"

„Ty vždy."

„Prečo si tykáme? Veď skoro so všetkými si tykáš. Už mi to dlhšie vŕta hlavou." Spýtala som sa ale bála som sa odpovede.

„Tak ja neviem. Príde mi blbé si vykať s človekom čo je rovnako starý ako ja. A proste ty si iná. Určite si nebudem tykať s tými s prepáčením pipkami, čo by ma najradšej obrali o moje peniaze. Veď sama vidíš ako sa niektoré správajú. Tak majú aspoň dôvod žiarliť."

„Aha. A potom z toho vznikne, že sme spolu. Veď si to videl ráno."

„Ale tak to asi nebude len tým tykaním." Povedal ale ja som už v téme nechcela pokračovať tak som sa ho spýtala niečo úplne iné.

„ Chris ako to, že nemáš priateľku?" spýtala som sa ho prosto. Nešla som dopĺňať detaily typu. Veď si sexy. Peňazí máš jak maku. To by asi nevyznelo dobre.

„Prepáč Zo ale o tom radšej nechcem rozprávať." Videla som, že sa ho to dotklo. Nechala som to radšej tak aj keď ma to zaujímalo.

„Prepáč." povedala som len.

„A ty ako s Davidom?" spýtal sa ma otázku, ktorá tiež nebola veľmi príjemná ale odpovedala som.

„Po pravde nič moc. Nie je to už také ako predtým a nechápem prečo."

„Aha. Neboj sa o je len také obdobie. Bude to v poriadku." Ubezpečil ma aj keď skoro nič nevedel o našom vzťahu.

„Chris nepôjdeme už späť? Lebo keď sa vrátia a my tam nebudeme tak vieš čo bude." Povedala som a on súhlasil. Nepotrebujeme reči typu boli spolu na rande alebo neviem čo. Aj keď viem, že si to myslia tak či tak.

Vrátili sme sa späť a ani veľa netrvalo a všetci už boli na chate. Vyzerali vyriadení. Ani sa im nečudujem. Väčšina ľudí sa šlo sprchovať alebo si šli ľahnúť. Niektorý jedli moje špagety. Ale ako som čakala neušlo sa každému.

Chris sa rozhodol, že sa objedná pizza a budú sa hrať karty. Každý napísal na papier pizzu akú by chcel a Chris to objednal. Musela sme čakať skoro hodinu a pol. To som aj čakala. Určite to nestihnú za 10 minút.

Po príchode pizza len tak ubúdala. Každý chmátal ako len vedel. Všetci boli riadne hladní. Len ja a Chris sme na nich pozerali ako by boli prasiatka. My sme vôbec nemala potrebu trhať tú pizzu.

Po zjedený sme sa rozdelili na pár skupiniek a začali sa hrať karty. Pár ľudí šlo už spať. Pre zmenu som nebola s Chrisom v skupine. To som sa aj ja čudovala, čo sa stalo. Hrali sme žolíka a mne to celkom dobre šlo. V podstate som vyhrávala.

Okolo jedenástej až dvanástej sa ľudia začali vytrácať. Väčšinou si šli ľahnúť lebo boli unavení. Hádajte kto tu ostal ako poslední. Áno správne. Ja a Chris.

Keď už som nemala s kým hrať tak som sa zobrala a začala som pratať stôl, Všade boli poháre, chipsy a iné obaly. Nakoniec som pratala aj karty. Chris odišiel a ja som myslela, že už nepríde.

„Hej a ty to čo balíš? Veď si dáme ešte jednu hru!" skričal po mne.

„Hej a to kto povedal?" spýtala som sa.

„Tvoj šéf to povedal." Povedal veľmi egoisticky.

„Ak chceš prehrať tak nech sa páči." Povedala som ambiciózne.

„Ale, ale dievčatko. Čo tak sa staviť?" navrhol.

„A o čo?"

Pokračovanie nabudúce... 

No takže. Dnes vám dávam výnimočnú príležitosť a to je , že môžete vy moji čitateľia napísať o akú stávku by malo ísť. Môžte napísať aj to, že kto má vyhrať. Len prosím nápady nech sú reálne a nie typu , že keď vyhrám vyspíme sa spolu. Snáď ma chápete. Som strašne zvedavá na vaše šialené nápady. Ja si potom niečo vyberiem a dám to tam. 

Som strašne rada, že sme prekonali 40K čítaní. <3

Ďakujem vám krásne. Vaša Pattie5 <3