Skúsený zvodca

35. časť

Všetko také dokonalé. Každý pomaly odchádzal domov. Šichta nám skončila a všetci sa tešili na víkend tak ako ja s rozdielom že mňa čakali ešte dve hodinky na viac. Vlastne mi to ani tak nevadilo. Bude mi za to tak či tak dobre zaplatené. Rozhodla som sa, že si urobím kávu a sadnem si na recepciu. Tak som aj spravila. Pila som kávu a čítala časopis. A občas som sa zdravila odchádzajúcim kolegom. Mala som ešte polhodinu na oddych.

Nakoniec odišla už aj Melanie a ja som ostala sama. Hrnček som šla odniesť do kuchyne a dokonca mi prišla správa od zákazníčky, ktorú som čakala, že už je tu. Tak som jej šla otvoriť a začali sme. Počas práce sa stále rozprávam so zákazníčkou. Je to super odreagovanie. Práca mi ide rýchlejšie a k tomu sa podozvedám nové veci. Skoro všetky zákazníčky sú zhovorčivé až na pár výnimiek pri ktorých e trápne ticho.

Akurát počas líčenia mi pípol mobil. Pravdepodobne mi prišla SMS. Ale tým sa nenechávam rušiť. Zákazníčka bola spokojná a ja taktiež. Rozlúčila som sa s ňou a vyprevadila von, keďže som musela zamknúť. Chystala som si veci na odchod a v tom ma napadlo, že veď mi prišla SMS. Vzala som mobil a odomkla ho. SMS bola od Davida.

Otvorila som SMS a začala čítať. Ani som nemusela začať a už som vedela, že sa niečo deje.

V SMS stálo:

„Ani sa neopovažuj prísť domov. Je koniec. Všetko mi povedali, ty štetka jedna. Tam sa kurvi s tým Nelsonom, určite si s ním už mala plány. Ja som to vedel už dávno, že s ním jebeš a teraz sa mi to len potvrdilo. Láskavo mi nevolaj ani nepíš. Nemám na teba chuť. Zajtra si príď po veci a už ťa nechcem v živote vedieť. Aj tak to už nemalo zmysel a ja už mám o budúcnosť postarané. PS: Aspoň bude mať moje dieťatko otca."

Po prečítaní správy som bola na dne. To, že z mojich očí idú vodopády som si ani nevšimla. On ma opustil po tom všetkom? Len kvôli tomu, že nejaká p*ča mu niečo natárala? Čo budem teraz robiť? Mali sme sa brať.... Plakala som ako o život.

Kam teraz pôjdem? K nemu určite nie a k rodičom už vôbec. Nemám náladu na nejaké výsluchy. Nechápem načo môže byť taký naivný a veriť tomu. Mala som chuť sa zabiť. Viem v poslednej dobe to neklapalo ale ja ho milujem. A on ma teraz opustil.

Všetky myšlienky mi behali v hlave. Všetky spomienky s ním som mala pred očami. Chcelo sa mi kričať. Všetku pozornosť som smerovala na náš vzťah. Pravdepodobne už bývalí. Pri pohľade na zásnubný prsteň mi bolo ešte horšie. Proste som iba sedela a smrkala.

Ani som si nevšimla, že dvere na salóne boli otvorené. Zrazu som iba začula otázku.

„Čo sa deje? Prečo plačeš Zoey??" začula som mne veľmi dobre známy hlas.

V momente som vstala a podišla ku Chrisovi.

„Zabijem ťa! To všetko kvôli tebe! Kvôli tebe!" kričala som po ňom a vylepila mu facku. Začala som ho búchať do hrude.

On moje ruky chytil na zápästiach a tým pádom ma blokoval. Ja som stále plakala a kričala po ňom.

„Neznášam ťa Chris, neznášam!!" nevládala som už. Moje hlasivky ledva vydávali zvuk. Vôbec som nevnímala čo mi hovoril Chris. Akoby som nebola v tejto realite. Iba som vnímala obraz ale zvuk nie. Mala som pocit, že odpadnem.

Chris mnou zatriasol a mňa to prebudilo.

„Zo, čo sa stalo? Hovor so mnou! Haló???" kričal po mne a triasol mnou. Ja už som nevydala ani hláska iba som plakala. Vzdala som ten krik. Potrebovala som t zo seba vydať a tak sa aj stalo.

„Pozri sa sám!" povedala som mu a podala som mu mobil so správou.

On si ju prečítal a vyzeral riadne naštvane. Pozrel na mňa a vtedy pochopil, čo to so mnou urobilo. Chris spravil niečo čo som nečakala. Začal ma objímať a ukľudnovať. Síce by som mu najradšej vylepila zas ale potrebovala som to. Objala som ho ešte viac a plakala mu na ramene.

„Zoey. Neplač už. On si ťa nezaslúži. Ani ťa nemiloval, ak ti toto dokázal urobiť. Klud prosím....Zoey, tíško už neplač..." utešoval ma no mne to nepomáhalo," Veď ťa evidentne podvádzal a typujem, že už skôr keď už čakajú aj dieťa.."

Ako dopovedal túto vetu všetko skončilo. Prestala som plakať. Tej vete som ani nevenovala pozornosť. Aspoň bude mať moje dieťatko otca.

„Aspoň bude mať moje dieťatko otca. Presne. To on ma podvádzal nie ja jeho to on. A ja som si to nevšimla a už spolu čakajú aj dieťa. Ja som taká sprostá a slepá a teraz tu kvôli nemu plačem. Bože ja som sprostá. On čakal presne na toto, aby mi mohol dať nejaký dôvod na rozchod. Prečo mi to robil?" rozprávala som svoje myšlienky zaradom.

„Presne tak Zo. To on je ten zlý. Nie ty. Ty si nič nevyčítaj! Ešte môžeš byť rada, že to skončilo." Utešoval ma stále Chris. Sedeli sme vedľa seba na gauči v mojom salóne.

„Inak ty tu robíš čo??" spýtala som sa Chrisa, lebo mi nebolo jasné ako sa tu zjavil.

„Ja som si šiel po veci do kancelárie a počul som plač." Povedal a usmial sa na mňa.

„Ach. Povieš mi ako som mohla byť taká slepá Chris a nevidieť to??" pýtala som sa ho na otázku , na ktorú asi neexistovala odpoveď.

„Neviem Zo. Ale to sa stáva. Nie je to tvoja chyba. Ver mi." Chris bol náramne zlatý tým ako ma utešoval. Som rada, že sa tu objavil.

„Chris mohla by som tu ostať spať na gauči? Nechcem ísť k rodičom ani k žiadnej kamarátke. Nechcem sa o tom s nikým baviť?

„Nie Zoey. Tu neostaneš určite. Sama a ešte spať na gauči." Odpovedal.

„Dobre tak ja pôjdem do hotela ak nie." povedala som a chystala sa vstať.

„Nie, nie. Ja som to tak nemyslel. Kludne poď ku mne domov. Mám tam voľnú hosťovskú izbu. Predsa tu nebudeš sama." Navrhol.

„Nie Chris. Nebudem ťa otravovať. A k tomu príde mi to blbé spať pri tebe. Hlavne po tom "čo spolu údajne spíme" odmietla som.

„Ale ja na tom trvám. A pokiaľ viem, pozvanie sa neodmieta!" povedal a ja som proste musela povedať áno. Nemala som náladu na ďalšiu hádku. A možno to je aj dobrý nápad. Možno na to nebudem myslieť.

„No dobre. Ale uvaríš mi niečo dobré! Platí?" vydierala som ho večerou.

„Pre teba aj modré z neba!" povedal.

„Nepreháňaj Chris. Len poprosím niečo jedlé." zasmiala som a narážala na jeho varenie, ktoré vlastne ani neviem na akej úrovni je.

„No slečna sa už smeje, takže už je všetko v poriadku."

„Idem si po veci a môžeme ísť." Povedala som a šla si po kabelu a ostatné blbosti. Ukladala som si veci do kabelky.

„Preboha!!" skričala som.

Pokračovanie nabudúce....

Táto časť obsahuje vulgarizmy, tak sa ospravedlňujem ale bolo to treba inak by to nebolo ono. Snáď to chápete. Myslím, že ste na toto viacerí čakali tak to tu máte. Ste radi, že sa rozišli alebo nie?? 

Vaša Pattie <3